Vzťahy EÚ – Afrika

Akým spôsobom spolupracujú africké krajiny a EÚ?

Africké krajiny a EÚ spolupracujú prostredníctvom viacerých rámcov, ako sú napríklad:

  • Dohoda z Cotonou
  • spoločná stratégia EÚ a Afriky

Okrem týchto rámcov Rada prijala tri regionálne stratégie pre:

  • Africký roh
  • Guinejský záliv
  • Región Sahel

Vzťahy medzi Afrikou a EÚ sa rozvíjajú aj prostredníctvom formálnych dialógov, ako sú napríklad samity EÚ – Afrika.

Podrobné informácie o rámcoch spolupráce

Dohoda z Cotonou

Dohoda z Cotonou je komplexným rámcom pre vzťahy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (krajinami AKT). Zastrešuje vzťahy EÚ so 79 krajinami vrátane 48 krajín subsaharskej Afriky.

Spoločná stratégia EÚ a Afriky

Spoločná stratégia EÚ a Afriky sa prijala v roku 2007 ako formálny model vzťahov EÚ s africkými krajinami. Na uvedenej stratégii sa dohodli inštitúcie EÚ a Africká únia, ako aj africké krajiny a krajiny EÚ.

Táto stratégia sa vykonáva prostredníctvom pravidelných akčných plánov. V roku 2014 sa EÚ a africké krajiny dohodli na pláne na roky 2014 – 2017. V uvedenom pláne sa stanovuje päť kľúčových priorít a oblastí spoločných činností.

Vysoká predstaviteľka a Komisia vydali 4. mája 2017 spoločné oznámenie onovom impulze pre partnerstvo Afriky a EÚ. Rada pre zahraničné veci uvítala toto spoločné oznámenie na zasadnutí 15. mája 2017.

Regionálne stratégie

1. Africký roh

Africký roh, región východnej Afriky, v posledných rokoch postihujú opakujúce sa suchá spôsobujúce vážnu humanitárnu krízu.

EÚ v roku 2011 prijala strategický rámec pre Africký roh. Uvádzajú sa v ňom opatrenia, ktoré má EÚ prijať s cieľom pomôcť obyvateľom uvedeného regiónu dosiahnuť mier, stabilitu, bezpečnosť, prosperitu a zodpovednú vládu.

Výsledkom uvedeného strategického rámca je okrem iného:

  • iniciatíva Podpora odolnosti Afrického rohu (SHARE) (2012)
  • akčný plán pre boj proti terorizmu pre Africký roh a Jemen (2013)

Rada v roku 2015 prijala regionálny akčný plán pre Africký roh na roky 2015 – 2020. V tomto akčnom pláne sa vymedzuje prístup EÚ k riešeniu kľúčových otázok v celom regióne.

Zohľadňujú sa v ňom výzvy, ktoré sa v priebehu rokov stávajú kritickejšími, najmä:

  • vplyv širšieho regiónu na Africký roh
  • radikalizácia
  • migrácia a nútené vysídľovanie obyvateľstva

Uvedený akčný plán sa vykonáva pod vedením vysokej predstaviteľky a Komisie. Rada je pravidelne informovaná o jeho vykonávaní, a to aj prostredníctvom výročných správ.

2. Guinejský záliv

Krajiny v regióne Guinejského zálivu čelia rastúcej nestabilite v dôsledku nedostatočnej kontroly pobrežných vôd aj samotného pobrežia.

V dôsledku toho narastá trestná činnosť, napríklad:

  • obchodovanie s drogami, ľuďmi, zbraňami, diamantmi, falšovanými liekmi, nezákonné obchodovanie s odpadom, atď.
  • pirátstvo a ozbrojené lúpeže na mori
  • krádeže ropy
  • nezákonný rybolov

V marci 2014 prijala Rada stratégiu pre Guinejský záliv. Opisuje sa v nej spôsob, akým môže EÚ pomôcť krajinám uvedeného regiónu zvládnuť tieto výzvy a posilniť námorné spôsobilosti, právny štát a zefektívniť správu vecí verejných.

O rok neskôr, v marci 2015, Rada prijala akčný plán pre Guinejský záliv na roky 2015 – 2020. Obsahuje opis pomoci EÚ na riešenie výziev v oblasti námornej bezpečnosti a organizovanej trestnej činnosti v uvedenom regióne.

Na vykonávanie stratégie EÚ pre Guinejský záliv a uvedeného akčného plánu dohliada vysoký koordinátor EÚ. Ich vykonávanie sa úzko koordinuje s Politickým a bezpečnostným výborom Rady.

3. Región Sahel

Stratégiu EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel predložili na žiadosť Rady vysoká predstaviteľka a Komisia v roku 2011.

Zameriava sa na štyri oblasti činnosti:

  • rozvoj
  • dobrá správa vecí verejných a riešenie vnútorných konfliktov
  • politická a diplomatická bezpečnosť a právny štát
  • boj proti násilnému extrémizmu

Akčným plánom pre región Sahel na obdobie rokov 2015 – 2020, ktorý sa prijal v roku 2015, vznikol pevný základ na presadzovanie cieľov stratégie. Zameriava sa na štyri mimoriadne dôležité oblasti z hľadiska zabezpečenia stability tohto regiónu, konkrétne na:

  • predchádzanie radikalizácii a boj proti nej
  • vytvorenie vhodných podmienok pre mladých ľudí
  • migráciu, mobilitu a riadenie hraníc
  • boj proti nedovolenému obchodovaniu a nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti

Formálne dialógy

Partnerstvo medzi EÚ a Afrikou sa rozvíja prostredníctvom formálnych dialógov na rôznych úrovniach:

  • samity EÚ – Afrika na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád sa konajú v zásade každé tri roky
  • na zasadnutiach na ministerskej úrovni (alebo „trojky“), ktoré sa konajú pravidelne, sa stretávajú zástupcovia afrických krajín a krajín EÚ, Komisie Africkej únie a inštitúcií EÚ vrátane Rady EÚ
  • zasadnutia na úrovni komisií

Piaty samit EÚ – Afrika sa uskutoční 29. až 30. novembra 2017 v meste Abidžane, Pobrežie Slonoviny. Témou samitu bude investovanie do mladých ľudí, keďže sa stalo kľúčovou prioritou Európy, ako aj Afriky.

V roku 2014 sa na štvrtom samite EÚ – Afrika zúčastnilo viac než 60 lídrov EÚ a Afriky s cieľom rokovať o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a Afrikou a posilniť väzby medzi týmito dvoma kontinentmi.

Aké sú oblasti spolupráce?

Obchod

EÚ vyrokovala so 48 krajinami subsaharskej Afriky viacero dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) ako súčasť Dohody z Cotonou. Cieľom týchto dohôd je vytvoriť vzájomné partnerstvo v oblasti obchodu a rozvoja, ktoré by sa opieralo o podporu v oblasti rozvoja.

Ak sa chcete dozvedieť viac, navštívte stránku o Dohode z Cotonou:

Rozvoj

EÚ financuje programy a iniciatívy v oblastirozvoja, z ktorých majú prospech viaceré krajiny v celej Afrike.

Väčšina finančných prostriedkov pochádza z Európskeho rozvojového fondu (ERF), ktorý disponuje rozpočtom 30,5 miliardy EUR na obdobie rokov 2014 – 2020.

Bezpečnosť

EÚ začala viacero vojenských a civilných misií a operácií v Afrike ako súčasť spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

Misie EÚ sú v súčasnosti nasadené v:

  • Stredoafrickej republike
  • Líbyi
  • Mali
  • Nigeri
  • Somálsku
Reakcia na migračné tlaky

Rada a Európska rada pracujú na komplexnej európskej migračnej politike

Migrácia

V novembri 2015 sa lídri EÚ a Afriky, ktorých sa migrácia najviac týka, dohodli na akčnom pláne z Valletty. Akčný plán obsahuje 16 konkrétnych opatrení na riešenie hromadného prílevu migrantov prichádzajúcich do Európy.

Európska rada sa v júni 2016 dohodla na prehĺbení spolupráce s kľúčovými krajinami pôvodu a tranzitu. Prebieha uplatňovanie dohôd prispôsobených potrebám každej krajiny.

Lídri EÚ prijali vo februári 2017 Maltské vyhlásenie, v ktorom uviedli zámer zintenzívniť spoluprácu s Líbyou, ktorá je hlavnou krajinou odchodu smerom do Európy.

Boj proti terorizmu

EÚ podporuje iniciatívy a činnosti v oblasti boja proti terorizmu na africkom kontinente.

V júni 2017 sa EÚ zaviazala poskytnúť 50 miliónov EUR na podporu novozaložených spoločných ozbrojených síl skupiny G5 Sahel s cieľom zlepšiť bezpečnosť v tomto regióne.

EÚ v roku 2013 prijala akčný plán boja proti terorizmu pre Africký roh a Jemen.