Dejiny

Film: „Ako sa z nezáväzných rozhovorov stal kľúčový rozhodovací orgán“

Tento dokumentárny film sa venuje histórii Európskej rady od jej vzniku až po súčasnosť. Zachytáva významné medzníky v posledných desaťročiach, ktoré formovali spôsob, akým vedúci predstavitelia EÚ prijímajú rozhodnutia.
Príbeh je prerozprávaný očami tých, ktorí boli svedkami transformácie Európskej rady na rozhodovacie centrum, ktorým je v súčasnosti.

Viac informácií o podujatiach a zmluvách, ktoré formovali úlohu Európskej rady, Rady Európskej únie, Euroskupiny a samitu eurozóny.

1951

Parížska zmluva

Parížskou zmluvou sa založilo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), čím sa vytvoril spoločný trh pre uhlie a oceľ. Týmto krokom sa uvoľnilo napätie a nedôvera, ktoré medzi susediacimi európskymi krajinami zanechala druhá svetová vojna. Zmluva o založení ESUO, ktorej platnosť sa skončila v roku 2002, bola prvou zakladajúcou zmluvou Európskeho spoločenstva.

1952

8. septembra

Prvé zasadnutie Osobitnej rady ministrov ESUO

Prvé zasadnutie Osobitnej rady ministrov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, predchodkyne Rady Európskej únie, sa uskutočnilo v Luxemburgu.

1958

1. januára

Rímske zmluvy

Rímskymi zmluvami sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Prvé zasadnutie Rady EHS, ktorému predsedal Victor Larock, belgický minister zahraničných vecí, sa uskutočnilo 25. januára 1958.

1960

máj

Osobitný výbor pre poľnohospodárstvo

Zriadil sa Osobitný výbor pre poľnohospodárstvo (OVP), ktorý dostal za úlohu prípravu technických aspektov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Výbor stálych predstaviteľov Rady EHS (Coreper) sa rozdelil na Coreper I (zástupcovia) a Coreper II (stáli predstavitelia). Coreper I a Coreper II fungujú dodnes a sú zodpovedné za prípravu práce Rady EÚ.

1965

1. júla

Kríza „prázdnej stoličky“

V roku 1965 Francúzsko oznámilo, že sa nebude zúčastňovať na zasadnutiach Rady, pretože nesúhlasí s rokovaniami o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Kríza sa neskôr vyriešila v roku 1966 vďaka luxemburskému kompromisu, podľa ktorého musí byť hlasovanie jednomyseľné, ak ide o zásadné záujmy.

1967

8. apríla

Zmluvy o zlúčení

Dvomi zmluvami o zlúčení (z rokov 1967 a 1971) sa ustanovila jedna Rada, jedna Komisia a jeden rozpočet pre tri spoločenstvá (ESUO, Euratom a EHS). Formálne sa stanovila úloha Coreperu ako prípravného orgánu Rady.

1973

1. januára

Prvé rozšírenie

Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa stali členmi Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na deväť.

1974

december

Vznik Európskej rady

V nadväznosti na kodanský samit v decembri 1973, na ktorom sa ustanovilo, že samity sa budú zvolávať podľa potreby, sa na parížskom samite, ktorý usporiadal v decembri 1974 francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing, vytvorila Európska rada. Vznikla s úmyslom založiť neformálne fórum na diskusie medzi hlavami štátov alebo predsedami vlád.

1975

11. marca

Prvé zasadnutie Európskej rady

Nová Európska rada zasadala po prvýkrát v marci 1975 v Dubline.

1981

1. januára

Grécko pristúpilo k EÚ

S pristúpením Grécka vzrástol počet členov EÚ na desať.

1985

14. júna

Schengenská dohoda

Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko podpísali v luxemburskom Schengene dohodu o zrušení hraničných kontrol.

Schengenská dohoda občanom postupne umožnila, aby mohli cestovať bez pasovej kontroly na vnútorných hraniciach. Uplatňovať sa začala neskôr, v roku 1995.

2 – 3. decembra

Zasadnutie Európskej rady v Luxemburgu

Na zasadnutí Európskej rady v Luxemburgu sa dosiahla politická dohoda umožňujúca prijatie Jednotného európskeho aktu.

1986

1. januára

Španielsko a Portugalsko sa stali členmi EÚ

Španielsko a Portugalsko pristúpili k EÚ, čím počet členských štátov Európskych spoločenstiev vzrástol na 12.

1987

1. júla

Jednotný európsky akt

Jednotným európsky aktom sa zriadil vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Začína sa ním spolupráca v oblasti zahraničnej politiky a rozširuje sa používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v Rade.

Jednotným európskym aktom sa taktiež vytvára právny základ pre Európsku radu a formalizujú sa zasadnutia hláv štátov alebo predsedov vlád.

1992

11. decembra

Verejné zasadnutia

Na zasadnutí Európskej rady v roku 1992 v Edinburghu sa začali uskutočňovať „verejné diskusie“, pričom táto prax sa v nasledujúcich rokoch podstatne rozšírila, najnovšie Lisabonskou zmluvou.

Verejné diskusie a rokovania Rady je v súčasnosti možné sledovať na jej webovej stránke.

1993

1. novembra

Maastrichtská zmluva

Nadobudla platnosť Maastrichtská zmluva, čím vznikla Európska únia založená na rozšírenom pilieri „Spoločenstva“. Bola založená hospodárska a menová únia a vznikli dva nové piliere: spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV).

Európska rada získala Maastrichtskou zmluvou oficiálny charakter. Jej úloha spočíva v tom, že dáva EÚ podnety na rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie. 

Maastrichtskou zmluvou sa tiež začal prechod na euro a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP). 

1995

1. januára

4. rozšírenie EÚ

Rakúsko, Fínsko a Švédsko pristúpili k EÚ. Týchto 15 členských štátov odteraz pokrýva územie takmer celej západnej Európy.

1996

Európska rada zasadá štyrikrát ročne 

Od roku 1996 zasadá Európska rada najmenej štyrikrát ročne. Dovtedy boli povinné len dve zasadnutia ročne.

1997

13. decembra

Vytvorenie Euroskupiny

Európska rada schválila vytvorenie Euroskupiny, neformálneho orgánu, v rámci ktorého sa schádzajú ministri financií tých krajín, ktoré prijali euro. Prvé zasadnutie Euroskupiny sa uskutočnilo 4. júna 1998 v Chateau de Senningen v Luxembursku.

1999

1. januára

Euro bolo ustanovené ako virtuálna mena

Zavádza sa v 11 členských štátoch: Rakúsku, Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Portugalsku a Španielsku.

1. mája

Amsterdamská zmluva

Amsterdamskou zmluvou sa ustanovil priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Schengenská dohoda sa začlenila do práva EÚ. Touto zmluvou sa zmenila úloha generálneho tajomníka Rady, ktorý sa stal aj vysokým predstaviteľom pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

2001

1. januára

Grécko vstupuje do eurozóny

Grécko sa stalo 12. členským štátom EÚ, ktorý sa pripojil k eurozóne.

2002

1. januára

Euro vstúpilo do obehu

Od 1. januára 2002 vstúpili do obehu eurobankovky a euromince, ktoré nahradili niektoré národné meny.

2003

1. februára

Zmluva z Nice

Zmluvou z Nice sa zreformovali inštitúcie EÚ, aby sa pripravili podmienky pre budúcu rozšírenú EÚ s 27 členskými štátmi. Rada sa zreformovala s cieľom rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a zaviesť zásadu posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi.

október

Zasadnutia Európskej rady sa konajú v Bruseli 

Od októbra 2003 sa všetky formálne zasadnutia Európskej rady uskutočňujú v Bruseli.

V 22. vyhlásení Zmluvy z Nice sa uvádza, že keď bude mať EÚ 18 členských štátov, odvtedy sa všetky zasadnutia Európskej rady budú konať v Bruseli.

2004

1. mája

Najväčšie rozšírenie EÚ

Desať nových krajín pristúpilo k EÚ spoločne: Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Bolo to najväčšie jednorazové rozšírenie EÚ, pokiaľ ide o počet obyvateľov a krajín.

EÚ má teraz 25 členských štátov.

10. septembra

Prvý stály predseda Euroskupiny

Euroskupina sa rozhodla mať stáleho predsedu vymenovaného na obdobie dvoch rokov.

Na neformálnom zasadnutí Ecofinu v Scheveningene bol za prvého stáleho predsedu Euroskupiny zvolený Jean-Claude Juncker. Jeho funkčné obdobie trvá od 1. januára 2005 do 31. decembra 2006.

2006

September

Jean-Claude Juncker bol opätovne vymenovaný za predsedu Euroskupiny

Bol zvolený za predsedu Euroskupiny na druhé funkčné obdobie.

2007

1. januára

Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ

Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi EÚ, čím počet členských štátov stúpol na 27.

1. januára

Slovinsko vstupuje do eurozóny

Slovinsko sa stalo 13. členským štátom EÚ, ktorý prijal euro za svoju menu.

2008

1. januára

Cyprus a Malta vstúpili do eurozóny

Eurozóna má teraz 15 členov.

12. októbra

Zrodil sa samit eurozóny 

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy navrhuje pravidelné zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny. Prvé zasadnutie sa uskutoční 12. októbra 2008. Nasledujúce samity sa konajú v máji 2010, marci 2011, júli 2011 a októbri 2011 v Bruseli.

Samity eurozóny pomáhajú koordinovať hospodársku politiku eurozóny a zúčastňuje sa ich aj predseda samitu eurozóny a predseda Európskej komisie. 

2009

1. januára

Slovensko vstúpilo do eurozóny

Slovensko sa stalo 16. členom eurozóny.

19. novembra

Herman Van Rompuy bol zvolený za predsedu Európskej rady

Hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov EÚ na neformálnom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. novembra 2009 v Bruseli, jednomyseľne schválili vymenovanie Hermana Van Rompuya za prvého stáleho predsedu Európskej rady.

1. decembra

Lisabonská zmluva

Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, čím sa zreformovala štruktúra EÚ a spôsob, akým EÚ funguje.

Rozšírilo sa ňou používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade.

Európska rada sa stala plnohodnotnou inštitúciou s vlastným predsedom. Predtým bola Európska rada neformálnym orgánom a funkcia vedúceho Európskej rady nebola oficiálna. Túto úlohu vykonávala hlava štátu alebo predseda vlády toho členského štátu, ktorý v danom čase vykonával rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. 

1. decembra

Protokol č. 14 k Lisabonskej zmluve

Protokol č. 14 k Lisabonskej zmluve, ktorým sa stanovuje úloha Euroskupiny, nadobúda platnosť 1. decembra 2009. Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, sa neformálne stretnú, aby diskutovali o otázkach týkajúcich sa jednotnej meny a zvolia si predsedu na obdobie dva a pol roka.

Lisabonskou zmluvou sa zároveň menia pravidlá Rady EÚ tak, že ak o otázkach týkajúcich sa len eurozóny hlasuje úplná Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin), hlasovať môžu iba členovia Euroskupiny.

10. – 11. decembra

Európskej rade predsedal Fredrik Reinfeldt

Konalo sa posledné zasadnutie Európskej rady, ktorému predsedal prezident alebo predseda vlády členského štátu vykonávajúceho rotujúce predsedníctvo Rady.

Zasadnutiu Európskej rady v decembri 2009 predsedal švédsky predseda vlády Fredrik Reinfeldt.

2011

1. januára

Estónsko vstúpilo do eurozóny

Estónsko sa stalo 17. krajinou, ktorá pristúpila do eurozóny.

2012

január

Voľba predsedu pracovnej skupiny pre Euroskupinu

Od januára 2012 vykonáva funkciu predsedu pracovnej skupiny pre Euroskupinu Thomas Wieser, ktorý je aj predsedom Hospodárskeho a finančného výboru.

Pracovná skupina pre Euroskupinu je prípravný orgán zložený zo zástupcov členských štátov, ktoré patria do eurozóny, zástupcov Európskej komisie a Európskej centrálnej banky v Hospodárskom a finančnom výbore.   

1 – 2. marca

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii

Na zasadnutí Európskej rady 1. – 2. marca 2012 podpísalo 25 vedúcich európskych predstaviteľov Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.  

Zmluva nadobudla platnosť 1. januára 2013 a sformalizovali sa ňou samity eurozóny. Organizácia samitu eurozóny a úloha jej predsedu je upravená v článku 12.

1. marca

Opätovné zvolenie Hermana Van Rompuya

Herman Van Rompuy je zvolený za predsedu Európskej rady na druhé funkčné obdobie od 1. júna 2012 do 30. novembra 2014.

10. decembra

EÚ bola udelená Nobelova cena za mier

V roku 2012 bola EÚ udelená Nobelova cena za mier, a to za úspešnú podporu mieru, zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe.

Nórsky Nobelov výbor pri odovzdávaní Nobelovej ceny za mier Európskej únii uviedol, že jeho rozhodnutie vychádza zo stabilizačnej úlohy, ktorú EÚ zohrávala pri transformácii väčšiny Európy z kontinentu vojen na kontinent mieru.

2013

21. januára

Voľba predsedu Euroskupiny

Jeroen Dijsselbloem, holandský minister financií, bol zvolený za predsedu Euroskupiny. Stal sa tak druhým stálym predsedom Euroskupiny od jej vzniku.

14. marca

Rokovací poriadok pre samity eurozóny

Prvý samit eurozóny po nadobudnutí platnosti Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa konal 14. marca 2013. Na tomto zasadnutí sa prijali pravidlá organizácie samitov eurozóny.

1. júla

Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii

Chorvátsko sa po Slovinsku stalo druhou krajinou z bývalej Juhoslávie, ktorá vstúpila do EÚ. 

EÚ má týmto 28 členských štátov.

2014

1. januára

Lotyšsko vstupuje do eurozóny

Lotyšsko sa stalo 18. členom eurozóny.

1. decembra

Donald Tusk sa stáva predsedom Európskej rady

Donald Tusk nahrádza Hermana Van Rompuya vo funkcii predsedu Európskej rady. Jeho funkčné obdobie trvá od 1. decembra 2014 do 31. mája 2017.

2015

1. januára

Litva vstúpila do eurozóny

Eurozóna má týmto už 19 členov: Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko.

22. júna

Mimoriadny samit eurozóny o Grécku

Lídri EÚ sa stretli 22. júna 2015 na účely výmeny názorov o Grécku. Predseda samitu eurozóny Donald Tusk uviedol, že najnovšie návrhy, ktoré predložila grécka vláda, sú pozitívnym krokom vpred, vyžadujú si však ďalšie posúdenie zo strany inštitúcií EÚ.

12. júla

Lídri eurozóny dosiahli dohodu o Grécku

Sú pripravení začať rokovania o programe finančnej pomoci Grécku v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), ale najprv musí túto dohodu schváliť grécky parlament a ostatné národné parlamenty. Po ukončení vnútroštátnych postupov bude Euroskupina pokračovať v rokovaniach.

13. júla

Jeroen Dijsselbloem zvolený za predsedu Euroskupiny na druhé funkčné obdobie

Jeroen Dijsselbloem je opätovne zvolený za predsedu Euroskupiny na druhé funkčné obdobie v trvaní dva a pol roka. 

2017

9. marca

Donald Tusk opätovne zvolený za predsedu Európskej rady

Donald Tusk bol opätovne zvolený za predsedu Európskej rady na druhé funkčné obdobie s trvaním dva a pol roka, a to od 1. júna 2017 do 30. novembra 2019.

29. marca

Spojené kráľovstvo formálne aktivovalo článok 50 s cieľom vystúpiť z EÚ

Po výsledku referenda v Spojenom kráľovstve, ktoré sa konalo 23. júna 2016 a v ktorom jeho občania hlasovali za vystúpenie z Európskej únie, Spojené kráľovstvo formálne oznámilo Európskej rade svoj úmysel vystúpiť z EÚ.

Európska rada prijala vyhlásenie o oznámení Spojeného kráľovstva.

Ľutujeme, že Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, ale sme pripravení na proces, ktorý teraz budeme musieť absolvovať. (...) Únia bude v týchto rokovaniach konať jednotne a bude chrániť svoje záujmy. Naším prvoradým cieľom bude minimalizovať neistotu, ktorú našim občanom, podnikom a členským štátom spôsobilo rozhodnutie Spojeného kráľovstva.

Európska rada, 29. marca 2017