Riadny legislatívny postup

Rada EÚ

Spolurozhodovací postup bol zavedený v roku 1992 a jeho používanie sa rozšírilo v roku 1999. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa spolurozhodovací postup premenoval na riadny legislatívny postup a stal sa hlavným postupom rozhodovania, ktorý sa používa pri prijímaní právnych predpisov EÚ. Uplatňuje sa asi v 85 oblastiach politiky.

Dosiahnutie dohody

Rada používa niekedy „všeobecné smerovanie“, aby priblížila Parlamentu svoju pozíciu k legislatívnemu návrhu, ktorý predložila Komisia.

Táto politická dohoda sa zvyčajne používa na urýchlenie legislatívneho postupu a uľahčenie dosiahnutia dohody v prvom čítaní medzi Parlamentom a Radou.

Prehľad

Zákonodarcovia: Rada EÚ a Európsky parlament

Právo legislatívnej iniciatívy: Európska komisia

Hlavné prvky postupu:

  1. Európska komisia predloží návrh Rade a Európskemu parlamentu
  2. Rada a Parlament prijmú legislatívny návrh buď v prvom, alebo v druhom čítaní
  3. Ak tieto dve inštitúcie nedosiahnu dohodu po druhom čítaní, zvolá sa Zmierovací výbor
  4. Ak je znenie návrhu, na ktorom sa dohodol Zmierovací výbor, prijateľné v treťom čítaní pre obe inštitúcie, legislatívny akt je prijatý

Ak sa legislatívny návrh zamietne v ktorejkoľvek fáze postupu alebo ak Európsky parlament a Rada nedosiahnu kompromis, návrh sa neprijme a postup končí.

Právny základ: Články 289 a 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie