Parížska dohoda o zmene klímy

Rada EÚ

Parížska dohoda je globálna dohoda o zmene klímy, ktorá sa dosiahla 12. decembra 2015 v Paríži. Táto dohoda predstavuje akčný plán zameraný na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod 2°C. Vzťahuje sa na obdobie po roku 2020.

  • Hlavné prvky novej Parížskej dohody:
  • dlhodobý cieľ: vlády sa dohodli, že udržia zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a že budú pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvyšovania na 1,5°C
  • príspevky: pred parížskou konferenciou a počas nej predložili krajiny komplexné národné akčné plány v oblasti klímy zamerané na zníženie svojich emisií
  • ambície: vlády sa dohodli, že každých 5 rokov budú informovať o svojich príspevkoch s cieľom stanoviť ešte ambicióznejších ciele
  • transparentnosť: okrem toho súhlasili, že v záujme zabezpečenia transparentnosti a dohľadu si budú navzájom a aj verejnosti poskytovať informácie o tom, ako napredujú pri plnení svojich cieľov
  • solidarita: EÚ a ďalšie rozvinuté krajiny budú naďalej poskytovať finančnú pomoc na opatrenia v oblasti klímy s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám znížiť emisie a vybudovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy

Zmena klímy je dôležitou globálnou otázkou, ktorá sa týka každého z nás. V tomto chronologickom prehľade sú znázornené fázy procesu, ktorý viedol k dosiahnutiu novej globálnej právne záväznej dohody o zmene klímy – Parížskej dohody a o nadviazaní na ňu. Informuje tiež o úlohe EÚ v tomto procese.

2017

22. júna

Závery Európskej rady o Parížskej dohode

„Parížska dohoda zostáva základným kameňom globálneho úsilia o účinné riešenie zmeny klímy a nie je možné o nej opätovne rokovať,“ uviedli vedúci predstavitelia EÚ.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád opätovne potvrdili záväzok EÚ urýchlene a v plnej miere vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy, vrátane jej cieľov týkajúcich sa financovania opatrení v oblasti klímy, a stáť na čele globálneho prechodu na čistú energiu. Zdôraznili posilnenú spoluprácu EÚ s medzinárodnými partnermi, ktorou sa preukáže solidarita s budúcimi generáciami a zodpovednosť za celú planétu.

19. júna

„Parížska dohoda zodpovedá uvedenému cieľu a nie je možné o nej opätovne rokovať“

Rada prijala závery Rady o zmene klímy v nadväznosti na rozhodnutie vlády Spojených štátov odstúpiť od Parížskej dohody Rada v týchto záveroch vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vlády Spojených štátov odstúpiť od Parížskej dohody a víta pevné záväzky ostatných krajín.

V práci na vykonávaní záväzkov dohodnutých v Parížskej dohode sa musí pokračovať vrátane pomoci rozvojovým krajinám pri dosiahnutí ich cieľa zmobilizovať do roku 2020 100 miliárd USD ročne na opatrenia v oblasti klímy.

6. marca

Závery o diplomacii EÚ v oblasti klímy a energetiky

Rada prijala závery o diplomacii EÚ v oblasti klímy a energetiky v rámci vykonávania globálnej stratégie EÚ. Diplomacia EÚ v oblasti klímy sa zameriava na vykonávanie Parížskej dohody a klimatickej bezpečnosti. Diplomacia EÚ v oblasti energetiky sa zameriava na energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu.

V záveroch sa stanovujú viaceré opatrenia a určujú celkové priority na rok 2017.

2016

4. novembra

Parížska dohoda nadobudla platnosť

Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Stalo sa tak 30 dní po tom, čo sa 4. októbra splnili podmienky – dohodu ratifikovalo aspoň 55 krajín, ktoré spolu produkujú najmenej 55 % z celosvetových emisií skleníkových plynov.

25. októbra

EÚ zvýši svoj príspevok na medzinárodné financovane opatrení v oblasti zmeny klímy

EÚ zvýši svoj príspevok k dosiahnutiu kolektívneho cieľa pre industriálne krajiny vynakladať 100 miliárd USD ročne na opatrenia v oblasti zmeny klímy. Tento cieľ sa má dosiahnuť do roku 2020 a bude platiť do roku 2025. Zmluvné strany rámcového dohovoru OSN o zmene klímy stanovia pred rokom 2025 nový kolektívny cieľ.

Celkové príspevky EÚ a jej členských štátov predstavovali v roku 2015 až 17,6 miliardy EUR, čo je v porovnaní s rokom 2014 značný nárast. Tieto príspevky boli úspešne nasmerované do iniciatív v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene v rozvojových krajinách.

Príspevok je dôležitým krokom k vykonávaniu Parížskej dohody.

11. októbra

Závery Rady o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy

Rada pre hospodárske a finančné záležitosti prijala závery Rady o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy. Rada podčiarkla, že pre boj proti zmene klímy sú aj naďalej dôležité verejné financie. Ministri tiež potvrdili, že sumy verejných financií na opatrenia v oblasti zmeny klímy sa v nadchádzajúcich rokoch zvýšia. Príspevky členských štátov sa oznámia pred zasadnutím COP 22.

7. októbra

Uloženie listín Parížskej dohody

EÚ slávnostne uložila listiny Parížskej dohody na oficiálnom ceremoniáli v sídle OSN v New Yorku.

5. októbra

EÚ oficiálne ratifikovala Parížsku dohodu

Zástupcovia predsedníctva Rady a Európskej komisie uložili úradne listiny na ratifikáciu u generálneho tajomníka OSN, ktorý je depozitárom tejto dohody.

4. októbra

Rozhodnutie o ratifikácii Parížskej dohody zo strany EÚ

Rada prijala rozhodnutie o ratifikácii Parížskej dohody zo strany EÚ. Rozhodnutie sa v najbližších dňoch uloží u generálneho tajomníka OSN. Ratifikácia zo strany EÚ nadobúda platnosť vo chvíli, keď sa rozhodnutie uloží do depozitu.

30. septembra

Rada pre životné prostredie sa dohodla na ratifikácii Parížskej dohody

Rada pre životné prostredie rozhodla, že bude pokračovať v procese ratifikácie na úrovni EÚ. Členské štáty ratifikujú uvedenú dohodu spolu s EÚ, ak už dokončili svoje národné postupy, alebo čo najskôr potom.

Keď Európsky parlament vyjadrí svoj súhlas, Rada formálne prijme rozhodnutie o uzavretí. EÚ bude môcť následne túto dohodu ratifikovať.

20. júna

Vyhlásenie o ratifikácii Parížskej dohody

Rada pre životné prostredie prijala vyhlásenie o ratifikácii Parížskej dohody. Zamerala sa na vyslanie silného a jasného politického signálu v súvislosti so záväzkom EÚ zachovať dynamiku z Paríža a usilovať o skoré nadobudnutie platnosti a účinné vykonávanie Parížskej dohody.

22. apríla

Podpísanie Parížskej dohody

EÚ podpisuje Parížsku dohodu.

Dohodu v mene EÚ podpisuje holandská ministerka životného prostredia a predsedníčka Rady Sharon Dijksmaová a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na slávnostnom podujatí na vysokej úrovni v New Yorku (Spojené štáty).

Od toho momentu je dokument otvorený na podpis počas jedného roka.

17. – 18. marca

Európska rada zdôraznila, že je potrebné, aby Európska únia a jej členské štáty boli schopné ratifikovať parížsku dohodu čo najskôr a načas tak, aby boli jej zmluvnými stranami od nadobudnutia jej platnosti.

Vyzdvihla tiež záväzok EÚ znížiť emisie skleníkových plynov na vnútornej úrovni, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšiť energetickú efektívnosť, ako sa dohodlo na zasadnutí Európskej rady v októbri 2014. Prioritou je úprava právnych predpisov zameraná na zavedenie tohto rámca.

4. marca

Rada pre životné prostredie v nadväznosti na Parížsku dohodu

Ministri na zasadnutí Rady pre životné prostredie rokovali o nadviazaní na Parížsku dohodu o zmene klímy a o jej dôsledkoch pre politiku EÚ v oblasti zmeny klímy.

Za dôležitý prejav záväzku EÚ voči cieľom Parížskej dohody označili včasnú realizáciu rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Ministri taktiež zdôraznili význam urýchlenej ratifikácie tejto dohody.

15. februára

Akčný plán diplomacie v oblasti klímy na rok 2016

Rada pre zahraničné veci prijala závery o európskej diplomacii v oblasti klímy po konferencii COP21. Rada zdôraznila úlohu európskej diplomacie v oblasti klímy pri podpore vykonávania globálnej Parížskej dohody o zmene klímy, ktorá sa dosiahla v decembri 2015.

Akčný plán diplomacie v oblasti klímy na rok 2016 sa sústreďuje na tri hlavné oblasti:

  • presadzovanie cieľov v oblasti zmeny klímy ako strategická priorita diplomatických rozhovorov, verejnej diplomacie a nástrojov vonkajšej politiky
  • vykonávanie Parížskej dohody a plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov v kontexte nízkoemisného rozvoja odolného voči zmene klímy
  • riešenie prepojenia medzi zmenou klímy, prírodnými zdrojmi, prosperitou, stabilitou a migráciou

2015

17. – 18. decembra

Závery Európskej rady o energetickej únii s perspektívnou politikou v oblasti klímy

Vedúci predstavitelia EÚ privítali historickú dohodu o klíme, ktorá vzišla zo zasadnutia COP21 v Paríži a vyzvali Komisiu a Radu, aby do marca 2016 zhodnotili výsledky, najmä z hľadiska rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, a aby pripravili ďalšie kroky.

12. decembra

Dosiahnutie Parížskej dohody

12. decembra sa dosiahla nová globálna dohoda o zmene klímy. Dohoda predstavuje vyvážený výsledok a obsahuje akčný plán na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod úroveň 2 °C a na vyvíjanie úsilia o jeho obmedzenie na 1,5 °C.

Parížska dohoda bude otvorená na podpis počas jedného roka od 22. apríla 2016 v New Yorku.

Vzťahuje sa na obdobie od roku 2020 a nadobudne platnosť po tom, ako ju ratifikuje 55 krajín zodpovedných za najmenej 55 % celosvetových emisií.

30. novembra – 11. decembra

Konferencia o zmene klímy COP 21 v Paríži

Parížska konferencia o zmene klímy sa konala od 30. novembra do 12. decembra 2015. Išlo o 21. zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 11. zasadnutie zmluvných strán (CMP 11) Kjótskeho protokolu. Na rokovaniach o novej globálnej a právne záväznej dohode o zmene klímy sa zišli delegácie z približne 150 krajín.

10. novembra

Rada pre hospodárske a finančné záležitosti prijala na zasadnutí 10. novembra 2015 závery o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy. V záveroch sa uznala úloha financovania opatrení v oblasti zmeny klímy ako prostriedku na dosiahnutie cieľa, ktorým je udržanie globálneho otepľovania pod 2° C, a na dosiahnutie prechodu na udržateľné hospodárstva odolné voči zmene klímy, ktoré produkujú nízke emisie skleníkových plynov. Závery sa zamerali aj na príspevky EÚ na financovanie opatrení v oblasti klímy v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je, aby rozvinuté krajiny najneskôr od roku 2020 vynakladali na tento účel z rôznych zdrojov 100 miliárd USD ročne. Ministri sa dohodli, že rozvojovým krajinám bude potrebné poskytnúť značné zdroje, aby mohli primerane reagovať na zmenu klímy.

18. septembra

Pozícia EÚ na konferenciu OSN o zmene klímy v Paríži

Rada pre životné prostredie prijala závery, v ktorých sa stanovila pozícia EÚ na parížsku konferenciu OSN o zmene klímy. Ministri sa dohodli, že EÚ sa bude usilovať o dosiahnutie ambicióznej, právne záväznej a dynamickej dohody s cieľom udržať globálne oteplenie pod úrovňou 2 °C.

Rada zdôraznila, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby celosvetové emisie skleníkových plynov dosiahli vrchol najneskôr do roku 2020, aby sa do roku 2050 znížili aspoň o 50 % v porovnaní s rokom 1990 a boli do roku 2100 blízko nuly alebo nižšie.

6. marca

Plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok EÚ

Pred parížskou konferenciou o zmene klímy predložila EÚ sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) svoj plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok (INDC). INDC Európskej únie vyjadruje záväzok EÚ k procesu rokovaní o novej, právne záväznej dohode o zmene klímy s cieľom udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 °C. EÚ tiež potvrdila záväzný cieľ znížiť do roku 2030 domáce emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z októbra 2014.

2014

23. októbra

Rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Vedúci predstavitelia EÚ sa dohodli na rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Európska rada schválila 4 ciele:

  • záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s rokom 1990
  • do roku 2030 dosiahnuť, aby energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala najmenej 27 % energetickej spotreby
  • zlepšiť energetickú efektívnosť o 27 % v porovnaní s odhadmi
  • dobudovať vnútorný trh s energiou splnením minimálneho cieľa prepojenia súčasných elektrizačných sústav na úrovni 10 % (aspoň pre tzv. energetické ostrovy, najmä pobaltské štáty a Pyrenejský poloostrov)