Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Navrhované zmeny štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí

Rada sa v súčasnosti venuje návrhu Európskej komisie na zmenu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (2015/849). Uvedená smernica sa prijala 20. mája 2015.

Navrhované zmeny sú okrem iného tieto:

  • riešenie možných hrozieb spojených s používaním nových technológií vo finančných transakciách
  • posilnenie a harmonizácia kontrol finančných tokov z vysokorizikových tretích krajín
  • zvýšenie transparentnosti
  • viac právomocí pre vnútroštátne finančné spravodajské jednotky

Komisia zastáva názor, že nové pravidlá nevytvárajú prekážky pre bežné používanie finančného systému a zahŕňajú primerané záruky pre hospodárske slobody a základné práva vrátane ochrany údajov.

Rada EÚ, ako aj Európska rada v decembri 2015 vyzvali na revíziu a posilnenie právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Európska komisia predložila návrh na zmenu štvrtej smernice 5. júla 2016. Je súčasťou akčného plánu Európskej komisie na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu z roku 2016. Rada prijala závery o uvedenom pláne 12. februára 2016.

Smernicu budú musieť prijať spoločne Rada a Európsky parlament v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

V Rade

2017

8. júna

Rada sa dohodla na pozícii

Rada prijala pozíciu k návrhu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva. Kompromis dosiahnutý Radou predstavuje rovnováhu medzi pozíciami členských štátov, pričom sa rešpektujú hlavné ciele pôvodného návrhu.

Rokovania v Rade sa zamerali najmä na:

  • rozsah vymedzenia pojmu „trestnej činnosti“ (článok 2 ods. 1)
  • zavedenie povinnosti, aby sa samopranie špinavých peňazí postihovalo ako trestný čin (článok 3 ods. 3)
  • súvislosť so smernicou o ochrane finančných záujmov EÚ (smernica PIF).

2016

20. decembra

Rada schválila svoju rokovaciu pozíciu

Rada schválila svoju rokovaciu pozíciu a umožnila tým predsedníctvu Rady začať rokovania s Európskym parlamentom o konečnom znení navrhovanej smernice.

6. decembra

Rada pre hospodárske a finančné záležitosti

Predsedníctvo informovalo Radu o prebiehajúcej práci na smernici. Rada si vymenila názory.

12. júla

Zasadnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti

V Rade sa uskutočnila predbežná výmena názorov na plán Komisie zameraný na riešenie problému prania špinavých peňazí a zvýšenie daňovej transparentnosti.

5. júla

Európska komisia uverejnila návrh na zmenu smernice

Európska komisia predložila návrh na zmenu štvrtej smernice 5. júla 2016. Je súčasťou akčného plánu Európskej komisie na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu z roku 2016.

12. februára

Zasadnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti

Rada rokovala o akčnom pláne Komisie na posilnenie opatrení v boji proti financovaniu terorizmu a prijala závery, v ktorých sa stanovujú priority v tejto oblasti.

2015

17. – 18. decembra

Zasadnutie Európskej rady

Európska rada rokovala o ďalších opatreniach, ktoré je potrebné prijať na účely boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí.

8. decembra

Zasadnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti

V Rade sa uskutočnila výmena názorov o opatreniach, ktoré Komisia navrhla na účely predchádzania financovaniu terorizmu.

20. novembra

Zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci

Rada rokovala o tom, ako posilniť boj EÚ proti terorizmu a prijala závery, v ktorých zdôraznila význam aktualizácie platného právneho rámca na riešenie teroristických hrozieb. V uvedených záveroch sa Európska komisia vyzýva, aby predložila návrhy na posilnenie právomoci finančných spravodajských jednotiek a zlepšenie spolupráce medzi nimi, ako aj na posilnenie kontrol určitých platobných metód vrátane anonymných mechanizmov a virtuálnych mien.

Finančná akčná skupina (FATF)

Finančná akčná skupina (FATF) je medzivládna osobitná skupina, ktorá sa zriadila v roku 1989. Rozvíja a podporuje politiky zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vydáva odporúčania – rámec opatrení, ktoré by štáty mali uplatňovať.

Európska komisia a 15 členských štátov EÚ sú jej členmi.

Odporúčania FATF sa v EÚ vo veľkej miere realizujú prostredníctvom štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

Prečo je tento návrh potrebný?

Zákony, ktoré bránia financovaniu terorizmu, je potrebné pravidelne prispôsobovať neustále vznikajúcim novým rizikám.

Medzi zdroje týchto rizík patria technologická inovácia a jej nedostatočná regulácia, vznik nových finančných nástrojov, a čoraz výraznejší globálny charakter teroristických organizácií.

Inovácia v oblasti finančných služieb – ako napríklad virtuálne meny alebo anonymné predplatené karty – prináša jasné výhody pre spoločnosť ako celok, ale tiež vytvára nové príležitosti na financovanie terorizmu. Páchatelia sa rýchlo prispôsobujú a ak sú existujúce kanály spojené s priveľkým rizikom, začnú využívať nové. Inovácia je preto jedným z hlavných dôvodov na monitorovanie rizík a častú aktualizáciu právnych predpisov.

Teroristické siete čoraz častejšie presahujú hranice a ich činnosti v jednej krajine sú často financované z inej. Posilnenými kontrolami („hĺbková analýza“) a sledovaním finančných operácií, ako aj užšou spoluprácou a výmenou informácií v oblasti presadzovania práva by sa pomohlo znemožniť financovanie týchto činností, identifikovať teroristické siete a podporiť vyšetrovanie.

Spoločnosti, trusty a ďalšie právne štruktúry musia byť transparentnejšie a kontrolovateľnejšie, aby sa zmiernili riziká, ktoré súvisia s finančnou trestnou činnosťou. Jednou z oblastí, v ktorých je potrebné urobiť viac, je poskytovanie informácií o skutočnom vlastníctve spoločností a iných právnických osôb.

Cieľom navrhovaných zmien je takisto prispôsobiť právne predpisy EÚ celosvetovému vývoju: v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN č. 2199(2015) a č. 2253(2015) sa vyzýva, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby teroristické skupiny získali prístup k medzinárodným finančným inštitúciám.

Okrem toho, v apríli 2015 skupina G20 vyzvala na zlepšenie uplatňovania medzinárodných noriem týkajúcich sa transparentnosti vrátane zlepšenia dostupnosti informácií o skutočnom vlastníctve. Tieto medzinárodné normy vypracovala Finančná akčná skupina (FATF).

Bližšie informácie

Navrhované zmeny by sa týkali smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a ktorou sa mení smernica 2009/101/ES.

Posilnenie právomocí vnútroštátnych finančných spravodajských jednotiek

Finančné spravodajské jednotky (FIU) sú verejnými orgánmi v každom členskom štáte EÚ. Zhromažďujú a analyzujú informácie týkajúce sa podozrivých finančných transakcií a prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Ak z ich analýzy vyplýva možnosť trestnej činnosti, FIU upozornia orgány presadzovania práva.

Navrhovanými zmenami sa zväčšuje rozsah informácií, ktoré by boli týmto jednotkám prístupné. Návrh zahŕňa aj zavedenie centralizovaných registrov informácií o bankových a platobných údajoch.

Prostredníctvom týchto registrov by sa FIU umožnilo rýchle identifikovať všetky národné bankové účty patriace jednej osobe, ako aj jej totožnosť. Uľahčilo by sa tým odhaľovanie a vyšetrovanie podozrivých vnútroštátnych a medzinárodných transakcií, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Návrh zmenenej smernice obsahuje aj ustanovenia zamerané na uľahčenie spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami, čím sa existujúce pravidlá zosúladia s najnovšími medzinárodnými normami týkajúcimi sa prístupu k informáciám.

Riešenie problému používania anonymných predplatených nástrojov

Cieľom návrhu zmenenej smernice je minimalizovať riziko, ktoré súvisí s anonymnými platbami vykonávanými prostredníctvom predplatených kariet, rozšírením uplatňovania požiadaviek na overovanie zákazníka na tieto nástroje.

Podľa návrhu by mali predplatené karty bez možnosti dobíjania (a iné predplatené platobné nástroje bez možnosti dobíjania) podliehať pravidlám hĺbkovej analýzy vo vzťahu k zákazníkovi, a to počnúc hodnotou 150 EUR (v súčasnosti je prahová hodnota 250 EUR).

Okrem toho by sa pravidlá hĺbkovej analýzy vo vzťahu k zákazníkovi uplatňovali aj na online používanie predplatených kariet s možnosťou, ako aj bez možnosti dobíjania (v súčasnosti platí výnimka). Anonymné predplatené karty by sa už tak nemohli používať na platby online.

Anonymné predplatené karty vydané mimo EÚ by sa povolili na používanie v EÚ len vtedy, ak sa preukáže, že sú v súlade s rovnakými normami.

Prostredníctvom týchto opatrení by sa predplatené karty mali stať menej atraktívnymi pre teroristické alebo zločinecké organizácie, pričom by sa ale pre bežných spotrebiteľov zachovali ako užitočný nástroj.

Regulovanie platforiem výmeny virtuálnej meny a poskytovateľov peňaženiek

Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je, aby sa rozsah pôsobnosti smernice vzťahoval na platformy výmeny virtuálnej meny a poskytovateľov služieb peňaženky, a to ich pridaním na zoznam „povinné subjekty“.

Tieto subjekty sú povinné uplatňovať hĺbkovú analýzu vo vzťahu k zákazníkovi a oznamovať podozrivé transakcie. Zoznam v súčasnosti zahŕňa úverové a finančné inštitúcie a určité kategórie osôb, ktoré vykonávajú svoje profesijné činnosti, ako sú audítori, notári a poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier.

Táto zmena by mala pomôcť riešiť riziko spojené s použitím virtuálnych mien: transakcie s virtuálnymi menami poskytujú výhodu vyššieho stupňa anonymity v porovnaní s klasickým prevodom finančných prostriedkov a preto ich teroristické organizácie môžu zneužívať na utajenie svojich finančných prevodov. V súčasnosti ešte neexistujú v súvislosti s týmto inovačným priemyslom dostatočné regulačné záruky.

Posilnenie opatrení zameraných na vysokorizikové krajiny

Podľa platných pravidiel musia povinné subjekty v EÚ monitorovať finančné toky z vysokorizikových krajín vo väčšej miere a intenzívnejšie, t. j. uplatňovať opatrenia „posilnenej hĺbkovej analýzy“.

Avšak charakter týchto opatrení sa v súčasnosti v jednotlivých členských štátoch líši, čím sa znižuje ich účinnosť. Preto má zmena, ktorú Komisia navrhuje, za cieľ objasniť a harmonizovať požiadavky na opatrenia posilnenej hĺbkovej analýzy a na protiopatrenia, a to na základe noriem FATF.

Za vysokorizikové krajiny sa považujú tie štáty, ktoré vykazujú strategické nedostatky v oblasti prania špinavých peňazí alebo boja proti financovaniu terorizmu.

Zoznam EÚ obsahujúci vysokorizikové krajiny, ktorým sa dopĺňa štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, sa prijal 14. júla 2016.

Zvýšenie transparentnosti: informácie o skutočnom vlastníctve

Podľa navrhovaných zmien budú musieť členské štáty zabezpečiť, aby informácie o konečnom skutočnom vlastníctve spoločností a trustov (alebo iných právnických osôb) zapojených do ziskových činností boli verejne prístupné.

Rodinné alebo charitatívne organizácie, ktoré nie sú klasifikované ako podnikateľské subjekty budú musieť zverejniť informácie o skutočnom vlastníctve len osobám alebo organizáciám, ktoré majú oprávnený záujem. Kritériá pre „oprávnené záujmy“ sa objasňujú aj v navrhovanej zmenenej smernici.

Navrhované zmeny tiež zahŕňajú upresnenie, že trusty musia byť registrované v krajine, v ktorej sú spravované.

Prepojenie vnútroštátnych centrálnych registrov

Medzi navrhované zmeny patria aj ustanovenia na vytvorenie priameho prepojenia vnútroštátnych registrov skutočných vlastníkov, čím sa majú zmierniť riziká súvisiace s možným cezhraničným zneužívaním vlastníckych štruktúr.

Tým by sa malo orgánom, finančným spravodajským jednotkám a povinným subjektom pomôcť účinnejšie a jednoduchšie identifikovať skutočné vlastníctvo. Umožnil by sa tým aj prístup verejnosti k týmto informáciám.