Aby sa vám na našej stránke surfovalo čo najlepšie, používame cookies. Viac informácií o tom, ako používame cookies a ako môžete zmeniť svoje nastavenia.

Spravodlivosť a vnútorné veci (SVV)

JAI meeting - 24.03.10Oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV), ktorá sa výrazne dotýka života európskych občanov, je pravdepodobne politickou oblasťou, na ktorú má Lisabonská zmluva najväčší vplyv:

  • Prakticky celá oblasť SVV podlieha riadnemu legislatívnemu postupu (s hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v Rade) – s výnimkou rodinného práva, operačnej policajnej spolupráce a niekoľkých ďalších oblastí (pozri informačnú poznámku).
  • Okrem toho sa veci, ktoré predtým patrili pod tretí pilier, ako je justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca, budú riadiť rovnakými pravidlami, aké sa vzťahujú na jednotný trh. V dôsledku toho budú opatrenia v uvedených oblastiach prijaté na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni podliehať súdnej kontrole Súdneho dvora v Luxemburgu.

Z chronologického prehľadu vyplýva, že sme prešli dlhú cestu...
 

■ Neformálna spolupráca a vytvorenie schengenského priestoru

Členské štáty začali spolupracovať v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v polovici sedemdesiatych rokov na neformálnom, medzivládnom základe, mimo rámca Európskeho spoločenstva. V roku 1985 uzatvorilo Západné Nemecko, Francúzsko a krajiny Beneluxu Schengenskú dohodu, ktorá bola významným krokom na ceste k spolupráci medzi členskými štátmi v predmetnej oblasti. Počas nasledujúcich rokov k Schengenskej dohode a jej vykonávaciemu dohovoru pristúpili ďalšie členské štáty i krajiny mimo EÚ.

V súčasnosti zahŕňa schengenský priestor 26 krajín (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko).

Cieľom tejto dohody bolo zaviesť ozajstnú slobodu pohybu osôb prostredníctvom zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach, pričom sa prijali sprievodné opatrenia týkajúce sa kontroly na vonkajších hraniciach, vízovej politiky, ako aj justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach.
 

■ K ďalšej integrácii

Zmluvou o Európskej únii , ktorá nadobudla platnosť v novembri 1993, sa začala nová etapa, pričom táto zmluva začlenila do svojho inštitucionálneho rámca oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a tiež dala nový rozmer európskej integrácii.

Nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy v máji 1999 sa do inštitucionálneho rámca Európskej únie začlenilo aj Schengenské acquis.  Jedným z hlavných cieľov uvedenej zmluvy je zachovávať a rozvíjať Úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej. Touto zmluvou sa zároveň ustanovila možnosť prijímať opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach kvalifikovanou väčšinou v rámci spolurozhodovania s Európskym parlamentom, a to s výnimkou opatrení týkajúcich sa rodinného práva, pri ktorých rozhodnutia prijíma jednomyseľne Rada po porade s Európskym parlamentom.

Od Lisabonskej zmluvy sa Rada pri väčšine otázok týkajúcich sa trestného práva uznáša v súlade s riadnym legislatívnym postupom kvalifikovanou väčšinou v rámci spolurozhodovania s Európskym parlamentom.
 

Dánsko, Spojené kráľovstvo ani Írsko sa na vykonávaní určitých opatrení nezúčastňujú v plnom rozsahu.
Zasadnutia Rady pripravujú pracovné skupiny a výbory

■ Výnimky

Je potrebné poznamenať, že Dánsko, Spojené kráľovstvo ani Írsko sa v plnom rozsahu nezúčastňujú na vykonávaní určitých opatrení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí alebo že ich účasť podlieha určitým podmienkam.
Spojené kráľovstvo a Írsko sa konkrétne nezúčastňujú na vykonávaní ustanovení Schengenskej dohody, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, kontrol na vonkajších hraniciach a vízovej politiky. V dôsledku toho zástupcovia týchto štátov o daných otázkach v rámci Rady nehlasujú.


■ Špecializované pracovné štruktúry a orgány

V Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) sa každé tri mesiace schádzajú ministri spravodlivosti a vnútra, aby rokovali o vývoji a vykonávaní činností v rámci spolupráce a spoločných politík v tejto oblasti.
Rada tiež vykonáva svoju funkciu spoločného zákonodarcu EÚ prostredníctvom prijímania smerníc a nariadení v celej oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Zasadnutia Rady pripravujú pracovné skupiny a výbory, najmä CATS (justičná a policajná spolupráca), strategický výbor pre prisťahovalectvo a azyl, COSI (výbor pre vnútornú bezpečnosť, ktorý bol vytvorený po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy) a pracovná skupina pre občianskoprávne veci.
Politiky spojené s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vykonávajú členské štáty a inštitúcie EÚ.
Podporujú ich pri tom špecializované orgány, a to najmä: