Sekuritizácia: zlepšenie financovania ekonomiky EÚ

Jednou z hlavných základných zložiek únie kapitálových trhov je úsilie oživiť sekuritizačný trh v EÚ a prispieť tak k zlepšeniu financovania ekonomiky EÚ. Na tento účel zahŕňa dva legislatívne návrhy, ktorými sa zavádzajú nové pravidlá sekuritizácie:

  • nariadenie o jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácii (STS)
  • nariadenie, ktorým sa mení nariadenie o kapitálových požiadavkách

Rada a Európsky parlament dosiahli politickú dohodu o obidvoch návrhoch 30. mája 2017. Konečná verzia nariadení sa prijme po ich finalizácii na technickej úrovni.

V týchto dvoch nariadeniach sastanovujú spoločné pravidlá pre všetky sekuritizácie a vytvára sa rámec pre bezpečné, jednoduché, transparentné, štandardizované sekuritizačné produkty s primeraným dohľadom a umožňuje sa nimi odlíšiť tieto produkty od zložitejších a rizikovejších finančných nástrojov.

Nové pravidlá pomôžu investorom vyhodnotiť riziká súvisiace so sekuritizáciou, a to tak v rámci produktov, ako aj medzi nimi.

Zároveň by to malo pomôcť vytvoriť nové investičné príležitosti v celej EÚ a poskytnúť dodatočný zdroj financovania v ekonomike, najmä pre malé a stredné podniky a startupy.

Tieto nariadenia sa majú prijať v rámci riadneho legislatívneho postupu, t. j. prijme ich Rada a Európsky parlament.

Prečo je nariadenie o sekuritizáciách potrebné?

Sekuritizácia je proces, keď veriteľ, napríklad banka, transformuje úvery, ktoré má držbe (napr. hypotéky), do cenných papierov, ktoré možno predávať investorom. Investori následne získajú výnosy vytvorené prostredníctvom podkladových úverov.

Diverzifikácia zdrojov financovania, lepšie riadenie rizík

Sekuritizácia banke umožňuje uvoľniť časť jej kapitálu (ktorý by inak bol vyhradený na krytie rizík spojených s úvermi, ktoré predala) na ďalšie poskytovanie úverov ekonomike.

Sekuritizácia okrem toho prispieva k distribúcii rizík v rámci celého finančného sektoru, keďže banky niektoré z týchto rizík prenášajú na iné banky alebo iných inštitucionálnych investorov (napríklad na poisťovne).

Existencia zdrojov financovania, ktoré sú rozmanitejšie a menej závislé od bankového sektora, prispieva k celkovej stabilite a odolnosti finančného systému. Dôvodom je zmiernenie vplyvu potenciálnych problémov v bankovom sektore na prístup k financovaniu.

Poskytnutie dodatočného zdroja financovania pre MSP

Podľa Európskej komisie v porovnaní s priemernými úrovňami v predkrízovom období (2001 – 2008) klesol v roku 2014 objem sekuritizácie v EÚ o 42 %.

Sekuritizácia úverov je dôležitým zdrojom financovaniapre malé a stredné podniky.

Zistenia Komisie naznačujú, že objem sekuritizácie úverov MSP klesol zo 77 miliárd EUR v roku 2007 na 36 miliárd EUR v roku 2014. 35 % MSP nedostalo v roku 2013 od bánk celý objem finančných prostriedkov, ktoré požadovali.

Z odhadov vyplýva, že ak by objem sekuritizácie v EÚ dosiahol priemer z obdobia pred krízou, vytvorilo by sa 100 – 150 miliárd EUR dodatočných finančných prostriedkov.

Preto sekuritizácia, keď je správne štruktúrovaná, môže:

  • zvýšiť efektívnosť a stabilitu finančného systému
  • poskytovať investičné príležitosti
  • vytvárať prínosy pre podniky a občanov prostredníctvom lacnejších a dostupných úverov

Postup v Rade

30. mája 2017: Rada a Európsky parlament dosiahli politickú dohodu o obidvoch návrhoch o sekuritizácii.

8. decembra 2015: Rada prijala svoju rokovaciu pozíciu k návrhom o sekuritizácii. Predsedníctvu Rady to umožňuje začať rokovania s Európskym parlamentom o konečnom znení návrhov.

2. decembra 2015: Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri Európskej únii (Coreper) schválil v mene Rady mandát pre predsedníctvo Rady na rokovania o sekuritizačnom balíku.

30. septembra 2015: Rade boli doručené návrhy uvedených dvoch nariadení. Pracovná skupina Rady pre finančné služby analyzovala tieto návrhy s cieľom stanoviť k nim pozíciu Rady.

Nariadenia o sekuritizácii: kľúčové body

V nariadení o jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácii (STS) sa stanovujú kritériá na vymedzenie „jednoduchých, transparentných a štandardizovaných“ sekuritizácií. Naprí klad, sekuritizácia sa považuje za „jednoduchú“, keď vzniká použitím rovnakého typu úverov, t. j. balík obsahuje len úvery na bývanie a nie je povolená žiadna ďalšia sekuritizácia atď.

Kritériá, ktoré sa navrhujú na to, aby sekuritizácia bola „transparentná“ a „štandardizovaná“, zahŕňajú požiadavku na emitentov, aby poskytli zrozumiteľnú dokumentáciu, v ktorej sa vysvetlí štruktúra nástroja a postupnosť platieb.

Nariadenie obsahuje aj pravidlá pre náležitú starostlivosť, ponechanie rizika a transparentnosť, ktoré sa uplatňujú na všetky sekuritizácie.

Rada sa s Európskym parlamentom dohodla, že v súlade s medzinárodnými požiadavkami sa zachová požiadavka ponechania rizika na úrovni 5 %. Ponechanie rizika sa týka podielu na sekuritizácii, ktorý si musia originátori, sponzori alebo pôvodní veritelia sekuritizácie ponechať pre seba. Touto požiadavkou sa zabezpečuje, aby sa sekuritizované produkty nevytvárali len na účely distribúcie investorom.

Rada sa tiež dohodla s Európskym parlamentom na zabezpečení vytvorenia databázy pre sekuritizačné transakcie.

Rada a Parlament sa dohodli aj na pravidlách pre zamedzenie konfliktom záujmu: v rámci procesu osvedčovania STS, dokonca aj v situáciách, keď sa podieľa tretia strana, naďalej nesú zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel originátori, sponzori, pôvodní veritelia a subjekty zriadené na účely sekuritizácie.

V dohodnutom znení sa tiež zabezpečuje, aby sa individualizované pravidlá uplatňovali na programy aktívami zabezpečených obchodovateľných cenných papierov (ktoré sa často nazývajú „krátkodobými sekuritizáciami“). Takéto sekuritizácie často obsahujú pôžičky na autá a lízing áut a vybavenia.

Zmeneným nariadením o kapitálových požiadavkách sa zvyšuje citlivosť bánk a investičných firiem na riziko pri kapitálovom zaobchádzaní so sekuritizáciami a zabezpečuje sa ich schopnosť riadne zohľadniť osobitosti STS sekuritizácií.

Ďalšie kroky

Rada dosiahla dohodu s Európskym parlamentom o obidvoch návrhoch právnych aktov 30. mája 2017.

Rada a Európsky parlament formálne prijmú nariadenia v prvom čítaní po technickej finalizácii obidvoch textov.