Terorizmus nie je v Európe novým javom. Ohrozuje našu bezpečnosť, hodnoty našej demokratickej spoločnosti a práva a slobody európskych občanov. V rokoch 2009 až 2013 sa v členských štátoch EÚ uskutočnilo 1 010 neúspešných, zmarených alebo dokončených útokov, pri ktorých zahynulo 38 ľudí. Okrem toho bolo niekoľko európskych občanov unesených alebo zabitých teroristickými skupinami na celom svete. Cestovanie bojovníkov z Európy do rôznych miest na účely džihádu a bezpečnostná hrozba, ktorú môžu predstavovať vnútri EÚ po svojom návrate, sú javmi, ktoré budú v nasledujúcich rokoch pravdepodobne tiež pretrvávať.

Keďže tieto hrozby nepoznajú hranice, treba sa proti nim postaviť na národnej i medzinárodnej úrovni.

Stratégia EÚ

Cieľom stratégie EÚ na boj proti terorizmu je celosvetový boj proti terorizmu pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv a bezpečnejšia Európa, ktorá svojim občanom umožňuje žiť v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Členské štáty Európskej únie sú odhodlané spoločne bojovať proti terorizmu a poskytovať svojim občanom čo najlepšiu ochranu. Na tento účel prijala Rada v roku 2005 stratégiu EÚ na boj proti terorizmu. 

Stratégia sa zameriava na štyri hlavné piliere: prevenciu, ochranu, stíhanie a reakciu. Popri týchto pilieroch sa v stratégii uznáva dôležitosť spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami.

Prevencia

Jednou z priorít EÚ v oblasti boja proti terorizmu je určenie a riešenie faktorov, ktoré prispievajú k radikalizácii, ako aj procesov, na základe ktorých sa vykonáva nábor osôb na páchanie teroristických činov. Na tento účel Rada prijala stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov. Vo svetle najnovších trendov, ako sú osamelí a zahraniční bojovníci alebo rastúci potenciál sociálnych médií na mobilizáciu a komunikáciu, prijala Rada v júni 2014 revíziu tejto stratégie.

V decembri 2014 prijali ministri spravodlivosti a vnútra súbor usmernení na účely revidovanej stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru. V týchto usmerneniach sa stanovuje niekoľko opatrení, ktoré majú EÚ a členské štáty uplatňovať.

Ochrana

Druhou prioritou stratégie EÚ na boj proti terorizmu je ochrana občanov a infraštruktúry, ako aj zníženie zraniteľnosti voči útokom. Zahŕňa to ochranu vonkajších hraníc, zvýšenie bezpečnosti dopravy, ochranu strategických cieľov a zníženie zraniteľnosti kritickej infraštruktúry. V tejto oblasti EÚ v súčasnosti pracuje na právnych predpisoch na reguláciu používania údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva.

Stíhanie

Snahou EÚ je obmedzovať schopnosť teroristov plánovať a organizovať a zároveň postaviť týchto teroristov pred súd. Na dosiahnutie týchto cieľov sa EÚ zamerala na posilnenie vnútroštátnych spôsobilostí, zlepšenie praktickej spolupráce a výmeny informácií medzi policajnými a justičnými orgánmi (najmä prostredníctvom Europolu a Eurojustu), boj proti financovaniu terorizmu a zbavovanie teroristov prostriedkov, pomocou ktorých uskutočňujú útoky a komunikujú.

Rada a Európsky parlament v máji 2015 prijali nové pravidlá na zabránenie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Reakcia

Štvrtým cieľom stratégie EÚ na boj proti terorizmu je pripraviť sa v duchu solidarity na následky teroristického útoku a zvládnuť a minimalizovať ich. Deje sa tak prostredníctvom zlepšovania spôsobilostí na riešenie situácie po útoku, na koordináciu reakcie a na potreby obetí. Medzi priority v tejto oblasti patrí vypracovanie pravidiel krízovej koordinácie EÚ, revízia mechanizmu civilnej ochrany, vývoj posudzovania rizík alebo výmena najlepších postupov týkajúcich sa pomoci obetiam terorizmu.

Priority v posledných rokoch zahŕňajú:

  • vymedzenie opatrení na vykonávanie doložky o solidarite zo strany EÚ prostredníctvom rozhodnutia Rady prijatého v júni 2014
  • preskúmanie dojednaní EÚ o núdzovej a krízovej koordinácii, ktoré boli v júni 2013 nahradené integrovanými dojednaniami EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR)
  • revíziu právnych predpisov EÚ v oblasti civilnej ochrany na konci roka 2013

spoluprácu s medzinárodnými partnermi

Bezpečnosť Európskej únie je úzko spätá s vývojom v iných krajinách, najmä v susedných štátoch, takže stratégia EÚ na boj proti terorizmu musí mať globálny rozmer.

 V strategických usmerneniach pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré Európska rada prijala v júni 2014, sa vyzýva na účinnú politiku v oblasti boja proti terorizmu, v ktorej sa integrujú vnútorné aj vonkajšie aspekty. Hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ 12. februára 2015 zdôraznili význam väčšej spolupráce EÚ s tretími krajinami v otázkach bezpečnosti a boja proti terorizmu.

Vo vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami je program boja proti terorizmu prítomný v mnohých aspektoch, a to prostredníctvom politických dialógov na vysokej úrovni, prijatia doložiek a dohôd o spolupráci alebo konkrétnych projektov so strategickými krajinami v oblasti pomoci a budovania kapacity. EÚ spolupracuje v oblasti boja proti terorizmu s krajinami západného Balkánu, Sahelu, severnej Afriky, krajinami na Blízkom východe, v regióne Afrického rohu, v Severnej Amerike, ako aj v Ázii.

Zásadnou zložkou stratégie EÚ je spolupráca s USA. V posledných rokoch sa uzavreli dohody o spolupráci v takých oblastiach, ako je financovanie terorizmu, doprava a hranice, vzájomná právna pomoc alebo extradícia. Orgány USA čoraz užšie spolupracujú s Europolom a Eurojustom.

Ďalšou dôležitou súčasťou vonkajšieho rozmeru boja proti terorizmu je úzka spolupráca s inými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami s cieľom dosiahnuť medzinárodný konsenzus a podporovať medzinárodné normy na boj proti terorizmu. Európska únia spolupracuje s medzinárodnými organizáciami vrátane OSN a globálneho fóra pre boj proti terorizmu a regionálnymi organizáciami, ako je Rada Európy, OBSE, Liga arabských štátov a Organizácia islamskej spolupráce.

V rámci svojej spolupráce s OSN a v nadväznosti na viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN EÚ prijala určité reštriktívne opatrenia voči osobám alebo subjektom spojeným so sieťou al-Káida.