Dejiny

Film: „Ako sa z nezáväzných rozhovorov stal kľúčový rozhodovací orgán“

Tento dokumentárny film sa venuje histórii Európskej rady od jej vzniku až po súčasnosť. Zachytáva významné medzníky v posledných desaťročiach, ktoré formovali spôsob, akým vedúci predstavitelia EÚ prijímajú rozhodnutia.
Príbeh je prerozprávaný očami tých, ktorí boli svedkami transformácie Európskej rady na rozhodovacie centrum, ktorým je v súčasnosti.

Viac informácií o podujatiach a zmluvách, ktoré formovali úlohu Európskej rady, Rady Európskej únie, Euroskupiny a samitu eurozóny.

1951

Parížska zmluva

Parížskou zmluvou sa založilo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), čím sa vytvoril spoločný trh pre uhlie a oceľ. Týmto krokom sa uvoľnilo napätie a nedôvera, ktoré medzi susediacimi európskymi krajinami zanechala druhá svetová vojna. Zmluva o založení ESUO, ktorej platnosť sa skončila v roku 2002, bola prvou zakladajúcou zmluvou Európskeho spoločenstva.

1952

8. septembra

Prvé zasadnutie Osobitnej rady ministrov ESUO

Prvé zasadnutie Osobitnej rady ministrov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, predchodkyne Rady Európskej únie, sa uskutočnilo v Luxemburgu.

1958

1. januára

Rímske zmluvy

Rímskymi zmluvami sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Prvé zasadnutie Rady EHS, ktorému predsedal Victor Larock, belgický minister zahraničných vecí, sa uskutočnilo 25. januára 1958.

1960

máj

Osobitný výbor pre poľnohospodárstvo

Zriadil sa Osobitný výbor pre poľnohospodárstvo (OVP), ktorý dostal za úlohu prípravu technických aspektov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Výbor stálych predstaviteľov Rady EHS (Coreper) sa rozdelil na Coreper I (zástupcovia) a Coreper II (stáli predstavitelia). Coreper I a Coreper II fungujú dodnes a sú zodpovedné za prípravu práce Rady EÚ.

1965

1. júla

Kríza „prázdnej stoličky“

V roku 1965 Francúzsko oznámilo, že sa nebude zúčastňovať na zasadnutiach Rady, pretože nesúhlasí s rokovaniami o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Kríza sa neskôr vyriešila v roku 1966 vďaka luxemburskému kompromisu, podľa ktorého musí byť hlasovanie jednomyseľné, ak ide o zásadné záujmy.

1967

8. apríla

Zmluvy o zlúčení

Dvomi zmluvami o zlúčení (z rokov 1967 a 1971) sa ustanovila jedna Rada, jedna Komisia a jeden rozpočet pre tri spoločenstvá (ESUO, Euratom a EHS). Formálne sa stanovila úloha Coreperu ako prípravného orgánu Rady.

1973

1. januára

Prvé rozšírenie

Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa stali členmi Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na deväť.

1975

11. marca

Prvé zasadnutie Európskej rady

Nová Európska rada zasadala po prvýkrát v marci 1975 v Dubline.

1981

1. januára

Grécko pristúpilo k EÚ

S pristúpením Grécka vzrástol počet členov EÚ na desať.

1985

14. júna

Schengenská dohoda

Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko podpísali v luxemburskom Schengene dohodu o zrušení hraničných kontrol.

Schengenská dohoda občanom postupne umožnila, aby mohli cestovať bez pasovej kontroly na vnútorných hraniciach. Uplatňovať sa začala neskôr, v roku 1995.

1986

1. januára

Španielsko a Portugalsko sa stali členmi EÚ

Španielsko a Portugalsko pristúpili k EÚ, čím počet členských štátov Európskych spoločenstiev vzrástol na 12.

1987

1. júla

Jednotný európsky akt

Jednotným európsky aktom sa zriadil vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Začína sa ním spolupráca v oblasti zahraničnej politiky a rozširuje sa používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v Rade.

Jednotným európskym aktom sa taktiež vytvára právny základ pre Európsku radu a formalizujú sa zasadnutia hláv štátov alebo predsedov vlád.

1992

11. decembra

Verejné zasadnutia

Na zasadnutí Európskej rady v roku 1992 v Edinburghu sa začali uskutočňovať „verejné diskusie“, pričom táto prax sa v nasledujúcich rokoch podstatne rozšírila, najnovšie Lisabonskou zmluvou.

Verejné diskusie a rokovania Rady je v súčasnosti možné sledovať na jej webovej stránke.

1993

1. novembra

Maastrichtská zmluva

Nadobudla platnosť Maastrichtská zmluva, čím vznikla Európska únia založená na rozšírenom pilieri „Spoločenstva“. Bola založená hospodárska a menová únia a vznikli dva nové piliere: spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV).

Európska rada získala Maastrichtskou zmluvou oficiálny charakter. Jej úloha spočíva v tom, že dáva EÚ podnety na rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie. 

Maastrichtskou zmluvou sa tiež začal prechod na euro a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP). 

1995

1. januára

4. rozšírenie EÚ

Rakúsko, Fínsko a Švédsko pristúpili k EÚ. Týchto 15 členských štátov odteraz pokrýva územie takmer celej západnej Európy.

1997

13. decembra

Vytvorenie Euroskupiny

Európska rada schválila vytvorenie Euroskupiny, neformálneho orgánu, v rámci ktorého sa schádzajú ministri financií tých krajín, ktoré prijali euro. Prvé zasadnutie Euroskupiny sa uskutočnilo 4. júna 1998 v Chateau de Senningen v Luxembursku.

1999

1. mája

Amsterdamská zmluva

Amsterdamskou zmluvou sa ustanovil priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Schengenská dohoda sa začlenila do práva EÚ. Touto zmluvou sa zmenila úloha generálneho tajomníka Rady, ktorý sa stal aj vysokým predstaviteľom pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

2002

1. januára

Euro vstúpilo do obehu

Od 1. januára 2002 vstúpili do obehu eurobankovky a euromince, ktoré nahradili niektoré národné meny.

2003

1. februára

Zmluva z Nice

Zmluvou z Nice sa zreformovali inštitúcie EÚ, aby sa pripravili podmienky pre budúcu rozšírenú EÚ s 27 členskými štátmi. Rada sa zreformovala s cieľom rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a zaviesť zásadu posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi.

2004

1. mája

Najväčšie rozšírenie EÚ

Desať nových krajín pristúpilo k EÚ spoločne: Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Bolo to najväčšie jednorazové rozšírenie EÚ, pokiaľ ide o počet obyvateľov a krajín.

EÚ má teraz 25 členských štátov.

2007

1. januára

Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ

Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi EÚ, čím počet členských štátov stúpol na 27.

2009

1. decembra

Lisabonská zmluva

Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, čím sa zreformovala štruktúra EÚ a spôsob, akým EÚ funguje.

Rozšírilo sa ňou používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade.

Európska rada sa stala plnohodnotnou inštitúciou s vlastným predsedom. Predtým bola Európska rada neformálnym orgánom a funkcia vedúceho Európskej rady nebola oficiálna. Túto úlohu vykonávala hlava štátu alebo predseda vlády toho členského štátu, ktorý v danom čase vykonával rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. 

2012

10. decembra

EÚ bola udelená Nobelova cena za mier

V roku 2012 bola EÚ udelená Nobelova cena za mier, a to za úspešnú podporu mieru, zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe.

Nórsky Nobelov výbor pri odovzdávaní Nobelovej ceny za mier Európskej únii uviedol, že jeho rozhodnutie vychádza zo stabilizačnej úlohy, ktorú EÚ zohrávala pri transformácii väčšiny Európy z kontinentu vojen na kontinent mieru.

2013

1. júla

Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii

Chorvátsko sa po Slovinsku stalo druhou krajinou z bývalej Juhoslávie, ktorá vstúpila do EÚ. 

EÚ má týmto 28 členských štátov.