Rada ako rozhodovací orgán EÚ

Riadny legislatívny postup

Riadny legislatívny postup, tiež nazývaný „spolurozhodovací“, sa používa v asi 85 oblastiach politiky EÚ – od boja proti diskriminácii po spoločnú prisťahovaleckú politiku.

Väčšina právnych aktov EÚ, o ktorých sa rokuje prostredníctvom tohto postupu, sa prijme v prvom čítaní.

Rada je dôležitým rozhodovacím orgánom EÚ. Rokuje o nových právnych predpisoch EÚ a prijíma ich, v prípade potreby ich upravuje a koordinuje politiky. Rada vo väčšine prípadov rozhoduje spolu s Európskym parlamentom v rámci riadneho legislatívneho postupu, ktorý sa označuje aj ako ƒ„spolurozhodovací postup“. Spolurozhodovací postup sa používa v oblastiach politiky, v ktorých má EÚ výlučnú právomoc alebo spoločnú právomoc s členskými štátmi. Rada v týchto prípadoch prijíma právne predpisy na základe návrhov predložených Európskou komisiou. 

Rada v niektorých veľmi špecifických prípadoch prijíma rozhodnutia použitím mimoriadnych legislatívnych postupov – postupu súhlasu a postupu konzultácie, v rámci ktorých je úloha Parlamentu obmedzená. 

V zákulisí Rady – trojstupňový postup

Prácu ministrov, ktorí skúmajú návrhy v rôznych zloženiach Rady, pomáha pripravovať viac ako 150 pracovných skupín a výborov. Tieto pracovné skupiny a výbory sú zložené z úradníkov zo všetkých členských štátov.

Po tom, čo Rada dostane návrh Komisie, skúma ho súčasne s Európskym parlamentom. Toto skúmanie je známe ako „čítanie“. Kým Rada a Parlament odsúhlasia alebo zamietnu legislatívny návrh, môžu prebehnúť až tri čítania.

Rada môže niekedy prijať politickú dohodu počas čakania na pozíciu Parlamentu v prvom čítaní, známu ako „všeobecné smerovanie“. Všeobecné smerovanie dohodnuté v Rade môže pomôcť urýchliť legislatívny postup a dokonca aj uľahčiť dohodu medzi oboma inštitúciami, pretože Parlamentu poskytuje informáciu o pozícii Rady pred jeho stanoviskom v prvom čítaní. Konečná pozícia sa ale nemôže prijať, kým Parlament nevyjadrí svoje stanovisko v prvom čítaní.

Pri každom čítaní návrh prechádza v Rade troma úrovňami:

  • pracovná skupina
  • Výbor stálych predstaviteľov (Coreper)
  • Rada (v jednom z jej zložení)

Tým je zaistené, že sa vykoná odborná kontrola návrhu na úrovni pracovnej skupiny a zabezpečí sa politická zodpovednosť na úrovni ministrov, ako aj kontrola zo strany veľvyslancov vo Výbore stálych predstaviteľov, u ktorých sa odborné znalosti spájajú s politickými úvahami.

Prípravné orgány Rady

Rade pomáha viac ako 150 pracovných skupín a výborov nazývaných „prípravné orgány“.

1. Pracovná skupina

Predsedníctvo Rady s pomocou generálneho sekretariátu určuje a zvoláva vhodnú pracovnú skupinu, ktorá sa návrhom bude zaoberať.

Pracovná skupina začína všeobecným preskúmaním návrhu a potom ho skúma riadok po riadku.

Neexistuje formálna lehota, do kedy musia pracovné skupiny prácu ukončiť, doba skúmania závisí od povahy návrhu. Pracovná skupina tiež nie je povinná dospieť k dohode, ale výsledok jej rokovaní sa predkladá Výboru stálych predstaviteľov.

2. Výbor stálych predstaviteľov (Coreper)

Práca Coreperu na návrhu závisí od úrovne dohody, ktorá sa dosiahla v pracovnej skupine.

Pokiaľ je možné dosiahnuť dohodu bez diskusie, body sa uvedú v časti I programu zasadnutia Coreperu.

Ak je v rámci Coreperu potrebná ďalšia diskusia, pretože v pracovnej skupine sa nedosiahla dohoda o niektorých aspektoch návrhu, otázka sa zapíše do časti II programu jeho zasadnutia. V takom prípade Coreper môže:

  • pokúsiť sa dosiahnuť dohodu sám
  • vrátiť otázku pracovnej skupine, prípadne spolu s návrhmi na kompromis
  • postúpiť otázku Rade

Väčšina návrhov sa na programe zasadnutia Coreperu objaví niekoľkokrát, v rámci snahy vyriešiť rozdielne názory, ktoré pracovná skupina nedokázala prekonať.

3. Rada (v jednom z jej zložení)

Ak sa Coreperu podarilo rokovania o návrhu ukončiť, návrh sa do programu zasadnutia Rady zapíše ako bod A, čo znamená, že by mal byť prijatý bez diskusie. Spravidla sa na programe zasadnutia Rady uvádzajú ako body A približne dve tretiny položiek. Rokovanie o týchto položkách sa však môže znovu otvoriť, ak o to požiada jeden alebo viac členských štátov.

Časť B programu zasadnutia Rady obsahuje body:

  • ktoré zostali otvorené po predchádzajúcich zasadnutiach Rady
  • o ktorých Coreper alebo pracovná skupina nedokázali dosiahnuť dohodu
  • ktoré sú z politického hľadiska príliš citlivé na to, aby sa vyriešili na nižšej úrovni

Výsledky hlasovania Rady sa zverejňujú automaticky, keď Rada koná v úlohe zákonodarcu. Ak chce niektorý člen pripojiť k hlasovaniu odôvodnenie, toto odôvodnenie sa tiež uverejní, ak sa právny akt prijme. V iných prípadoch, keď sa odôvodnenie hlasovania neuverejňuje automaticky, môže byť zverejnené na žiadosť autora.

Keďže Rada predstavuje jeden právny subjekt, ktorékoľvek z jej 10 zložení môže prijať aj akt Rady, ktorý patrí do pôsobnosti iného zloženia.