Dohoda z Cotonou

Dohoda z Cotonou je komplexným rámcom pre vzťahy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT). Bola prijatá v roku 2000 a nahradil sa ňou Dohovor z Lomé z roku 1975.

Je najkomplexnejšou dohodou o partnerstve medzi rozvojovými krajinami a EÚ a vzťahuje sa na vzťahy EÚ so 79 krajinami vrátane 48 krajín zo subsaharskej Afriky.

Cieľom Dohody z Cotonou je znížiť a v konečnom dôsledku odstrániť chudobu a prispieť k postupnému začleneniu krajín AKT do svetového hospodárstva. Zakladá sa na 3 pilieroch:

  • rozvojovej spolupráci
  • hospodárskej a obchodnej spolupráci
  • politickej dimenzii

Budúcnosť vzťahov EÚ – AKT po roku 2020

Rada začala v novembri 2016 rokovať o povahe a štruktúre budúcich vzťahov medzi EÚ a krajinami AKT po skončení platnosti Dohody z Cotonou vo februári 2020.

Základom týchto rokovaní je spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky prijaté 22. novembra 2016. Toto oznámenie sa zameriava na tri hlavné aspekty budúcich vzťahov: štruktúru a povahu prípadnej novej dohody a geografický rozsah pôsobnosti.

Spoločné orgány

Najvyšším orgánom v rámci partnerstva AKT – EÚ je Rada ministrov AKT – EÚ. Zasadá raz za rok, a to striedavo v Bruseli a v jednej z krajín AKT, a pozostáva z:

  • členov Rady EÚ
  • člena Komisie
  • člena vlády každého zo štátov AKT

Rade ministrov pomáha Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, ktorý tiež monitoruje vykonávanie Dohody z Cotonou.

Výbor AKT – EÚ pre spoluprácu v rozvojových financiách posudzuje realizáciu spolupráce v rozvojových financiách a monitoruje dosiahnutý pokrok.

Spoločný ministerský výbor AKT – EÚ pre obchod prerokúva otázky súvisiace s obchodom, ktoré sú predmetom záujmu všetkých štátov AKT. Monitoruje rokovania a vykonávanie dohôd o hospodárskom partnerstve. Takisto skúma vplyv mnohostranných obchodných rokovaní na obchod medzi AKT a EÚ a rozvoj hospodárstiev krajín AKT.

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ je poradný orgán zložený z rovnakého počtu zástupcov EÚ a AKT. Zhromaždenie presadzuje demokratické procesy a uľahčuje lepšie porozumenie medzi národmi EÚ a národmi štátov AKT. Okrem toho rokuje o otázkach týkajúcich sa rozvoja a partnerstva AKT – EÚ vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve.

Aktuálne oblasti pôsobenia

1. Rozvoj

EÚ podporuje programy a iniciatívy určené viacerým krajinám zo skupiny štátov AKT. Pre konkrétne regióny v rámci AKT má aj programy zamerané na ďalší regionálny hospodársky rast a rozvoj.

EÚ financuje väčšinu svojich rozvojových programov pre partnerské krajiny AKT prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (ERF). Tieto fondy nie sú súčasťou všeobecného rozpočtu EÚ. Spravujú sa prostredníctvom internej dohody medzi členskými štátmi zasadajúcimi v Rade.

11. ERF prijatý v roku 2013 sa vzťahuje na obdobie rokov 2014 až 2020 a zahŕňa celkovú sumu 30,5 miliardy EUR.

2. Obchod

EÚ dohodla celý rad dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) so 79 krajinami AKT. Cieľom týchto dohôd je vytvoriť vzájomné partnerstvo v oblasti obchodu a rozvoja, ktoré by sa opieralo o podporu v oblasti rozvoja.

Rada udeľuje Komisii mandát na rokovanie o týchto dohodách a konečnú dohodu podpíše po jej dokončení.

DHP s africkými krajinami

V júli 2014 podpísalo 16 štátov západnej Afriky, Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a Západoafrická hospodárska a menová únia (UEMOA) dohodu s EÚ. V súčasnosti prebieha proces podpisovania.

Rovnako sa v júli 2014 úspešne ukončili rokovania s krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva. Uvedená dohoda bola podpísaná 10. júna 2016 v Kasane (Botswana). Jej predbežné vykonávanie sa začalo 10. októbra 2016.

V októbri 2014 sa úspešne ukončili rokovania s Východoafrickým spoločenstvom. V súčasnosti prebieha proces podpisovania.

Kamerun bol jedinou krajinou v regióne, ktorá 15. januára 2009 podpísala DHP medzi EÚ a strednou Afrikou . Dohoda sa začala predbežne vykonávať 4. augusta 2014.

Pokiaľ ide o región východnej a južnej Afriky, Maurícius, Seychely, Zimbabwe a Madagaskar podpísali DHP v roku 2009. Dohoda sa predbežne vykonáva od 14. mája 2012.

DHP s karibským regiónom

V októbri 2008 EÚ podpísala DHP s Karibským fórom štátov AKT (CARIFORUM), skupinou 15 karibských štátov. DHP medzi CARIFORUM-om a EÚ sa predbežne vykonáva od 29. decembra 2008.

DHP s tichomorským regiónom

Dočasnú DHP medzi EÚ a tichomorskými štátmi AKT podpísala Papua Nová Guinea v júli 2009 a Fidži v decembri 2009. Papua Nová Guinea dohodu ratifikovala v máji 2011. Fidži sa v júli 2014 rozhodlo začať predbežne vykonávať dohodu. Zo 14 tichomorských krajín majú Papua Nová Guinea a Fidži najväčší podiel na obchode medzi EÚ a Tichomorím.

3. Migrácia

Reakcia na migračné tlaky

Rada a Európska rada pracujú na komplexnej európskej migračnej politike

Migrácia je dôležitým aspektom vzťahov medzi EÚ a AKT. Rámec pre spoluprácu v tejto oblasti je stanovený v článku 13 Dohody z Cotonou.

Tento článok zahŕňa odseky týkajúce sa zlepšenia podmienok v krajinách pôvodu a tranzitu, legálnej migrácie a návratu neregulárnych prisťahovalcov.

V novembri 2015 sa konal samit EÚ a afrických lídrov najviac dotknutých krajín na účely posilnenia politickej spolupráce v oblasti migrácie. Jeho účastníci sa dohodli na akčnom pláne vrátane 16 konkrétnych opatrení, ktoré sa mali začať alebo vykonať do konca roku 2016.

4. Konzultačný postup (článok 96)

V Dohode z Cotonou sa zavádza postup, ktorý sa môže použiť v prípadoch, keď jedna zo strán nedodržiava základné prvky partnerstva. Patrí sem dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu.

Cieľom tohto postupu je obnovenie normálneho vzťahu medzi partnermi. Ak sa nedosiahne dohoda, zmluvná strana, ktorá začala proces, môže prijať opatrenia týkajúce sa projektov spolupráce a rozvojovej pomoci.

Na strane EÚ môže Rada začať tento proces prostredníctvom výzvy na konzultácie. Vedie tieto konzultácie a prijme rozhodnutie, ktorým sa uzavrú.