Aké kroky podniká EÚ v oblasti zmeny klímy?

Zmena klímy je závažnou celosvetovou témou. Bez opatrení zameraných na znižovanie celosvetových emisií skleníkových plynov sa globálna teplota pravdepodobne zvýši o 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a do konca storočia by jej nárast mohol dosiahnuť dokonca až 5°C. Malo by to výrazný dopad na charakter krajiny a hladinu morí na celom svete. 

Ciele 20-20-20

V prvom balíku opatrení EÚ v oblasti energetiky a klímy sa stanovili tri kľúčové ciele na obdobie do roku 2020:

  • zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %
  • zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov o 20 %
  • zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %

Sú známe aj ako „ciele 20-20-20“.

Opatrenia zamerané na riešenie zmeny klímy a znižovanie emisií skleníkových plynov sú teda prioritou EÚ. Vedúci predstavitelia EÚ sa konkrétne zaviazali, že premenia Európu na nízkouhlíkové hospodárstvo s vysokou energetickou účinnosťou. EÚ si tiež stanovila cieľ, že do roku 2050 zníži emisie skleníkových plynov o 80 až 95% v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Prvý balík opatrení EÚ v oblasti energetiky a klímy bol prijatý v roku 2008 a stanovili sa v ňom ciele na obdobie do roku 2020. EÚ dosahuje pri plnení týchto cieľov dobrý pokrok. Aby sa však zaistila väčšia istota pre investorov, je potrebný integrovaný rámec, ktorý by pokrýval obdobie až do roku 2030. EÚ preto schválila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v ktorom sa stanovujú viaceré kľúčové ciele a politické opatrenia na obdobie rokov 2020 až 2030.

EÚ a jej 28 členských štátov sú signatármi Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ako aj Kjótskeho protokolu a novej parížskej dohody o zmene klímy. 

Úloha Rady

V súčasnosti sú predmetom rokovaní viaceré otázky súvisiace so zmenou klímy, pri ktorých Rada zohráva významnú úlohu.

1. Rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 určuje politický rámec pre politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030. Obsahuje viacero opatrení a cieľov zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti, bezpečnosti a udržateľnosti hospodárstva EÚ a jej energetického systému. Cieľom tohto rámca je tiež podporovať investície do zelených technológií, ktoré by pomáhali pri vytváraní pracovných miest a posilňovaní konkurencieschopnosti Európy. 

2. EU ETS a jeho reforma

Systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS) bol zriadený s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo účinným a ekonomicky efektívnym spôsobom. Obmedzuje objem skleníkových plynov, ktoré môžu vypúšťať určité priemyselné odvetvia. Strop pre emisné kvóty stanovuje EÚ a spoločnostiam sa jednotlivé kvóty buď prideľujú, alebo si ich kupujú. 

Hospodárska kríza znížila dopyt po týchto kvótach, čo prispelo k tomu, že sa na trhu postupne vytvoril ich prebytok. Rada a Európsky parlament prijali v záujme riešenia tohto problému rozhodnutie, že sa v rámci EU ETS vytvorí trhová stabilizačná rezerva. Cieľom tejto trhovej stabilizačnej rezervy je posilniť odolnosť systému voči nerovnováham medzi ponukou emisných kvót a dopytom po nich. Bude zriadená v roku 2018 a fungovať začne od 1. januára 2019.

Komisia tiež predložila návrh na rozsiahle preskúmanie EU ETS. Zámerom je zabezpečiť aj naďalej najefektívnejší a nákladovo najúčinnejší spôsob znižovania emisií EÚ počas najbližšieho desaťročia. Tento návrh je zároveň prvým konkrétnym legislatívnym krokom k splneniu záväzku EÚ v oblasti zníženia domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 40 %.

3. Medzinárodné dohody o zmene klímy

Globálny charakter zmeny klímy znamená, že spolupráca a opatrenia na medzinárodnej úrovni sú dôležité. EÚ bola preto nápomocná pri dosahovaní pokroku v medzinárodných rokovaniach o zmene klímy. Bola kľúčovým aktérom pri príprave Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ako aj Kjótskeho protokolu a najnovšie parížskej dohody o zmene klímy.