Aby sa vám na našej stránke surfovalo čo najlepšie, používame cookies. Viac informácií o tom, ako používame cookies a ako môžete zmeniť svoje nastavenia.

Úloha predsedu

Európska rada

V súčasnosti je predsedom Európskej rady Donald Tusk. Od 1. decembra 2014 nahradil Hermana Van Rompuya.

Úloha predsedu sa stanovuje v článku 15 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Úlohou predsedu Európskej rady je najmä:

  • viesť zasadnutia Európskej rady a dávať impulzy jej práci
  • zabezpečiť prípravu zasadnutí Európskej rady a kontinuitu jej práce, a to v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti
  • podporovať snahu o súdržnosť a konsenzus v rámci Európskej rady
  • predkladať správy Európskemu parlamentu po každom zasadnutí Európskej rady

Predseda Európskej rady zabezpečuje aj zastupovanie EÚ navonok:

  • v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) EÚ spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý pomáha pri vykonávaní SZBP a zabezpečuje jej jednotnosť, súlad a účinnosť
  • na medzinárodných samitoch, zvyčajne spolu s predsedom Európskej komisie

História funkcie predsedu Európskej rady

Funkcia predsedu Európskej rady sa ako stála funkcia na plný úväzok ustanovila po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009.

Predtým bola Európska rada neformálnym orgánom a funkcia vedúceho Európskej rady nebola oficiálna. Túto úlohu vykonávala hlava štátu alebo predseda vlády toho členského štátu, ktorý v danom čase vykonával rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.

Vymenovanie

Predsedu Európskej rady volí Európska rada kvalifikovanou väčšinou. Volí sa na funkčné obdobie 2,5 roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie.

Predseda nesmie počas svojho funkčného obdobia vykonávať žiadnu vnútroštátnu funkciu.

Zamestnanci 

Európskej rade a jej predsedovi pomáha Generálny sekretariát Rady EÚ (GSR). 

Predseda má aj svoj vlastný úrad, kabinet predsedu. Jeho zamestnanci a jeho úrad sa nachádzajú v budove Rady Justus Lipsius v belgickom Bruseli.

Medzinárodné samity

Predseda Európskej rady zastupuje EÚ na 3 hlavných druhoch medzinárodných samitov:

  1. Bilaterálne samity
    Organizujú sa medzi EÚ a jej strategickými partnermi. Také samity sa konajú pravidelne, zvyčajne raz za rok, a to s krajinami ako napríklad Japonsko, USA, Rusko, Južná Afrika, Brazília a Čína. Miesto konania týchto samitov sa strieda medzi Bruselom a príslušnou krajinou.
  2. Multilaterálne samity na medzinárodnej úrovni
    EÚ je buď členkou, alebo je pozvaná, aby sa zúčastnila ako kľúčový medzinárodný aktér; ide napríklad o samity skupiny G7, G8, G20 a Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN).
  3. Multilaterálne samity na úrovni EÚ
    Ide napríklad o samit Východného partnerstva alebo samity EÚ - Afrika, EÚ - ASEM a EÚ - CELAC.  Ak sa také samity majú organizovať v EÚ, už tradične sa konajú v členskom štáte, ktorý v danom čase vykonáva rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. Od roku 2014 ich organizuje aj Rada EÚ v Bruseli. Na takých samitoch sa zúčastňujú hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých členských štátov EÚ a predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie, ako aj príslušné hlavy štátov alebo predsedovia vlád zúčastnených krajín.