Politická reflexia o budúcnosti Európskej únie

Európska rada

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ sa 25. marca 2017 stretli v Ríme v Taliansku na oslavách 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Túto príležitosť využili na zamyslenie sa nad stavom Európskej únie a nad budúcnosťou integračného procesu.

V Rímskom vyhlásení prijatom na konci osláv stanovili vedúci predstavitelia spoločnú víziu na nadchádzajúce roky. Zaviazali sa, že budú pracovať na splnení cieľa, ktorým je:

  • bezpečná Európa, v ktorej sa všetci občania môžu voľne pohybovať, so zabezpečenými vonkajšími hranicami a účinnou migračnou politikou
  • prosperujúca a udržateľná Európa, ktorá presadzuje stabilný a udržateľný rast so silným jednotným trhom
  • sociálna Európa, ktorá bojuje proti nezamestnanosti, diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe
  • Európa so silnejším postavením na globálnej scéne, ktorá rozvíja existujúce partnerstvá a buduje nové, odhodlaná posilňovať svoju spoločnú bezpečnosť a obranu.

Rímskou deklaráciou sa uzatvoril proces politickej reflexie, ktorý sa začal v Bratislave 16. septembra 2016 po vyhlásení výsledkov referenda v Spojenom kráľovstve z júna 2016.

2017

25. marca

60. výročie podpísania Rímskych zmlúv

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ sa 25. marca 2017 stretli v Ríme v Taliansku, aby oslávili 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv. Bola to príležitosť zamyslieť sa nad stavom Európskej únie a zaoberať sa budúcnosťou integračného procesu.

Na záver oslavy vedúci predstavitelia prijali a podpísali Rímsku deklaráciu, v ktorej sa uvádza naša spoločná vízia do nasledujúcich rokov. „Zjednotili sme sa, aby sme sa mali lepšie. Európa je našou spoločnou budúcnosťou“, uviedli v deklarácii.

Vedúci predstavitelia vyhlásili, že s vedomím obáv občanov EÚ sa zaväzujú k naplneniu Rímskej agendy a budú sa usilovať o:

  • bezpečnú a chránenú Európu
  • prosperujúcu a udržateľnú Európu
  • sociálnu Európu
  • silnejšiu Európu na globálnej scéne

10. marca

Neformálne zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád

V piatok 10. marca sa 27 vedúci predstavitelia zišli na neformálnom zasadnutí venovanom prípravám 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv a rokovali o hlavných prvkoch Rímskej deklarácie.

Rokovania sa sústredili na budúcnosť EÚ vrátane myšlienky viacrýchlostnej Európy.

„Niektorí očakávajú systémové zmeny, ktorými by sa uvoľnili väzby vnútri EÚ a posilnila úloha národov vo vzťahu k spoločenstvu. Iní však práve naopak hľadajú nové a hlbšie dimenzie integrácie,“ zhrnul predseda Tusk ukončené rokovania.

Zdôraznil, že vzhľadom na záujmy spoločenstva 27 krajín v kontexte nadchádzajúcich rokovaní o brexite a na dlhodobé strategické záujmy EÚ bude na všetkých naliehať, aby sa usilovali dosiahnuť politickú jednotu medzi 27 štátmi.

„Pri rokovaniach o jednotlivých scenároch pre Európu by naším hlavným cieľom malo byť posilnenie vzájomnej dôvery a jednoty medzi 27 štátmi. A po dnešnej diskusii môžem otvorene povedať, že všetci 27 vedúci predstavitelia súhlasia s týmto cieľom,“ uviedol.

1. marca

Biela kniha o budúcnosti Európy

Európska komisia vydala tento dokument pri príležitosti . Uvádza sa v ňom , z ktorých každý poskytuje pohľad na možný stav Únie v závislosti od rozhodnutia Európy.

Scenáre sa zameriavajú na to, ako sa Európa bude meniť v nasledujúcom desaťročí, počnúc vplyvom nových technológií na spoločnosť a zamestnanosť cez pochybnosti o globalizácii a obavy o bezpečnosť až po vzostup populizmu.

3. februára

Neformálny samit hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ na Malte

Neformálny samit, ktorého hostiteľom bol maltský predseda vlády Joseph Muscat a ktorý viedol predseda Európskej rady Donald Tusk, bol príležitosťou pre 27 lídrov pripraviť sa na blížiace sa 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv 25. marca 2017.

V rokovaniach nadviazali na politickú reflexiu o budúcnosti EÚ s 27 členskými štátmi, ktorá začala ihneď po tom, ako Spojené kráľovstvo odhlasovalo 23. júna 2016 odchod z Európskej únie, a pokračovala 16. septembra 2016 v Bratislave.

31. januára

List o budúcnosti Európy

„V jednote je sila“, povedal Donald Tusk pred samitom na Malte.

Predseda Európskej rady vo svojom liste, ktorý zaslal 27 hlavám štátov alebo predsedom vlád, identifikoval tri hlavné hrozby, ktoré sú nebezpečné pre stabilitu Európy. Ide o tieto oblasti:

  • nová geopolitická situácia: čoraz asertívnejšia Čína, agresívna politika Ruska voči Ukrajine a jeho susedom, vojny, teror a anarchia na Blízkom východe a v Afrike (kde významnú úlohu zohráva radikálny islam) a znepokojujúce vyhlásenia novej americkej administratívy, to všetko robí našu budúcnosť značne nepredvídateľnou
  • vnútorná situácia: nárast nacionalistického, čoraz väčšmi xenofóbneho sentimentu v samotnej EÚ
  • stav zmýšľania proeurópskych elít: pokles dôvery v politickú integráciu, podľahnutie populistickým argumentom, ako aj pochybnosti o základných hodnotách liberálnej demokracie

Predseda Donald Tusk vo svojom liste lídrov vyzval, aby zostali jednotní.

„Je potrebné uviesť úplne jasne, že dezintegrácia Európskej únie nepovedie k opätovnému nastoleniu akejsi mystickej úplnej suverenity jej členských štátov, ale k ich skutočnej a vecnej závislosti od veľkých supermocností: Spojených štátov, Ruska a Číny. Iba spolu môžeme byť úplne nezávislí“, povedal Tusk.

2016

13. decembra

Rada sa dohodla na rokovacej pozícii týkajúcej sa nástrojov na ochranu obchodu

Výbor stálych zástupcov (Coreper) sa dohodol na rokovacej pozícii Rady k návrhu na modernizáciu nástrojov EÚ na ochranu obchodu.

Navrhovaným nariadením sa menia súčasné antidumpingové a antisubvenčné predpisy s cieľom lepšie reagovať na nekalé obchodné praktiky. Účelom je chrániť výrobcov EÚ pred škodami spôsobenými nekalou hospodárskou súťažou, čím sa zabezpečí voľný a spravodlivý obchod.

7. decembra

Dohoda o systematických kontrolách na vonkajších hraniciach

Výbor stálych predstaviteľov (Coreper) schválil kompromisné znenie dohodnuté s Európskym parlamentom týkajúce sa zmeny Kódexu schengenských hraníc s cieľom posilniť kontroly na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz.

7. decembra

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž spúšťa rezervu rýchleho zásahu

Rezerva rýchleho zásahu pozostáva z 1 500 príslušníkov tohto zboru, ktorých vyčlenili členské štáty EÚ a krajiny pridružené k Schengenskému dohovoru. V krízovej situácii budú okamžite k dispozícii agentúre Frontex, ktorá ich môže nasadiť do piatich pracovných dní.

6. decembra

Rada sa dohodla na rozšírení Európskeho fondu pre strategické investície

Rada schválila svoju pozíciu k návrhu na predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je hlavnou iniciatívou EÚ v rámci Investičného plánu pre Európu.

Dohodnutý kompromis zahŕňa rozšírenie EFSI z hľadiska trvania aj finančnej kapacity, pričom sa do roku 2020 bude mobilizovať najmenej pol bilióna EUR v investíciách. Zavádza sa ním aj niekoľko praktických vylepšení s cieľom zohľadniť skúsenosti získané počas prvého roka implementácie.

6. decembra

Spoločný súbor návrhov na účely vykonávania spoločného vyhlásenia EÚ – NATO

Rada prijala závery o vykonávaní spoločného vyhlásenia EÚ – NATO, pričom schválila 40 návrhov v 7 oblastiach. Tieto návrhy v rovnaký deň schválila aj Severoatlantická rada.

14. novembra

Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ rokujú o pláne vykonávania opatrení v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci globálnej stratégie EÚ. Vymedzujú úroveň ambícií a ďalší postup v súvislosti s budúcim vývojom bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.

30. októbra

Podpísanie dohody CETA

Predseda Európskej rady Donald Tusk, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a kanadský predseda vlády Justin Trudeau sa stretli v Bruseli na 16. samite EÚ a Kanady. Podpísali komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou (CETA) a dohodu o strategickom partnerstve (SPA) a vydali spoločné vyhlásenie týkajúce sa partnerstva EÚ a Kanady.

20. – 21. októbra

Európska rada, 20. – 21. októbra 2016

Vedúci predstavitelia zhodnotili súčasný stav, pokiaľ ide o Bratislavský plán. Predseda vlády Fico ich informoval o doterajších výsledkoch vrátane ratifikácie Parížskej dohody a o začiatku fungovania európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

6. októbra

Začatie fungovania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž začala oficiálne svoju činnosť 6. októbra 2016. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo na hraničnom priechode Kapitan Andreevo na bulharskej vonkajšej hranici s Tureckom.

„Na našich vonkajších hraniciach tvoríme novú realitu. Ide o hmatateľný výsledok spoločného záväzku odsúhlaseného v bratislavskom pláne, ale aj o praktickú ukážku jednoty medzi členskými štátmi“, uviedol slovenský premiér Robert Fico, ktorý je zároveň na čele rotujúceho predsedníctva Rady. „Pomôže nám to vrátiť sa naspäť k Schengenu,“ dodal.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž bude pozorne monitorovať vonkajšie hranice EÚ a spolupracovať s členskými štátmi s cieľom rýchlo identifikovať a riešiť prípadné bezpečnostné hrozby v súvislosti s vonkajšími hranicami EÚ.

5. októbra

EÚ ratifikovala Parížsku dohodu

EÚ oficiálne ratifikovala Parížsku dohodu, čím táto dohoda zároveň nadobudla platnosť. Zástupcovia predsedníctva Rady a Európskej komisie uložili úradné ratifikačné listiny u generálneho tajomníka OSN.

Dohoda nadobudne platnosť 30 dní po tom, ako ju ratifikuje aspoň 55 krajín, ktoré produkujú minimálne 55 % globálnych emisií skleníkových plynov. Tento limit bol dosiahnutý po tom, ako dohodu ratifikovala EÚ a sedem z jej členských štátov.

Platnosť nadobudne pred začiatkom konferencie o zmene klímy, ktorá sa uskutoční 7. – 18. novembra 2016 v Marrákeši.

16. septembra

Bratislavský samit, 16. októbra 2016

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 27 členských štátov EÚ sa stretli v Bratislave, aby začali politickú reflexiu o budúcom vývoji EÚ s 27 členskými krajinami.

Lídri schválili bratislavské vyhlásenie a bratislavský plán, v ktorom sa stanovujú ciele na nadchádzajúce mesiace:

  • obnoviť plnú kontrolu vonkajších hraníc
  • zaistiť vnútornú bezpečnosť a bojovať proti terorizmu
  • posilniť spoluprácu v rámci EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany
  • posilniť jednotný trh a ponúknuť mladým Európanom lepšie príležitosti

18. augusta – 15. septembra

Konzultácie pred samitom v Bratislave

Predseda Európskej rady Donald Tusk konzultoval v auguste a septembri 2016 pred samitom v Bratislave so všetkými vedúcimi predstaviteľmi EÚ.

„Nemám žiadne pochybnosti o tom, že tromi hlavnými výzvami sú nekontrolovaná neregulárna migrácia, terorizmus a strach z globalizácie,“ povedal predseda Tusk pred stretnutím so švédskym predsedom vlády Stefanom Löfvenom v Štokholme. „Mojím cieľom je, aby sme sa v Bratislave dohodli na hlavných prioritách a na tom, čo v súvislosti s nimi podnikneme v najbližších mesiacoch.“

Predseda Tusk navštívil 8. septembra Londýn, aby si vymenil názory s predsedníčkou vlády Spojeného kráľovstva Theresou Mayovou.

29. júna

27 vedúci predstavitelia sa stretli na neformálnom zasadnutí, aby prediskutovali ďalší postup po referende v Spojenom kráľovstve, ktoré sa konalo 23. júna 2016.

„Sme odhodlaní zostať jednotní a spolupracovať v rámci EÚ s cieľom zvládať výzvy 21. storočia a nachádzať riešenia v záujme našich národov a občanov“, uviedli v spoločnom vyhlásení.

Vedúci predstavitelia sa dohodli na týchto zásadách:

  • rokovania so Spojeným kráľovstvom nezačnú, kým UK neoznámi svoje vystúpenie podľa článku 50
  • Spojené kráľovstvo by v budúcnosti malo byť blízkym partnerom EÚ
  • dohody budú musieť odrážať vyváženosť medzi právami a povinnosťami
  • prístup k jednotnému trhu si vyžaduje rešpektovanie všetkých štyroch slobôd

27 vedúcich predstaviteľov sa dohodlo, že sa opäť stretnú v septembri 2016, keď budú pokračovať v rokovaniach o budúcnosti EÚ.