Spravodlivosť a vnútorné veci (SVV)
Oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV), ktorá sa výrazne dotýka života európskych občanov, je pravdepodobne politickou oblasťou, na ktorú má Lisabonská zmluva najväčší vplyv:
- Prakticky na celú oblasť SVV sa vzťahuje spolurozhodovací postup (s hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v Rade) – s výnimkou rodinného práva, operačnej policajnej spolupráce a niekoľkých ďalších oblastí (pozri informačnú poznámku).
- Okrem toho sa veci, ktoré predtým patrili pod tretí pilier, ako je justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca, budú riadiť rovnakými pravidlami, aké sa vzťahujú na jednotný trh. V dôsledku toho budú opatrenia v uvedených oblastiach prijaté na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni podliehať súdnej kontrole Súdneho dvora v Luxemburgu.
Z chronologického prehľadu vyplýva, že sme prešli dlhú cestu...
■ Neformálna spolupráca a vytvorenie schengenského priestoru
Členské štáty začali spolupracovať v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí okolo polovice sedemdesiatych rokov na neformálnom, medzivládnom základe, mimo rámca Európskeho spoločenstva. V roku 1985 uzatvorilo Nemecko, Francúzsko a krajiny Beneluxu Schengenskú dohodu, ktorá bola významným krokom na ceste k spolupráci medzi členskými štátmi v predmetnej oblasti. Počas nasledujúcich rokov k Schengenskej dohode a jej vykonávaciemu dohovoru pristúpili ďalšie členské štáty i krajiny mimo EÚ. V súčasnosti tvorí schengenský priestor 26 krajín (z 27 členských štátov tam nepatrí Cyprus, Írsko, Spojené kráľovstvo, Bulharsko a Rumunsko; okrem toho tam patrí Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko). Cieľom tejto dohody bolo zaviesť ozajstnú slobodu pohybu osôb prostredníctvom zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach pri stanovení sprievodných opatrení týkajúcich sa kontroly na vonkajších hraniciach, politiky v oblasti víz, ako aj policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.
■ K ďalšej integrácii
Zmluvou o Európskej únii , ktorá nadobudla platnosť v novembri 1993, sa začala nová etapa, pričom táto zmluva začlenila do svojho inštitucionálneho rámca oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a tiež dala nový rozmer európskej integrácii.
Nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy v máji 1999 sa do inštitucionálneho rámca Európskej únie začlenilo aj Schengenské acquis. Jedným z hlavných cieľov uvedenej zmluvy je zachovávať a rozvíjať Úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej. Touto zmluvou sa zároveň ustanovila možnosť prijímať opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach kvalifikovanou väčšinou v rámci spolurozhodovania s Európskym parlamentom, a to s výnimkou opatrení týkajúcich sa rodinného práva, pri ktorých rozhodnutia prijíma jednomyseľne Rada po porade s Európskym parlamentom.
Od Lisabonskej zmluvy sa Rada pri väčšine otázok týkajúcich sa trestného práva uznáša v súlade s riadnym legislatívnym postupom kvalifikovanou väčšinou v rámci spolurozhodovania s Európskym parlamentom.
Dánsko, Spojené kráľovstvo ani Írsko sa na vykonávaní určitých opatrení nezúčastňujú v plnom rozsahu.
Zasadnutia Rady pripravujú pracovné skupiny a výbory
■ Výnimky
Je potrebné poznamenať, že Dánsko, Spojené kráľovstvo ani Írsko sa v plnom rozsahu nezúčastňujú na vykonávaní určitých opatrení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí alebo že ich účasť podlieha určitým podmienkam.
Spojené kráľovstvo a Írsko sa konkrétne nezúčastňujú na vykonávaní ustanovení Schengenskej dohody, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, kontrol na vonkajších hraniciach a vízovej politiky. V dôsledku toho zástupcovia týchto štátov o daných otázkach v rámci Rady nehlasujú.
■ Špecializované pracovné štruktúry a orgány
V rámci Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) sa približne každý druhý mesiac schádzajú ministri spravodlivosti a ministri vnútra, aby rokovali o vývoji a vykonávaní činností v rámci spolupráce a spoločných politík v tejto oblasti.
Rada tiež vykonáva svoju funkciu spoločného zákonodarcu EÚ prostredníctvom prijímania smerníc a nariadení v celej oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Zasadnutia Rady pripravujú pracovné skupiny a výbory, najmä CATS (justičná a policajná spolupráca), strategický výbor pre prisťahovalectvo a azyl, COSI (výbor pre vnútornú bezpečnosť, ktorý bol vytvorený po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy) a pracovná skupina pre občianskoprávne veci.
Politiky spojené s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vykonávajú členské štáty a inštitúcie EÚ.
Podporujú ich pri tom špecializované orgány, a to najmä: