Justičná spolupráca
Uľahčenie života občanov: Európa práva a spravodlivosti
Vytvorením Eurojustu v roku 2002 sa potvrdilo urýchlenie procesu justičnej spolupráce, o ktorom sa rozhodlo na samite Európskej rady v roku 1999 v Tampere. Významný pokrok pri tvorbe európskych nástrojov na účinnú spoluprácu predstavuje zatykač, ktorý sa rovnako v roku 2002 zaviedol prostredníctvom rámcového rozhodnutia Rady. Zámerom Štokholmského programu je rozvíjať nasledujúce acquis :
■ Napredovanie pri uplatňovaní zásady vzájomného uznávania
Pokiaľ ide o trestné veci, predpokladá sa vytvorenie komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje na zabezpečenie dôkazov, ktorý by zahŕňal všetky druhy dôkazov a lehoty výkonu a ktorý by obmedzil dôvody odmietnutia.
Lisabonská zmluva okrem iného umožňuje vytvoriť z Eurojustu Európsku prokuratúru.
Rozšíri sa vzájomné uznávanie.
V oblasti justičnej spolupráce umožňuje rozhodnutie Rady z decembra 2008 o posilnení Eurojustu ďalší vývoj Eurojustu v nasledujúcich rokoch, a to aj vo vzťahu k začatiu vyšetrovaní a riešeniu sporov o právomoc. Lisabonská zmluva okrem iného umožňuje vytvoriť z Eurojustu Európsku prokuratúru.
Pokiaľ ide o občianske veci, počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje Štokholmský program, sa bude pokračovať v procese rušenia všetkých medzistupňov (doložka vykonateľnosti). Tento proces bude sprevádzať súbor záruk, medzi ktoré patria záruky týkajúce sa procesného práva, prípadne aj pravidlá určovania rozhodného práva v dôležitých oblastiach života občanov, ako napríklad v prípade rozvodu. Okrem toho sa vzájomné uznávanie rozšíri aj na ďalšie kľúčové oblasti, ako napríklad dedenie zo zákona alebo závetu, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku a majetkové dôsledky rozvodu alebo rozluky, pričom sa zohľadnia špecifiká právnych systémov členských štátov.
■ Posilnenie vzájomnej dôvery
Únia podporuje úsilie členských štátov zamerané na zlepšovanie efektívnosti ich justičných systémov prostredníctvom podnecovania výmeny najlepších postupov a rozvoja inovačných projektov v oblasti modernizácie justície. Vyžaduje si to najmä vytváranie a rozvoj sietí vysokých úradníkov a sudcov.
■ Vytvorenie jadra spoločných predpisov
V rámci trestného práva sa pre obzvlášť závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom ustanovia spoločné vymedzenia a spoločná minimálna výška najvyšších trestných sadzieb. Prioritou bude boj proti terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi, nedovolenému obchodovaniu s drogami, sexuálnemu zneužívaniu žien a detí a detskej pornografii, ako aj počítačovej kriminalite.
Pokiaľ ide o občianske právo, zrušenie doložky vykonateľnosti bude najmä v prípade kontumačných rozsudkov sprevádzať súbor záruk. Môže ísť o opatrenia vzťahujúce sa najmä na procesné právo, ako aj o kolízne normy (napríklad doručovanie písomností, právo napadnúť rozhodnutie, ktoré sa má uznať).
■ Nové technológie slúžiace občanom a spravodlivosti
Portál európskej elektronickej justície predstavuje jednotné kontaktné miesto.
Portál európskej elektronickej justície predstavuje jednotné kontaktné miesto, ktoré poskytuje občanom i právnikom prístup k užitočným informáciám a niektorým príslušným funkciám. Uľahčí sa tak prístup občanov k spravodlivosti a prínosom bude aj podpora hospodárskej činnosti. Podporuje sa využívanie videokonferencií, napríklad s cieľom ušetriť obete od často vyčerpávajúceho cestovania. V súlade s pravidlami o ochrane údajov budú niektoré vnútroštátne registre postupne prepájané (napr. konkurzné registre). Niektoré európske alebo vnútroštátne cezhraničné postupy (napr. európsky platobný príkaz) sa budú môcť vykonať online. Systém elektronickej justície bude riadený decentralizovane, pričom bude existovať určitá koordinácia na európskej úrovni.
■ Posilnenie medzinárodnej prítomnosti Únie
Čo sa týka občianskeho práva, Európska únia sa vďaka svojmu členstvu v Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného aktívne zasadzuje za to, aby príslušné dohovory ratifikovalo čo najviac členských štátov. V trestnom práve Únia aktívne presadzuje čo najrozsiahlejšie pristupovanie partnerských krajín k najdôležitejším dohovorom a poskytuje čo najviac pomoci iným štátom s cieľom riadne uplatňovať uvedené nástroje.
Inštitúcie Únie zabezpečujú súdržnosť jej práva s medzinárodným právnym poriadkom. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť čo najväčšiu možnú synergiu s prácou Rady Európy.