Stratégia EÚ na boj proti terorizmu

V roku 2005 prijala Rada stratégiu EÚ na boj proti terorizmu s cieľom bojovať proti terorizmu v celosvetovom meradle a zvýšiť bezpečnosť Európy.

Stratégia sa zameriava na štyri piliere:

  • prevenciu
  • ochranu
  • stíhanie
  • reakciu

Popri týchto pilieroch sa v stratégii uznáva dôležitosť spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami.

Prevencia

Kľúčovou prioritou EÚ je riešiť príčiny radikalizácie a náboru teroristov. Rada na tento účel prijala v roku 2008 stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov.

Táto stratégia sa zrevidovala v júni 2014 vzhľadom na nové trendy, ako sú osamelí a zahraniční bojovníci alebo využívanie sociálnych médií teroristami.

V decembri 2014 Rada prijala usmernenia na vykonávanie revidovanej stratégie členskými štátmi.

Ochrana

Druhou prioritou stratégie EÚ na boj proti terorizmu je ochrana občanov a infraštruktúry, ako aj zníženie zraniteľnosti voči útokom.

Patrí sem ochrana vonkajších hraníc, zvýšenie bezpečnosti dopravy, ochrana strategických cieľov a zníženie zraniteľnosti kritickej infraštruktúry.

EÚ v tejto oblasti prijala v apríli 2016 smernicu upravujúcu používanie údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR). Členské štáty budú musieť dosiahnuť súlad s novou úpravou do dvoch rokov.

Stíhanie

Snahou EÚ je obmedzovať plánovacie a organizačné kapacity teroristov a zároveň postaviť týchto teroristov pred súd.

Na dosiahnutie týchto cieľov sa EÚ zamerala na:

  • posilnenie vnútroštátnych spôsobilostí
  • zlepšenie spolupráce a výmeny informácií medzi policajnými a justičnými orgánmi
  • boj proti financovaniu terorizmu
  • zbavovanie teroristov ich prostriedkov podpory a komunikácie

Rada a Európsky parlament v máji 2015 prijali nové pravidlá na zabránenie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Reakcia

Štvrtým cieľom stratégie EÚ na boj proti terorizmu je pripraviť sa na následky teroristického útoku a zvládnuť a minimalizovať ich.

Deje sa tak prostredníctvom zlepšovania spôsobilostí na riešenie situácie po útoku, na zaistenie koordinovanej reakcie a na zabezpečenie potrieb obetí.

Priority v tejto oblasti zahŕňajú:

  • vypracovanie pravidiel EÚ pre krízovú koordináciu
  • revíziu mechanizmu civilnej ochrany
  • vývoj nástrojov na posudzovanie rizika
  • výmenu najlepších postupov týkajúcich sa pomoci obetiam terorizmu

V posledných rokoch medzi priority patrili:

  • vymedzenie opatrení na vykonávanie doložky o solidarite zo strany EÚ v rozhodnutí Rady prijatom v júni 2014
  • revízia pravidiel EÚ pre núdzovú a krízovú koordináciu, ktoré boli v júni 2013 nahradené integrovanými dojednaniami EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR)
  • revízia právnych predpisov EÚ v oblasti civilnej ochrany na konci roku 2013

Spolupráca s medzinárodnými partnermi

Stratégia EÚ na boj proti terorizmu sa musí vykonávať v celosvetovom meradle. Bezpečnosť EÚ je totiž úzko spätá so situáciou v iných krajinách, najmä v susedných štátoch.

V júni 2014 Európska rada vyzvala na účinnú politiku v oblasti boja proti terorizmu, v ktorej by sa zlúčili príslušné vnútorné aj vonkajšie aspekty. Vo februári 2015 vedúci predstavitelia EÚ zdôraznili, že EÚ potrebuje viac spolupracovať s tretími krajinami v otázkach bezpečnosti a boja proti terorizmu.

Záležitosti boja proti terorizmu sú prítomné vo vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami v mnohých formách vrátane:

  • politických dialógov na vysokej úrovni
  • prijatia doložiek a dohôd o spolupráci alebo konkrétnej pomoci
  • projektov budovania kapacít so strategickými krajinami

EÚ spolupracuje v oblasti boja proti terorizmu s krajinami:

  • západného Balkánu
  • Afriky (Sahel, severná Afrika, Africký roh)
  • Blízkeho východu
  • Severnej Ameriky
  • Ázie

Zásadnou zložkou stratégie EÚ je spolupráca s USA. V posledných rokoch sa uzavreli dohody o spolupráci v takých oblastiach, ako je financovanie terorizmu, doprava a hranice, vzájomná právna pomoc alebo extradícia. Orgány USA čoraz užšie spolupracujú s Europolom a Eurojustom.

EÚ tiež úzko spolupracuje s inými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami s cieľom dosiahnuť medzinárodný konsenzus a podporovať medzinárodné normy na boj proti terorizmu.

EÚ spolupracuje s OSN a Globálnym fórom pre boj proti terorizmu, ako aj s regionálnymi organizáciami, ako je napr. Rada Európy, OBSE, Liga arabských štátov a Organizácia islamskej spolupráce.

V rámci spolupráce s OSN a v nadväznosti na viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN prijala EÚ reštriktívne opatrenia voči osobám alebo subjektom spojeným so sieťou al-Káida.