Vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashtonová 22. mája oficiálne otvorila úrad Európskej únie v hlavnom meste povstalcov Benghází. Prostredníctvom tohto úradu sa zjednoduší zasielanie prostriedkov a zlepšia sa kontakty s tými, ktorí bojujú za demokraciu. Vysoká predstaviteľka sa počas návštevy stretla s vedúcimi predstaviteľmi opozície, zástupcami občianskej spoločnosti a medzinárodnými partnermi EÚ. Na zasadnutí Rady pre zahraničné veci, ktoré sa uskutočnilo 23. mája, informovala ministrov o svojej ceste a Rada prijala prísnejšie reštriktívne opatrenia voči líbyjskému režimu a rozšírila zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú cestovné obmedzenia a zmrazenie finančných prostriedkov.
Ministri zahraničných vecí, ktorí sa zišli 12. apríla, vyzvali na okamžité prímerie a dodržiavanie ľudských práv v Líbyi. Tí, ktorí spolupracujú s režimom, si musia vybrať: buď sa budú naďalej podieľať na brutálnych represiách plukovníka Kaddáfího, alebo budú podporovať pokojný prechod k demokracii.
Humanitárna situácia v krajine a na jej hraniciach je dôvodom pre hlboké znepokojenie. Ak bude konflikt pokračovať, je veľké riziko, že situácia sa bude v dôsledku vysídlenia a migrácie ďalej zhoršovať. Prípravy na operáciu „EUFOR Libya", čo je vojenská operácia zameraná na podporu humanitárnej pomoci v regióne, značne pokročili a operácia sa spustí, ak o to Organizácia Spojených národov požiada.
EÚ je vzhľadom na zvyšujúce sa počty utečencov prichádzajúcich na jej južné pobrežia pripravená prejaviť konkrétnu solidaritu s najviac zasiahnutými členskými štátmi.
Rada prijala ďalšie sankcie proti režimu a bude naďalej zbavovať Kaddáfího režim všetkých finančných prostriedkov pochádzajúcich z vývozu ropy a zemného plynu.
Ministri sa stretli s Mahmúdom Džibrílom z opozičnej dočasnej národnej rady, aby si s ním neformálne vymenili názory.
Operácia EUFOR Libya
EÚ je v reakcii na krízu v Líbyi pripravená spustiť vojenskú operáciu na poskytovanie humanitárnej pomoci. Formálnym rozhodnutím prijatým 1. apríla 2011 Rada vytvorila právny rámec pre operáciu EUFOR Libya, ktorá sa spustí na žiadosť Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) s cieľom prispieť k „bezpečnému pohybu a evakuácii vysídlených osôb a podporovať humanitárne organizácie v regióne v ich činnosti".
EUFOR Libya, ktorá je operáciou v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP), bude podporovať mandáty ustanovené v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN 1970 a 1973. Má talianskeho veliteľa kontraadmirála Claudia Gaudiosiho a jej operačné veliteľstvo sa nachádza v Ríme. Rozpočet misie, ktorá bude pôsobiť v počiatočnom období štyroch mesiacov, je 7,9 milióna EUR.
Londýnska konferencia o Líbyi - medzinárodná kontaktná skupina
EÚ je odhodlaná spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom na prechode k demokracii v Líbyi. Spolu s kľúčovými partnermi, medzi ktorými je OSN, Africká únia, Liga arabských štátov a členské štáty EÚ, je členom medzinárodnej kontaktnej skupiny založenej na Londýnskej konferencii o Líbyi 29. marca.
Európska rada 24. - 25. marca
Na jarnom európskom samite EÚ zopakovala svoju pozíciu stanovenú na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady o Líbyi a južnom susedstve 11. marca: plukovník Kaddáfí sa musí bezodkladne vzdať moci a Líbya musí začať politický prechod, ktorý budú viesť samotní Líbyjčania. EÚ je pripravená pomôcť novej Líbyi v hospodárskej oblasti, ako aj pri budovaní nových inštitúcií v spolupráci s Ligou arabských štátov, Africkou úniou a OSN.
Na zasadnutí Európskej rady 24. - 25. marca vyjadrila EÚ pripravenosť uložiť ďalšie sankcie voči Líbyi okrem tých, ktoré sa už prijali na vykonávanie opatrení podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 1970 a 1973. Podľa Európskej rady sa ďalšími sankciami EÚ zabezpečí, aby sa príjmy z ropy a plynu nedostali do rúk Kaddáfího režimu. Členské štáty tiež predložia podobné návrhy Bezpečnostnej rade OSN.
Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi a komisárka Cecilia Malmströmová rokovali 23. marca v Káhire s egyptskou vládou a predstaviteľmi Líbyjskej národnej rady.
János Martonyi navštívil 22. marca Salloum na hranici medzi Egyptom a Líbyou a dostal o situácii správy z prvej ruky od miestnych orgánov a mimovládnych organizácií.
Rada pre zahraničné veci prijala 21. marca závery o Líbyi a rozhodnutie uložiť ďalšie sankcie voči Líbyi, ktorými sa vykonáva rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1975 a presahuje sa jej rámec. Rozširuje sa ním zákaz cestovania a zmrazenie finančných prostriedkov na ďalších jedenásť osôb a deväť subjektov. Predpokladá sa, že tieto osoby sa podieľajú alebo zúčastňujú na závažnom porušovaní ľudských práv, ktorým sa porušuje medzinárodné právo, a to aj v dôsledku bombardovania zo vzduchu alebo iných útokov na civilné obyvateľstvo a objekty. Zmrazenie finančných prostriedkov sa rozšírilo na ďalších deväť subjektov uvedených na zozname OSN podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1973 a na ďalších päť subjektov, ktoré samostatne označila EÚ.
Novým rozhodnutím sa zároveň zakazujú všetky lety vo vzdušnom priestore Líbye a posilňuje sa ním presadzovanie zbrojného embarga. Tiež sa ním zakazujú lety líbyjských lietadiel zo vzdušného priestoru členských štátov EÚ, ako aj lety akýchkoľvek iných lietadiel, pri ktorých existuje dôvodné podozrenie, že majú na palube zakázané položky alebo ozbrojený žoldniersky personál.
Na parížskom samite na podporu obyvateľov Líbye, ktorý sa 19. marca konal v hlavnom meste Francúzska, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vyjadril pripravenosť Európskej únie vykonávať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1973 v rámci jej mandátu a právomocí.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashtonová vydali 17. marca spoločné vyhlásenie, v ktorom privítali rezolúciu č. 1973 prijatú Bezpečnostnou radou OSN.
Vysoká predstaviteľka 14. marca navštívila Egypt, aby generálneho tajomníka Ligy arabských štátov Amra Músú informovala o zasadnutí Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo 10. marca, a zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 11. marca.
Na zasadnutí, ktoré sa konalo 11. marca v Bruseli, vedúci predstavitelia EÚ vyhlásili, že Muammar Kaddáfí musí odstúpiť. Uviedli, že jeho režim stratil akúkoľvek legitímnosť a že EÚ považuje za svojho politického partnera na rokovanie dočasnú národnú radu v Benghází.
Pri tejto príležitosti vysoká predstaviteľka a Komisia predložili návrh na partnerstvo s južným Stredozemím pre demokraciu a spoločnú prosperitu. Takéto partnerstvo by sa malo opierať o hlbšiu hospodársku integráciu, rozsiahlejší prístup na trh a politickú spoluprácu.
EÚ uložila ďalšie sankcie voči Líbyi 10. marca vrátane opatrení zameraných na hlavné líbyjské finančné inštitúcie; zbrojné embargo bolo uložené už 28. februára v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN spolu so zákazom obchodovania s Líbyou, pokiaľ ide o akékoľvek vybavenie, ktoré by sa mohlo použiť na vnútorné represálie. Únia 28. februára tiež zakázala vydávanie víz Muammarovi Kaddáfimu a ďalším osobám zodpovedným za násilný zásah voči civilnému obyvateľstvu a nariadila zmrazenie ich finančných prostriedkov. Sankciami, ktoré prijala EÚ, sa vykonávajú opatrenia OSN a dokonca sa nimi rámec týchto opatrení aj presahuje. Rozhodnutie Rady o týchto sankciách bolo prijaté s mimoriadnou rýchlosťou.
S účinnosťou od 22. februára boli pozastavené rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou a pozastavené boli aj aktuálne platné zmluvy o spolupráci.
Operácia zameraná na kontrolu hraníc
Taliansko a agentúra EÚ pre kontrolu hraníc Frontex vedú v centrálnom Stredozemí spoločnú operáciu s názvom Hermes 2011. Operácia sa začala 20. februára na základe formálnej žiadosti talianskej vlády a jej cieľom je pomôcť Taliansku zvládnuť aktuálne a potenciálne migračné toky zo severnej Afriky. Zdroje vo forme personálu alebo technického vybavenia na nasadenie v operácii prisľúbilo celkovo štrnásť členských štátov (vrátane Talianska), z ktorých osem členských štátov je v súčasnosti aktívnych.
Od začiatku povstaní v severnej Afrike sa na ostrov Lampedusa, ktorý sa nachádza južne od Sicílie, priplavilo viac ako 20 000 utečencov. Väčšina z nich sú tuniskí migranti, najnovšie však na Lampeduse útočisko hľadajú aj Líbyjčania. Väčšinu migrantov presunú do záchytných stredísk v Taliansku.
Situačná mapa (© Frontex)
Humanitárna pomoc
Na tunisko-líbyjských a egyptsko-líbyjských hraniciach pôsobia tímy ECHO (humanitárna pomoc a civilná ochrana EÚ), ktorých úlohou je posúdiť humanitárne potreby a celkovú situáciu. Na humanitárnu pomoc najviac postihnutému obyvateľstvu v Líbyi a susedných krajinách (Tunisko a Egypt) sa uvoľnilo 70 miliónov EUR. Komisia je pripravená tento príspevok zvýšiť, ak si to situácia v teréne bude vyžadovať. Celková suma príspevku Európskej komisie a členských štátov 23. mája dosiahla výšku takmer 125 miliónov EUR.
Na tunisko-líbyjskú hranicu bol vyslaný šesťčlenný tím pre koordináciu a posúdenie civilnej ochrany, ktorý je v kontakte s kanceláriou ECHO a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM).
Delegácia EÚ v Tunise svoju činnosť aktívne koordinuje s medzinárodnými organizáciami, ktoré sú prítomné v Tunise (Svetový potravinový program, Africká rozvojová banka, UNHCR atď.).
Ďalšie informácie:
Vyhlásenie vysokej predstaviteľky po londýnskej konferencii o Líbyi
Základné informácie Komisie o humanitárnej pomoci (en) (pdf)
Spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya a vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi
Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN o bezletovej zóne v Líbyi (en) (pdf)