Čo je Východné partnerstvo?

Cieľom Východného partnerstva je posilniť politické pridruženiehospodársku integráciu šiestich partnerských krajín východnej Európy a Zakaukazska:

  • Arménska,
  • Azerbajdžanu,
  • Bieloruska,
  • Gruzínska
  • Moldavskej republiky a 
  • Ukrajiny.

Rusko a Turecko nie sú súčasťou Východného partnerstva, pretože obe krajiny získali odlišné postavenie vo vzťahu k EÚ:

  • Turecko – kandidátska krajina
  • Rusko – strategické partnerstvo

Východné partnerstvo je osobitná východná dimenzia európskej susedskej politiky (ESP). EÚ prostredníctvom európskej susedskej politiky spolupracuje s južnými a východnými susedmi s cieľom dosiahnuť čo najužšie politické pridruženie a čo najväčšiu mieru hospodárskej integrácie.

Prečo Východné partnerstvo?

Pre EÚ sú prioritami bezpečnosť, stabilita a prosperita, demokracia a zásady právneho štátu vo východnej Európe a na južnom Kaukaze.

Európska rada vyzvala v júni 2008 Komisiu, aby pripravila návrh na vytvorenie Východného partnerstva na podporu regionálnej spolupráce a posilnenie vzťahov EÚ s jej východnými susedmi.

Po konflikte v Gruzínsku a vzhľadom na jeho vplyv na regionálnu stabilitu Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí 1. septembra 2008 vyzvala na urýchlenie tejto práce.

Vytvorenie jednotného a uceleného politického rámca voči krajinám, ktoré sa stali novými východnými susedmi EÚ, sa stalo nevyhnutnosťou.

Východné partnerstvo vzniklo v roku 2009 ako spoločná iniciatíva:

  • členských štátov EÚ
  • šiestich partnerských krajín východnej Európy a Zakaukazska: Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavskej republiky a Ukrajiny.

Diferenciácia a inkluzívnosť

EÚ je pripravená rozvíjať silnú, diferencovanú a vzájomne prospešnú spoluprácu so všetkými šiestimi partnermi Východného partnerstva bez ohľadu na individuálnu úroveň ambícií v ich vzťahoch s EÚ.

Východné partnerstvo ponúka výmenou za uskutočňovanie politických a hospodárskych reforiem:

  • nové zmluvné vzťahy
  • prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode
  • kroky smerujúce k liberalizácii vízového režimu a viacstranný rámec na rokovanie o týchto otázkach

Východné partnerstvo:

  • ponúka pevný rámec pre viacstrannú spoluprácu
  • pomáha prehlbovať bilaterálnu spoluprácu s EÚ

Zapojenie širšej spoločnosti

V rámci Východného partnerstva sa neberú do úvahy len vlády, ale aj:

• názory občianskej spoločnosti • pohľad miestnych a regionálnych orgánov • názor vedúcich predstaviteľov podnikov • parlamentné zhromaždenia

Mnohostranná spolupráca

Partnerské krajiny čelia mnohým spoločným výzvam. Ich spoločným riešením sa podporuje spolupráca a výmena osvedčených postupov.

Mnohostranná spolupráca v rámci Východného partnerstva sa uskutočňuje v širokom spektre otázok:

  • posilnenie inštitúcií a dobrá správa veci verejných vrátane odolnosti voči vonkajším zmenám
  • rozvoj trhových príležitostí prostredníctvom hospodárskej integrácie a obchodných dohôd
  • zabezpečenie energetickej bezpečnosti a zlepšenie prepojení v oblasti energetiky a dopravy
  • posilnenie mobility ľudí a kontaktov medzi nimi prostredníctvom rokovaní v rámci dialógu o vízach

Bilaterálna spolupráca

Dohody o pridružení (AA)

EÚ predložila prostredníctvom novej generácie dohôd o pridružení konkrétne návrhy pre každú partnerskú krajinu. Nahradia dohody o partnerstve a spolupráci uzavreté s partnerskými krajinami koncom 90. rokov.

EÚ rokovala s partnermi Východného partnerstva o sérii dohôd o pridružení, ktoré ponúkajú:

  • intenzívnejšie politické pridruženie
  • aktívnejší politický dialóg
  • prehĺbenie spolupráce v oblasti spravodlivosti a bezpečnosti

Ide o plán reforiem, ktoré posunú partnerské krajiny bližšie k EÚ na základe zosúladenia ich právnych predpisov a noriem s právnymi predpismi a normami EÚ. To markantne zlepší životy ľudí.

Dohody o voľnom obchode (DCFTA)

EÚ ukončila v rámci dohôd o pridružení rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou s cieľom:

  • zlepšiť prístup k tovaru a službám
  • znížiť clá, kvóty a prekážky obchodu
  • zabezpečiť stabilné právne prostredie
  • zosúladiť postupy a normy

Súčasný stav

  • Gruzínsko, Moldavská republika a Ukrajina: dohody o pridružení a prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode, ktoré sa uzavreli v roku 2014, sa už predbežne uplatňujú a vzťahy medzi týmito partnermi a EÚ sa nimi posunuli na novú úroveň.
  • Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko: EÚ zaujme vo vzťahoch s týmito krajinami individuálnejší prístup viac prispôsobený podmienkam v každej z nich.

Dialóg o vízach

Partnerské krajiny Východného partnerstva boli medzi prvými krajinami, ktoré využívali výhody partnerstiev v oblasti mobility, ktoré ich občanom pomáhali cestovať po Európe v bezpečnom prostredí.

Dohodami o zjednodušení udeľovania víz a dohodami o readmisii sa podporuje mobilita občanov krajín Východného partnerstva zjednodušením udeľovania víz a stanovením pravidiel riadenia návratu neregulárnych migrantov prostredníctvom dohôd o readmisii.

EÚ robí prostredníctvom dialógu o liberalizácii vízového režimu postupné roky k dlhodobému cieľu bezvízového styku pre občanov určitých krajín Východného partnerstva.

Práca v Rade

Zodpovedné orgány

Pracovná skupina pre východnú Európu a Strednú Áziu (COEST) má na starosti všetky aspekty vzťahov a spolupráce EÚ s krajinami:

  • východnej Európy: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Moldavskom, Gruzínskom, Ruskom a Ukrajinou,
  • Strednej Ázie: Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom.

Komisii pri rokovaniach a uzatváraní obchodných dohôd s krajinami Východného partnerstva pomáha aj Výbor pre obchodnú politiku.

Rokovania o medzinárodných dohodách s východnými partnermi

Rada je zapojená do všetkých fáz rokovaní a prijímaní medzinárodných dohôd so šiestimi východoeurópskymi a zakaukazskými partnerskými krajinami tým, že:

  • udeľuje mandát na rokovania
  • podpisuje dohody v mene EÚ
  • prijíma konečné rozhodnutie, ktorým sa tieto dohody implementujú v práve EÚ

Bližšie informácie

V súvislosti s týmito osobitnými dohodami, ktoré sa vzťahujú na oblasti spoločnej právomoci, musia mandát na rokovania udeliť zástupcovia jednotlivých členských štátov.

Rada na konci rokovaní rozhodne na základe návrhu Komisie a vysokej predstaviteľky o podpísaní a uzavretí dohody.

Po tom, ako Európsky parlament udelí súhlas (vyžaduje sa v oblastiach, v ktorých sa uplatňuje spolurozhodovací postup) a zmluvu ratifikujú všetky členské štáty EÚ, prijíma Rada aj konečné rozhodnutie o jej uzavretí.

Rada môže prijať aj rozhodnutie o pozastavení uplatňovania medzinárodnej dohody alebo o ukončení jej platnosti. Rozhodnutie prijíma na základe návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa.

Podpora pri organizovaní samitov Východného partnerstva

Východné partnerstvo vytvára prostredníctvom samitov na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád pevnejšie komunikačné kanály.

Samity sa organizujú každé dva roky a poskytujú politické usmernenia pre ďalší rozvoj Východného partnerstva.

Predseda Európskej rady zabezpečuje na týchto samitoch zastupovanie Únie navonok, zvyčajne spolu s predsedom Európskej komisie.

V rámci Východného partnerstva sa takisto usporadúvajúkaždoročné stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ a krajín Východného partnerstva. Tieto stretnutia prebiehajú popri zasadnutiach Rady pre všeobecné záležitosti alebo Rady pre zahraničné veci.

Samity Východného partnerstva

24. novembra 2017 – Brusel, Belgicko

28. – 29. novembra 2013 – Vilnius, Litva

29. – 30. septembra 2011 – Varšava, Poľsko

7. mája 2009 – Praha, Česká republika