Spolupráca EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany

Rada EÚ

Na bratislavskom samite v septembri 2016 sa 27 vedúcich predstaviteľov EÚ rozhodlo, že európskej politike v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany dajú nový impulz: v náročnom geopolitickom prostredí sa spolupráca EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany posilní.

Za cieľ decembrového zasadnutia Európskej rady stanovili prijatie rozhodnutia o konkrétnom pláne vykonávania v súvislosti s bezpečnosťou a obranou a o lepšom využívaní možností, ktoré poskytujú zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o spôsobilosti, a dohodli sa, že sa okamžite začne vykonávať spoločné vyhlásenie s NATO.

Európska rada bude v záujme splnenia tohto záväzku na svojom zasadnutí v decembri rokovať o balíku v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý pozostáva z týchto troch prvkov:

  • plánu vykonávania globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a záverov Rady o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany
  • návrhov zameraných na zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorými sa vykonáva spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady Donalda Tuska, predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v jeho 7 oblastiach
  • akčného plánu v oblasti európskej obrany, ktorý Európska komisia navrhla s cieľom posilniť výskum a spôsobilosti, ako aj konkurencieschopnosť prostredníctvom lepšieho fungovania vnútorného trhu

2016

15. decembra

Európska rada zdôraznila potrebu posilnenia bezpečnosti a obrany Európy

Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok týkajúci sa stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020. Zaoberala sa posilnením spolupráce EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany a zamerala sa na tieto tri priority:

  • globálna stratégia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany
  • akčný plán v oblasti európskej obrany
  • uplatňovanie spoločného súboru návrhov, ktorý bol predložený v nadväznosti na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO podpísané v júli 2016 vo Varšave

6. decembra

Spoločný súbor návrhov na účely vykonávania spoločného vyhlásenia EÚ – NATO

Rada prijala závery o vykonávaní spoločného vyhlásenia EÚ – NATO, pričom schválila 40 návrhov v 7 oblastiach. Tieto návrhy v rovnaký deň schválila aj Severoatlantická rada.

30. novembra

Predloženie akčného plánu v oblasti európskej obrany zo strany Európskej komisie

Európsky obranný fond a ostatné opatrenia sú zamerané na podporu členských štátov pri účinnejšom hospodárení v rámci spoločných obranných spôsobilostí, posilnenie bezpečnosti európskych občanov a podporu konkurencieschopnej a inovačnej základne obranného priemyslu.

14. novembra

Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ rokujú o pláne vykonávania opatrení v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci globálnej stratégie EÚ. Vymedzujú úroveň ambícií a ďalší postup v súvislosti s budúcim vývojom bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.

8. júla

Podpísanie spoločného vyhlásenia EÚ – NATO

Predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a generálny tajomník NATO podpisujú na samite NATO vo Varšave spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO.

Cieľom vyhlásenia je ďalej posilniť spoluprácu EÚ a NATO v časoch bezprecedentných bezpečnostných výziev z východu a juhu.

28. júna

Predstavenie globálnej stratégie Európskej únie

Vysoká predstaviteľka Federica Mogheriniová predstavuje lídrom EÚ, ktorí sa zišli v Bruseli na samite EÚ, globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Vysokej predstaviteľke udelila mandát na vypracovanie novej stratégie Európska rada v júni 2015. V stratégii, ktorá nesie názov Spoločná vízia, spoločný postup – silnejšia Európa, sa odrážajú spoločné názory vyjadrené v rámci procesu a poskytuje sa strategická vízia pre globálnu úlohu EÚ. V dnešných časoch, náročných nielen pre Európu, ale aj pre celý svet, sa v stratégii zdôrazňuje spoločný základ a predstavuje sa ďalší postup.

2013

20. decembra

Stanovenie prioritných opatrení v oblasti dopravy

Európska rada po prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy rokuje o obrane a určuje prioritné opatrenia zamerané na posilnenie spolupráce:

  • zvýšenie účinnosti, viditeľnosti a vplyvu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
  • posilnenie rozvoja spôsobilostí
  • posilnenie európskeho obranného priemyslu

2009

1. decembra

Lisabonská zmluva nadobúda platnosť. SBOP nahrádza EBOP

Lisabonská zmluva, ktorá bola podpísaná v roku 2007, nadobúda platnosť a EBOP sa premenúva na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP). Ustanovuje sa v nej zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Delegácie Komisie v krajinách mimo EÚ sa stávajú delegáciami EÚ.

2004

12. júla

Vytvorenie Európskej obrannej agentúry

Zriaďuje sa Európska obranná agentúra na podporu členských štátov a Európskej rady v úsilí o zlepšenie európskych obranných spôsobilostí v oblasti krízového riadenia a na udržanie EBOP.

2003

12. – 13. decembra

Prijatie Európskej bezpečnostnej stratégie

Na samite v Bruseli sa prijíma Európska bezpečnostná stratégia. Cieľom tohto dokumentu je prispieť k bezpečnosti Európy v lepšom svete, identifikovať hrozby, ktorým EÚ čelí, vymedziť strategické ciele a stanoviť politické dôsledky pre Európu.

2002

16. decembra

Podpísanie dojednaní „Berlín plus“

Podpisujú sa dojednania „Berlín plus“, na základe ktorých sa na realizáciu misií EBOP môžu využívať štruktúry, mechanizmy a aktíva NATO.

1999

3. – 4. júna

Spustenie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP)

Na zasadnutí Európskej rady v Kolíne nad Rýnom prijíma pätnásťčlenná EÚ dohodu o posilnení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1991

9. – 10. decembra

Základy pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Európska rada v Maastrichte kladie základy pre politickú úniu vytvorením spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a začatím spoločnej obrannej politiky v rámci druhého piliera Maastrichtskej zmluvy.

Zmluva sa podpísala vo februári 1992 a nadobudla platnosť v novembri 1993.