Úloha Rady pri medzinárodných dohodách

Rada EÚ

Medzinárodné dohody pomáhajú EÚ dosahovať ciele jej politík. Môžu sa vzťahovať na rozsiahle oblasti, ako napríklad obchod, spolupráca a rozvoj, alebo na špecifické oblasti politík, ako je textil, rybárstvo, clá, doprava, veda a technika.

EÚ prerokúva a uzatvára medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ i s medzinárodnými organizáciami, ako je WTO alebo OSN.

Výlučná alebo spoločná právomoc?

EÚ má výlučnú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody v určitých oblastiach, napríklad ak by dohoda ovplyvnila spoločné pravidlá EÚ alebo ak je to potrebné na podporu vykonávania interných právomocí EÚ. V oblastiach, v ktorých EÚ prijala špecifické spoločné pravidlá, ako sú napríklad clá, členské štáty už nemôžu podpisovať s krajinami mimo EÚ dohody, ktoré tieto pravidlá ovplyvňujú.  V týchto prípadoch má EÚ výlučnú právomoc a koná v mene všetkých členských štátov.

EÚ môže podpisovať medzinárodné dohody aj v oblastiach spoločnej právomoci s členskými štátmi, ako sú napríklad zahraničné vzťahy.

Čo robí Rada?

Rada EÚ zohráva pri prerokúvaní a uzatváraní dohôd medzi EÚ a krajinami mimo EÚ alebo medzinárodnými organizáciami dôležitú úlohu. Zapája sa do všetkých fáz príslušného postupu od poskytnutia mandátu na rokovania Komisii až po podpísanie dohody v mene EÚ a prijatie konečného rozhodnutia, ktorým sa začlení do práva EÚ.

V prípade dohôd, ktoré sa vzťahujú na oblasti spoločnej právomoci s členskými štátmi EÚ, musia vydať mandát na rokovania aj zástupcovia vlád členských štátov. Patrí sem väčšina dohôd súvisiacich so zahraničnou politikou a všeobecných obchodných dohôd.

Rada môže prijať aj rozhodnutie o pozastavení uplatňovania medzinárodnej dohody alebo o ukončení jej platnosti. Napríklad v roku 2010 Rada pozastavila uplatňovanie článku 96 Dohody z Cotonou vo vzťahu k Zimbabwe, čím sa zastavilo vyplácanie rozvojovej pomoci tejto krajine. Rada prijíma rozhodnutia na základe návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Ako to prebieha?

Postup prerokúvania a prijímania medzinárodných dohôd je stanovený v článkoch 207 a 218 Zmluvy o fungovaní EÚ. V rámci tohto postupu Rada prijíma väčšinu rozhodnutí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. V oblastiach, v ktorých sa bežne vyžaduje jednomyseľnosť, ako je napríklad zdaňovanie, však využíva jednomyseľné hlasovanie. V prípade dohôd, ktoré sa vzťahujú na oblasti spoločnej právomoci, sa rozhodnutia prijímajú za účasti Rady spoločnou dohodou (dohoda všetkých členských štátov).

Postup rokovaní:

  1. Komisia predloží Rade odporúčania v súvislosti s každou konkrétnou dohodou. Ak sa dohoda vzťahuje najmä na zahraničnú a bezpečnostnú politiku, predloží odporúčania vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
  2. Rada potom prijme rozhodnutie o poverení začať rokovania. Zvyčajne prijme aj smernice na rokovania, v ktorých sa stanovujú všeobecné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť počas rokovaní.
  3. Počas rokovaní zastupuje EÚ Komisia s výnimkou prípadov, keď sa dohoda vzťahuje na zahraničnú a bezpečnostnú politiku – vtedy EÚ zastupuje vysoký predstaviteľ. Rokovania medzi EÚ a krajinami mimo EÚ alebo medzinárodnými organizáciami zvyčajne prebiehajú vo viacerých „kolách“.
  4. Pri niektorých druhoch dohôd Rada vymenuje osobitný výbor, ktorý sa počas rokovaní radí s Komisiou. Komisia o priebehu rokovaní pravidelne informuje tento výbor a Európsky parlament.
  5. Rada môže kedykoľvek počas rokovaní prijať revidované alebo nové smernice na rokovania. Dochádza k tomu, ak sa mení rokovacia pozícia alebo ak sa chce rokujúca strana (Komisia) odchýliť od dohodnutej pozície.
  6. Rada a Komisia spoločne zodpovedajú za to, aby vyrokované dohody boli zlučiteľné s internými politikami a pravidlami EÚ.
  7. Na záver rokovaní Rada prijíma rozhodnutie o podpísaní dohody. V niektorých prípadoch Rada prijme aj rozhodnutie o predbežnom vykonávaní dohody. Tieto rozhodnutia sa prijímajú na základe návrhu Komisie.
  8. Rada prijíma aj konečné rozhodnutie o uzavretí dohody. Môže tak urobiť až potom, keď Európsky parlament udelí súhlas (v prípade dohôd o pridružení a oblastí, na ktoré sa vzťahuje buď riadny legislatívny postup, alebo postup súhlasu) a keď dohodu ratifikujú všetky členské štáty EÚ. V ostatných oblastiach okrem dohôd, ktoré sa vzťahujú na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, je potrebné konzultovať s Európskym parlamentom.