Prečo musí EÚ hospodáriť s populáciami rýb?

Európske populácie rýb nemajú neobmedzenú reprodukčnú kapacitu. Bez určitej kontroly toho, kto čo loví, by sa niektoré populácie rýb mohli vyčerpať alebo by ich lov mohol prestať byť hospodársky udržateľný. Systém riadenia rybárstva EÚ:

  • pomáha chrániť reprodukciu populácií rýb
  • pripravuje podmienky pre ziskovosť odvetvia rybolovu
  • rozdeľuje rybolovné možnosti
  • zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane morského ekosystému

Ako systém riadenia rybárstva EÚ funguje?

Najvýznamnejšie populácie rýb a rybolovné oblasti sa obhospodarujú na úrovni EÚ prostredníctvom viacročných plánov a ročných obmedzení výlovu.

Kľúčové pojmy

TAC alebo rybolovné možnosti – celkový povolený výlov, maximálne množstvá rýb z jednotlivých populácií, ktoré možno vyloviť (vyjadrené v tonách alebo číslach)

maximálny udržateľný výnos – najväčšie množstvo, ktoré možno vyloviť z jednotlivých populácií tak, aby sa zachovala veľkosť danej populácie

odhodené úlovky – nechcené úlovky, ktoré sa vrátia do mora a často zahynú

Každý viacročný plán obsahuje ciele hospodárenia s populáciami a môže zahŕňať aj iné osobitné ochranné pravidlá. Od 1. januára 2014, keď nadobudla účinnosť nová rybárska politika, musia nové viacročné plány obsahovať cieľ, ktorým je dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu, ako aj termín na jeho splnenie.

EÚ stanovuje aj ročné obmedzenia výlovu pre väčšinu populácií rýb, ktoré sa využívajú komerčne. Nazývajú sa aj celkové povolené výlovy (TAC) alebo rybolovné možnosti. Každý TAC sa rozdeľuje medzi členské štáty EÚ prostredníctvom národných kvót. Jednotlivé členské štáty zodpovedajú za to, aby sa ich kvóty neprekročili.

V prípade spoločných populácií rýb, s ktorými EÚ hospodári spoločne s krajinami mimo EÚ, musia byť TAC dohodnuté na úrovni EÚ v súlade s výsledkami pravidelných konzultácií s týmito krajinami. Tieto konzultácie sú založené na medzinárodných dohodách o spolupráci v oblasti riadenia rybárstva.

Medzinárodné dohody sú dôležitou súčasťou riadenia rybárstva v EÚ. Dva hlavné typy medzinárodných rybárskych dohôd sú dvojstranné dohody a viacstranné dohody.

Rozhodnutia týkajúce sa riadenia rybárstva môžu prijímať nielen inštitúcie EÚ v Bruseli, ale aj vnútroštátne orgány, ktoré medzi sebou spolupracujú na úrovni regionálnej morskej oblasti. Cieľom regionalizácie je, aby sa zabezpečilo, že technické pravidlá budú primerané a vhodne stanovené pre konkrétne morské oblasti. Zástupcovia rybárov a regionálnych orgánov pracujú aj na osobitných opatreniach na predchádzanie nechceným úlovkom (odhadzovaniu).

V Rade

Rada zohráva pri hospodárení s populáciami rýb v EÚ významnú úlohu. Rada okrem iného zodpovedá za stanovenie celkových povolených výlovov (TAC) a rozdelenie rybolovných možností (článok 43 Zmluvy o fungovaní EÚ). Rada prijíma rozhodnutia na základe návrhov Európskej komisie.

V praxi to znamená, že Rada každoročne prijíma revidované TAC a kvóty pre každú populáciu rýb. Ide o predpis, ktorý má formu nariadenia, ktoré sa prijíma koncom predchádzajúceho roka a počas daného roka sa podľa potreby aktualizuje. TAC a kvóty na rok 2015 boli prijaté 15. a 16. decembra 2014. TAC a kvóty na rok 2016 boli prijaté v decembri 2015.

Pokiaľ ide o medzinárodné rybárske dohody, Rada zodpovedá za poskytnutie mandátu na rokovania, za podpísanie dohôd v mene EÚ a za prijatie konečného rozhodnutia, ktorým sa dohody začlenia do práva EÚ. Rada tiež poskytuje mandát na rokovania Komisii, keď zastupuje EÚ v rôznych regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva, ktorých je EÚ členom.