Závery a uznesenia Rady

Rada EÚ

Rada EÚ prerokúva a prijíma nielen právne akty, ale aj dokumenty, ako sú závery, uznesenia a vyhlásenia, ktoré nemajú právne účinky. Rada využíva tieto dokumenty, aby vyjadrila politickú pozíciu k téme týkajúcej sa rôznych oblastí činnosti EÚ. V uvedených typoch dokumentov sa len stanovujú politické záväzky alebo pozície, ktoré sa nepredpokladajú v zmluvách. Nie sú preto právne záväzné.

Ostatné inštitúcie EÚ majú podobné možnosti, ako vyjadriť svoju pozíciu. Komisia napríklad uverejňuje zelené knihy so zámerom podporiť diskusiu o témach na úrovni EÚ. V zelenej knihe sa príslušné organizácie alebo jednotlivci vyzývajú k diskusii o návrhoch Komisie, ktoré sa neskôr môžu stať legislatívnymi aktmi. Parlament môže vypracovať návrhy uznesení a odporúčaní o záležitostiach, ktoré patria do právomoci EÚ.

Závery a uznesenia 

Závery Rady sa prijímajú v nadväznosti na diskusiu počas zasadnutia Rady. Môžu obsahovať politickú pozíciu ku konkrétnej téme. Je dôležité rozlišovať medzi závermi Rady a závermi predsedníctva. Závery Rady vydáva Rada, zatiaľ čo závery predsedníctva vyjadrujú len pozíciu predsedníctva a nie sú pre Radu záväzné.

V uzneseniach Rady sa zvyčajne vymedzujú budúce činnosti v konkrétnej oblasti politiky. Nemajú žiaden právny účinok, ale Komisia sa v nich môže vyzvať k tomu, aby predložila nejaký návrh alebo prijala ďalšie opatrenie. Ak sa uznesenie vzťahuje na oblasť, ktorá ako celok nepatrí do právomoci EÚ, má podobu „uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov“.

Hlavné typy záverov a uznesení prijímaných Radou 

Závery a uznesenia sa využívajú na rôzne účely, ako je napríklad:

  • výzva adresovaná členskému štátu alebo inej inštitúcii EÚ, aby v konkrétnej záležitosti prijali opatrenie. Tieto závery sa často prijímajú v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoc podporovať, koordinovať a dopĺňať, napríklad v oblasti zdravotníctva alebo kultúry.

  • žiadosť adresovaná Komisii, aby o konkrétnej téme vypracovala nejaký návrh. Tento postup sa spomína v článku 241 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

  • koordinácia opatrení členských štátov. Tieto závery sa využívajú v prípadoch, keď Rada vykonáva politický cieľ prostredníctvom „mäkkej koordinácie“. V takýchto prípadoch sa závery alebo uznesenia vypracúvajú na účely stanovenia cieľov alebo posúdenia dosiahnutého pokroku.

  • stanovenie pozície EÚ v súvislosti s konkrétnou udalosťou alebo krajinou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP). Vyjadruje sa v nich politická pozícia alebo hodnotí nejaká medzinárodná udalosť v mene EÚ.

  • stanovenie koordinovanej pozície EÚ a jej členských štátov v medzinárodných organizáciách. Rada môže vypracovať napríklad závery súvisiace s účasťou EÚ na medzinárodných fórach.

  • vyjadrenie pripomienok a návrh možných riešení problémov zistených v osobitných správach Dvora audítorov

Ako to funguje? 

Coreper

Coreper pripravuje prácu všetkých zložení Rady a je rozdelený do dvoch častí: Coreper I a Coreper II.

Závery Rady prechádzajú pred prijatím troma úrovňami Rady, ide o:

  • pracovnú skupinu
  • Výbor stálych predstaviteľov (Coreper)
  • zloženie Rady
  1. Skôr ako sa vypracuje návrh znenia záverov, predsedníctvo niekedy predloží dokument na rokovanie s cieľom zaoberať sa danou otázkou na úrovni pracovnej skupiny. 
  2. Predsedníctvo Rady, ktorému zvyčajne pomáha Generálny sekretariát Rady (GSR), vypracuje na základe tejto diskusie návrh znenia záverov. Politickú zodpovednosť za návrh nesie predsedníctvo.
  3. Pracovná skupina zasadá niekoľkokrát, aby ho preskúmala. Záverečná diskusia na úrovni pracovnej skupiny sa koná približne 7 – 14 dní pred tým, ako sa príslušný dokument predloží Coreperu na ďalšie zváženie.
  4. Coreper preskúma dokument asi dva týždne pred zasadnutím Rady, pričom sa usiluje vyriešiť všetky zostávajúce problémy.
  5. Príslušné zloženia Rady potom znenie prijmú. Závery Rady sa musia prijať konsenzom všetkých členských štátov. Ak ministri nesúhlasia so znením, stále v ňom možno vykonať zmeny.
  6. Rada sa nedokáže dohodnúť na záveroch len vo výnimočných prípadoch. V takýchto prípadoch sa niekedy znenie prijme ako „závery predsedníctva“, ktoré si nevyžadujú dohodu členských štátov.