Členské štáty eurozóny, ktoré majú finančné ťažkosti alebo im takéto ťažkosti hrozia, môžu prijímať finančnú podporu prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu – finančnej inštitúcie, ktorú zriadili členské štáty eurozóny.

Finančná pomoc sa poskytuje za prísnych podmienok a iba v prípade, ak situácia ohrozuje finančnú stabilitu eurozóny ako celku a jej členských štátov. Tieto podmienky môžu v závislosti od okolností v príslušnej krajine zahŕňať politické opatrenia vo fiškálnom, hospodárskom a finančnom sektore. 

Prečo je potrebné členským štátom eurozóny poskytnúť pomoc?

Hospodárstva v rámci eurozóny vzájomne od seba závisia, okrem iného kvôli ich spoločnej mene. Z tohto dôvodu finančné ťažkosti v jednom členskom štáte môžu mať negatívne následky na ostatné členské štáty alebo sa dokonca na ne môžu preniesť, čo by ohrozilo stabilitu celej eurozóny.

Aby sa zabránilo takýmto situáciám, vlády členských štátov eurozóny úzko koordinujú svoje hospodárske a fiškálne politiky a usilujú sa o väčšiu hospodársku konvergenciu prostredníctvom procesov koordinácie politík EÚ, akými sú napríklad európsky semester a každoročné posudzovanie návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny.

Ak však členský štát eurozóny čelí vážnym finančným ťažkostiam, je úlohou Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) poskytovať podporu a pomoc s cieľom stabilizovať situáciu. 

Členské štáty, ktoré v súčasnosti využívajú podporu zo strany EMS sú Grécko a Cyprus.

Európsky mechanizmus pre stabilitu

Európsky mechanizmus pre stabilitu je finančná inštitúcia, ktorú zriadili členské štáty eurozóny.

Zmluva o založení EMS bola podpísaná 2. februára 2012 a ratifikovali ju všetky (v tom čase 17) členské štáty eurozóny najneskôr 8. októbra 2012, keď sa EMS začal formálne využívať. Politické rozhodnutie zriadiť stály mechanizmus prijala Európska rada 28. a 29. októbra 2010. V článku 136 Lisabonskej zmluvy sa pridal odkaz na tento mechanizmus zriadený krajinami eurozóny.

Získavanie finančných prostriedkov

EMS získava finančné prostriedky emitovaním nástrojov peňažného trhu, ako aj strednodobých a dlhodobých dlhových nástrojov so splatnosťou do 30 rokov. Môže tiež uzatvárať dohody so svojimi členmi, finančnými inštitúciami alebo ďalšími stranami. 

Úverová kapacita

Maximálna úverová kapacita EMS je stanovená na 500 miliárd EUR.

Celková výška jeho upísaného základného imania predstavuje 702 miliárd EUR. Z tejto sumy predstavuje 80 miliárd EUR kapitál splatený krajinami eurozóny. Zostávajúci kapitál predstavuje viazaný kapitál splatný na požiadanie zo strany členských štátov eurozóny.

Správa a rozhodovací proces EMS

Akcionármi EMS sú členské štáty eurozóny. Má radu guvernérov zloženú z ministrov financií členských štátov eurozóny, ktorí sú tiež členmi Euroskupiny. Tejto rade predsedá predseda Euroskupiny. Okrem toho má EMS správnu radu a generálneho riaditeľa. 

Najdôležitejšie rozhodnutia, vrátane rozhodnutí o poskytnutí finančnej pomoci členským štátom, sa prijímajú na základe vzájomnej dohody Rady guvernérov EMS.

Nástroje EMS

EMS má k dispozícii širokú škálu nástrojov. Môže:

  • poskytovať svojim členom úvery
  • poskytovať preventívnu finančnú pomoc
  • na primárnych a sekundárnych trhoch nakupovať dlhopisy členských štátov prijímajúcich pomoc
  • financovať rekapitalizáciu finančných inštitúcií prostredníctvom úverov poskytovaným vládam takýchto členských štátov
  • za určitých podmienok priamo rekapitalizovať banky

Úloha Euroskupiny a Rady

Euroskupina politicky schvaľuje:

  • rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci pre členský štát eurozóny, ako aj podmienky, za akých by sa táto pomoc poskytne
  • memorandá o porozumení
  • rozhodnutia o uvoľnení tranží finančnej pomoci po preskúmaní pokroku dosiahnutého pri realizácii programu

Euroskupina koná po tom, ako sa v členských štátoch eurozóny ukončia schvaľovacie postupy. Tieto postupy môžu zahŕňať konzultácie s národnými parlamentami alebo ich súhlas.

Rada formálne schvaľuje podmienky, za ktorých sa poskytuje finančná pomoc s cieľom zabezpečiť konzistentnosť s procesom koordinácie hospodárskej politiky EÚ.

Podmienky prijímania finančnej pomoci – makroekonomická podmienenosť 

K podmienkam prijímania finančnej pomoci EMS patrí dohoda o vykonávaní vhodných politických opatrení počas určitého obdobia. Tieto politické opatrenia pomôžu členským štátom stabilizovať ich verejné financie, posilniť ich odolnosť voči otrasom v budúcnosti a opäť získať prístup k financovaniu z trhu.

Podmienky sú prispôsobené potrebám a situácii konkrétneho členského štátu. Doteraz boli najpoužívanejším nástrojom úvery poskytované vládam. Podmienky prijímania finančnej pomoci sú v takýchto prípadoch obvykle stanovené v rámci „programu úprav“.

Ako sa stanovujú podmienky

Politické podmienky sa dohodnú medzi príslušným členským štátom a Európskou komisiou, v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB). Ak je to možné, na procese sa aktívne zúčastňuje aj Medzinárodný menový fond (MMF).

Po dohodnutí týchto politických opatrení Euroskupina udelí svoj politický súhlas a Rada ich formálne schváli.

Podmienky sú stanovené v memorande o porozumení, ktoré podpíše príslušný členský štát a Európska komisia. Európsky mechanizmus pre stabilitu prijíma formálne rozhodnutie.

Pred uzavretím memoranda o porozumení Európska komisia v spolupráci s ECB posúdi, či existujú značné riziká v oblasti finančnej stability pre eurozónu ako celok alebo pre jej členské štáty. 

Okrem toho posúdiapotreby financovania daného členského štátu a udržateľnosť jeho verejného dlhu (známe ako „analýza udržateľnosti dlhovej služby“ alebo DSA). Aby sa poskytla finančná pomoc, musia s týmito posúdeniami súhlasiť Euroskupina a EMS. 

Členské štáty, ktoré žiadajú o finančnú pomoc v rámci EMS, musia tiež ratifikovať Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe (známu aj ako „rozpočtová dohoda“). Toto pravidlo sa uplatňuje od marca 2013. Od 1. januára 2014 je poskytovanie finančnej pomoci podmienené aj uplatňovaním pravidla vyrovnaného rozpočtu zakotveného v rozpočtovej dohode. 

Očakáva sa, že ak je to možné, členské štáty, ktoré žiadajú o finančnú pomoc z EMS, predložia podobnú žiadosť aj MMF.

Prijímanie finančnej pomoci 

Finančná pomoc sa obvykle poskytuje v samostatných splátkach. Splátky sa neuvoľňujú automaticky – krajina, ktorá prijíma finančnú pomoc, musí predložiť formálnu žiadosť o vyplatenie, berúc do úvahy svoje potreby financovania.

Splátka môže byť rozdelená do tranží, pričom ich vyplatenie závisí od vykonávania konkrétnych politických opatrení (často označovaných ako „medzníky“) určených na základe memoranda o porozumení.

Monitorovanie a vykonávanie dohodnutých podmienok

Uplatňovanie dohodnutých podmienok v pravidelných intervaloch monitorujú skupiny expertov Európskej komisie v spolupráci s expertmi Európskej centrálnej banky (ECB).

Zamestnanci MMF sa na takomto „preskúmaní“ podieľajú v prípadoch, keď MMF poskytuje finančnú a/alebo technickú pomoc.

Experti inštitúcií zvyčajne cestujú do hlavného mesta krajiny, kde sa stretávajú s vládnymi úradníkmi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami, s cieľom vyhodnotiť pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohodnutých podmienok. 

„Preskúmanie“ zahŕňa aj aktualizáciu:

  • makroekonomických predpokladov
  • potreby financovania členských štátov
  • udržateľnosti dlhovej služby

Po každom preskúmaní nasleduje spoločná správa vypracovaná inštitúciami, ktoré ho uskutočnili. 

Kladný záver z preskúmania vytvára dobré predpoklady na vyplatenie ďalšej splátky finančnej pomoci, ak o ňu členský štát požiada.

Monitorovanie po ukončení programu

Po tom, ako sa program ukončí, zamestnanci Európskej komisie a Európskej centrálnej banky vykonávajú misie dohľadu po ukončení programu. MMF sa zúčastňuje týchto misií iba ak finančne prispieval k danému programu. 

Cieľom týchto misií je posúdiť, či členský štát, ktorý prijímal finančnú pomoc, naďalej realizuje náležité politiky a či existuje akékoľvek riziko, že by nemusel byť schopný splatiť svoje úvery.

Súvislosti a história

EÚ a jej členské štáty zaviedli viaceré európske mechanizmy finančnej pomoci v reakcii na krízu štátneho dlhu, ktorá sa začala v roku 2010, následne po celosvetovej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009. Ich cieľom bolo zabezpečiť stabilitu v eurozóne prostredníctvom podpory krajín, ktoré boli najviac postihnuté.

Prvé mechanizmy podpory, ktoré EÚ a jej členské štáty vytvorili, boli úverový nástroj pre Grécko, Európsky finančný stabilizačný mechanizmus a Európsky nástroj finančnej stability.

Od roku 2012 bol Európsky mechanizmus pre stabilitu hlavným poskytovateľom finančnej pomoci pre členské štáty eurozóny. 

Krajiny využívajúce pomoc poskytovanú prostredníctvom mechanizmov finančnej podpory sú:

  • Grécko – v rámci svojich programov makroekonomických úprav (2010 – 2013; 2012 – 2014 a súčasný program, ktorý sa začal v roku 2015) – z GLF, ENFS, EFSM, EMS
  • Írsko – v rámci programu makroekonomických úprav (2010 – 2013) – z EFSM, ENFS)
  • Španielsko – na rekapitalizáciu svojho bankového sektora (2012 – 2014) – z EMS
  • Portugalsko – v rámci programu makroekonomických úprav (2011 – 2014) – z EFSM, ENFS)

Tieto mechanizmy boli iba jednou časťou reakcie EÚ na krízu štátneho dlhu. Ostatné opatrenia zahŕňajú fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy, posilnenie Paktu stability a rastu, zavedenie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, vytvorenie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (tzv. „rozpočtová dohoda“), vytvorenie európskeho semestra a vytvorenie bankovej únie.

Stručný prehľad mechanizmov finančnej podpory

úverový nástroj pre Grécko (GLF)

  • vytvorený v máji 2010 pre Grécko
  • poskytoval bilaterálne úvery od členských štátov eurozóny v prospech Grécka

Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)

  • vytvorený v roku 2010
  • bol aktivovaný pre Írsko v decembri 2010, pre Portugalsko v máji 2011 (vyplatenie úveru pre tieto dva členské štáty bolo ukončené v roku 2014) a pre Grécko v júli 2015 s cieľom poskytnúť preklenovací úver (bol splatený po dosiahnutí dohody o finančnej pomoci v rámci EMS pre Grécko v auguste 2015)
  • je krytý z rozpočtu EÚ v rámci jeho vlastných zdrojov
  • úvery sú financované z pôžičiek Komisie na finančných trhoch a sú založené na implicitnej záruke z rozpočtu EÚ
  • pôsobí podľa osobitných opatrení týkajúcich sa expozície členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny, voči úverom, ktoré sa poskytujú členským štátom eurozóny

Európsky nástroj finančnej stability (ENFS)

  • súkromná spoločnosť zriadená členskými štátmi eurozóny v júni 2010
  • aktivovaný pre Írsko v decembri 2010, pre Portugalsko v máji 2011 a pre Grécko v marci 2012

Členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, môžu prijímať pomoc EÚ prostredníctvom osobitného dojednania, ak majú ťažkosti súvisiace s platobnou bilanciou. Tento mechanizmus sa uvádza v článku 143 zmluvy.