Spolupráca EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany

Rada EÚ

Na bratislavskom samite v septembri 2016 sa 27 vedúcich predstaviteľov EÚ rozhodlo, že európskej politike v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany dajú nový impulz: v náročnom geopolitickom prostredí sa spolupráca EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany posilní.

Za cieľ decembrového zasadnutia Európskej rady stanovili prijatie rozhodnutia o konkrétnom pláne vykonávania v súvislosti s bezpečnosťou a obranou a o lepšom využívaní možností, ktoré poskytujú zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o spôsobilosti, a dohodli sa, že sa okamžite začne vykonávať spoločné vyhlásenie s NATO.

Európska rada rokovala v záujme splnenia tohto záväzku na svojom zasadnutí v decembri o balíku v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý pozostáva z týchto troch prvkov:

  • plánu vykonávania globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a záverov Rady o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany
  • návrhov zameraných na zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorými sa vykonáva spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady Donalda Tuska, predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v jeho 7 oblastiach
  • akčného plánu v oblasti európskej obrany, ktorý Európska komisia navrhla s cieľom posilniť výskum a spôsobilosti, ako aj konkurencieschopnosť prostredníctvom lepšieho fungovania vnútorného trhu

2017

22. júna

Európska rada vyzýva na začatie stálej štruktúrovanej spolupráce

Vedúci predstavitelia EÚ sa na júnovom zasadnutí Európskej rady dohodli na potrebe začať inkluzívnu a ambicióznu stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO) na posilnenie bezpečnosti a obrany Európy.

S cieľom začať túto spoluprácu sa členské štáty do troch mesiacov dohodnú na spoločnom zozname kritérií a záväzkov spolu s konkrétnymi projektmi týkajúcimi sa spôsobilostí.

„Je to historický krok, keďže táto spolupráca umožní EÚ, aby sa posunula smerom k hlbšej integrácii v oblasti obrany. Naším cieľom je, aby bola ambiciózna a inkluzívna, aby k nej bola prizvaná každá krajina EÚ“, uviedol Donald Tusk na tlačovej konferencii Európskej rady.

19. júna

Rada víta pokrok, ktorý sa dosiahol v spolupráci medzi EÚ a NATO

Ministri zahraničných vecí rokovali o spolupráci medzi EÚ a NATO so zástupkyňou generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerovou. Diskusia vychádzala zo spoločnej správy o pokroku, ktorú vypracovali vysoká predstaviteľka EÚ a generálny tajomník NATO. Rada prijala závery o správe, v ktorých uvítala pokrok, ktorý sa dosiahol vo vykonávaní spoločného súboru návrhov, a vyzvala na ďalšie kroky v tomto smere.

8. júna

Rada zriaďuje útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií

Rada prijala rozhodnutie, ktorým sa v rámci Vojenského štábu EÚ zriaďuje útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC).

MPCC posilní štruktúry krízového riadenia EÚ. Prevezme velenie nevýkonných vojenských misií EÚ (v súčasnosti vojenských výcvikových misií EÚ v Somálsku, v Stredoafrickej republike a v Mali).

Umožní sa tým, aby sa personál misií v teréne zameral na konkrétne činnosti svojej misie, s lepšou podporou poskytovanou z Bruselu.

18. mája

Globálna stratégia EÚ: Závery Rady o bezpečnosti a obrane

Rada prijala závery o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ V záveroch sa berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol pri posilňovaní spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany, a poskytujú sa nimi usmernenia pre ďalšiu prácu.

Medzi oblasti, ktorými sa závery zaoberajú, patrí:

  • zlepšenie štruktúr krízového riadenia v rámci SBOP, najmä vytvorenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií
  • posilnenie spolupráce s partnerskými krajinami v rámci SBOP
  • budovanie kapacít v záujme bezpečnosti a rozvoja
  • rozvoj civilných spôsobilostí a zlepšenie reakčnej schopnosti civilného krízového riadenia
  • posilňovanie rýchlej vojenskej reakcie
  • prehĺbenie spolupráce v oblasti obrany v Európe

18. mája

Rada rokovala s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom o spolupráci medzi EÚ a NATO.

Ministri obrany zhodnotili spoluprácu, najmä pokiaľ ide o spoločný súbor 42 návrhov v 7 oblastiach, ktoré vo svojom spoločnom vyhlásení identifikovali predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a generálny tajomník NATO.

Uvítali pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť vo viacerých oblastiach, a to konkrétne v oblasti boja proti hybridným hrozbám, ako aj výmeny informácií, strategických komunikácií a námornej spolupráce.

2016

15. decembra

Európska rada zdôraznila potrebu posilnenia bezpečnosti a obrany Európy

Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok týkajúci sa stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020. Zaoberala sa posilnením spolupráce EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany a zamerala sa na tieto tri priority:

  • globálna stratégia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany
  • akčný plán v oblasti európskej obrany
  • uplatňovanie spoločného súboru návrhov, ktorý bol predložený v nadväznosti na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO podpísané v júli 2016 vo Varšave

6. decembra

Spoločný súbor návrhov na účely vykonávania spoločného vyhlásenia EÚ – NATO

Rada prijala závery o vykonávaní spoločného vyhlásenia EÚ – NATO, pričom schválila 40 návrhov v 7 oblastiach. Tieto návrhy v rovnaký deň schválila aj Severoatlantická rada.

30. novembra

Predloženie akčného plánu v oblasti európskej obrany zo strany Európskej komisie

Európsky obranný fond a ostatné opatrenia sú zamerané na podporu členských štátov pri účinnejšom hospodárení v rámci spoločných obranných spôsobilostí, posilnenie bezpečnosti európskych občanov a podporu konkurencieschopnej a inovačnej základne obranného priemyslu.

14. novembra

Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ rokujú o pláne vykonávania opatrení v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci globálnej stratégie EÚ. Vymedzujú úroveň ambícií a ďalší postup v súvislosti s budúcim vývojom bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.

8. júla

Podpísanie spoločného vyhlásenia EÚ – NATO

Predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a generálny tajomník NATO podpisujú na samite NATO vo Varšave spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO.

Cieľom vyhlásenia je ďalej posilniť spoluprácu EÚ a NATO v časoch bezprecedentných bezpečnostných výziev z východu a juhu.

28. júna

Predstavenie globálnej stratégie Európskej únie

Vysoká predstaviteľka Federica Mogheriniová predstavuje lídrom EÚ, ktorí sa zišli v Bruseli na samite EÚ, globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Vysokej predstaviteľke udelila mandát na vypracovanie novej stratégie Európska rada v júni 2015. V stratégii, ktorá nesie názov Spoločná vízia, spoločný postup – silnejšia Európa, sa odrážajú spoločné názory vyjadrené v rámci procesu a poskytuje sa strategická vízia pre globálnu úlohu EÚ. V dnešných časoch, náročných nielen pre Európu, ale aj pre celý svet, sa v stratégii zdôrazňuje spoločný základ a predstavuje sa ďalší postup.

2013

20. decembra

Stanovenie prioritných opatrení v oblasti dopravy

Európska rada po prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy rokuje o obrane a určuje prioritné opatrenia zamerané na posilnenie spolupráce:

  • zvýšenie účinnosti, viditeľnosti a vplyvu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
  • posilnenie rozvoja spôsobilostí
  • posilnenie európskeho obranného priemyslu

2009

1. decembra

Lisabonská zmluva nadobúda platnosť. SBOP nahrádza EBOP

Lisabonská zmluva, ktorá bola podpísaná v roku 2007, nadobúda platnosť a EBOP sa premenúva na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP). Ustanovuje sa v nej zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Delegácie Komisie v krajinách mimo EÚ sa stávajú delegáciami EÚ.

2004

12. júla

Vytvorenie Európskej obrannej agentúry

Zriaďuje sa Európska obranná agentúra na podporu členských štátov a Európskej rady v úsilí o zlepšenie európskych obranných spôsobilostí v oblasti krízového riadenia a na udržanie EBOP.

2003

12. – 13. decembra

Prijatie Európskej bezpečnostnej stratégie

Na samite v Bruseli sa prijíma Európska bezpečnostná stratégia. Cieľom tohto dokumentu je prispieť k bezpečnosti Európy v lepšom svete, identifikovať hrozby, ktorým EÚ čelí, vymedziť strategické ciele a stanoviť politické dôsledky pre Európu.

2002

16. decembra

Podpísanie dojednaní „Berlín plus“

Podpisujú sa dojednania „Berlín plus“, na základe ktorých sa na realizáciu misií EBOP môžu využívať štruktúry, mechanizmy a aktíva NATO.

1999

3. – 4. júna

Spustenie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP)

Na zasadnutí Európskej rady v Kolíne nad Rýnom prijíma pätnásťčlenná EÚ dohodu o posilnení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1991

9. – 10. decembra

Základy pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Európska rada v Maastrichte kladie základy pre politickú úniu vytvorením spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a začatím spoločnej obrannej politiky v rámci druhého piliera Maastrichtskej zmluvy.

Zmluva sa podpísala vo februári 1992 a nadobudla platnosť v novembri 1993.