Konferencie zástupcov vlád členských štátov sa zvolávajú na účely prerokovania a schválenia zmien zmlúv EÚ. Tieto zasadnutia sa tiež nazývajú „medzivládne konferencie“.

Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 to bol jediný postup na revíziu zmlúv. Teraz sa nazýva „riadny revízny postup“.

Nedávne medzivládne konferencie

Novinky, ktoré priniesla Lisabonská zmluva

Medzivládna konferencia v roku 2007

Účelom medzivládnej konferencie, ktorú zvolala Európska rada v júni 2007, bolo vypracovať reformnú zmluvu, ktorá by zvýšila efektívnosť a demokratickú legitímnosť rozšírenej Únie, ako aj jednotnosť jej vonkajšej činnosti.

Táto konferencia viedla k prijatiu Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa konsolidovala Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Medzivládna konferencia v roku 2004

Na medzivládnej konferencii, ktorá sa začala v októbri 2003, sa rokovalo o „návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu“, ktorý vypracoval Európsky konvent.

Táto ústava, ktorú vedúci predstavitelia EÚ podpísali v októbri 2004, mala nahradiť všetky existujúce zmluvy jedným dokumentom.

Neratifikovali ju však všetky krajiny EÚ, a tak nenadobudla platnosť.

Revízia zmlúv EÚ

Riadny revízny postup

Umožňuje ktorémukoľvek členskému štátu, Komisii alebo Európskemu parlamentu predložiť návrh na zmenu zmlúv Rade, ktorá ho postúpi Európskej rade. Sú o tom informované aj národné parlamenty.

Ak je za preskúmanie návrhu na zmenu zmlúv väčšina členských štátov v rámci Európskej rady, jej predseda zvolá „konvent“ . Ešte predtým sa konzultuje s Európskym parlamentom a Komisiou. Ak ide o menové otázky, konzultuje sa aj s Európskou centrálnou bankou.

Konvent, v ktorom zasadajú zástupcovia národných parlamentov, hlavy štátov alebo predsedovia vlád, poslanci Európskeho parlamentu a zástupcovia Európskej komisie, rokuje o návrhu zmien zmlúv. Jeho odporúčania, ktoré sa prijímajú konsenzom, sa predkladajú medzivládnej konferencii.

Ak si navrhované zmeny nevyžadujú zvolanie konventu, môže Európska rada so súhlasom Európskeho parlamentu hlasovaním jednoduchou väčšinou rozhodnúť, že sa konvent neuskutoční, a stanoviť vlastné podmienky pre medzivládnu konferenciu.

Medzinárodná konferencia zvolaná predsedom Európskej rady rozhoduje o zmenách zmlúv jednomyseľne.

Zjednodušený revízny postup

Lisabonskou zmluvou sa zaviedol zrýchlený postup na zmenu politík a vnútorných činností EÚ, ktorý sa nazýva „zjednodušený revízny postup“. Nie je pri ňom potrebné zvolať konvent ani medzivládnu konferenciu.

Zmeny schvaľuje jednomyseľne Európska rada po porade s Európskym parlamentom a Komisiou. Ak sa zmeny týkajú menových otázok, konzultuje sa aj s Európskou centrálnou bankou.

Rozhodnutie nadobúda platnosť, až keď ho schvália všetky členské štáty.

Tento postup nemožno použiť na rozšírenie právomocí EÚ.

Riadny legislatívny postup

Tento postup rozhodovania sa používa v približne 85 oblastiach politiky EÚ

Mimoriadne legislatívne postupy

Existujú 2 „mimoriadne legislatívne postupy“: postup súhlasu a konzultačný postup.

Premosťovacie doložky

Takzvané „premosťovacie doložky“ umožňujú Európskej rade nahradiť v určitých oblastiach politík jednomyseľné hlasovanie v Rade Európskej únie hlasovaním kvalifikovanou väčšinou.

Európska rada môže rozhodnúť aj o presunutí niektorých oblastí politík z mimoriadneho legislatívneho postupu do riadneho legislatívneho postupu, ktorý je známy aj ako „spolurozhodovanie“, pretože v ňom Rada Európskej únie prijíma právne predpisy spoločne s Európskym parlamentom.

V oboch prípadoch sa Európska rada uznáša jednomyseľne a so súhlasom Európskeho parlamentu. Národné parlamenty môžu rozhodnutia vetovať v lehote 6 mesiacov, čím zabránia nadobudnutiu ich platnosti.

Obmedzený počet ustanovení zmlúv možno revidovať aj prostredníctvom iných postupov.