Zahraničné veci
Súvisiace tlačové správy
Rada sa na zasadnutiach o zahraničných veciach zaoberá celou vonkajšou činnosťou Únie vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zahraničného obchodu a rozvojovej spolupráce. V posledných rokoch bolo prioritou Rady zabezpečiť v spolupráci s Komisiou súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ v rámci celého spektra nástrojov, ktoré má Únia k dispozícii.
Zásadami a cieľmi SZBP je chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť Únie v súlade so zásadami Charty OSN; posilniť bezpečnosť Únie vo všetkých smeroch; udržiavať mier a posilňovať medzinárodné spoločenstvo v súlade so zásadami Charty OSN; podporovať medzinárodnú spoluprácu a rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovať ľudské práva a základné slobody.
Rada zodpovedá aj za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Ministri obrany sa okrem svojich neformálnych zasadnutí (dvakrát ročne) zvyčajne schádzajú na zasadnutiach Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konajú tiež dvakrát za rok.
Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je predsedom Rady pre zahraničné veci, zohráva kľúčovú rolu pri formulácii, príprave a vykonávaní SZBP.
Rade pomáha určovať politiky v oblasti SZBP Politický a bezpečnostný výbor (PBV), a to tým, že jej poskytuje stanoviská bez toho, aby bola dotknutá úloha Výboru stálych predstaviteľov (Coreper) na príprave zasadnutí Rady. PBV tiež pod vedením Rady vykonáva politickú kontrolu a strategické usmernenie operácií krízového riadenia.
- Politika zahraničného obchodu
Európska únia si vytvorila celosvetovú sieť obchodných vzťahov a je na čele medzinárodného obchodu – podieľa sa jednou pätinou na celkovom svetovom obchode. Postupné rozširovanie EÚ a zosúladenie jednotného trhu posilnili jej pozíciu v dvojstranných rokovaniach s tretími krajinami, ako aj v mnohostranných rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). WTO je stredobodom záujmu obchodnej politiky EÚ. Základným prvkom politiky EÚ je podpora obchodu v spravodlivom mnohostrannom prostredí založenom na pravidlách – v prospech medzinárodného spoločenstva.
Komisia je v oblasti obchodnej politiky na základe mandátu Rady a po konzultácii s výborom Rady zloženým z vysokých úradníkov v oblasti obchodu s názvom Výbor pre obchodnú politiku zodpovedná za rokovanie o medzinárodných zmluvách, ktoré sa týkajú úprav colných sadzieb, colných a obchodných ustanovení a ochranných opatrení, ako aj za ich riadenie.
V rámci WTO rokuje v mene Spoločenstva Komisia, ktorá členské štáty zastupuje aj pri urovnávaní sporov.
Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce je dopĺňať rozvojové politiky členských štátov. Zameriava sa hlavne na trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj rozvojových krajín, a najmä najviac znevýhodnených krajín, ako aj na plynulé a postupné začlenenie rozvojových krajín do svetového hospodárstva a odstránenie chudoby v nich. Politika EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce sa súčasne snaží o posilnenie demokracie a právneho štátu a presadzovanie dodržiavania ľudských práv a základných slobôd.
Rada právne predpisy v tejto oblasti prijíma kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovacím postupom s Európskym parlamentom.
Hlavný dôraz politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce sa kladie na spoluprácu s africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) štátmi. Dohoda o partnerstve AKT – EÚ sa podpísala v roku 2000 v Cotonou a ustanovuje sa v nej rámec pre obchodné vzťahy a rozvojovú spoluprácu Spoločenstva s týmito krajinami.
Európska únia a jej členské štáty sú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Pomoc EÚ spravuje Komisia a financuje sa buď z rozpočtu EÚ alebo z Európskeho rozvojového fondu, ktorý je osobitne určený na rozvoj v AKT štátoch. EÚ je hlavným partnerom mnohých rozvojových krajín, aj pokiaľ ide o obchod a priame investície.