Európsky fond pre strategické investície

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je jadrom Investičného plánu pre Európu, ktorý má podporiť dlhodobý hospodársky rast a konkurencieschopnosť v Európskej únii.

Fond má pomôcť využiť verejné financie, vrátane financií z rozpočtu EÚ, na účely mobilizácie súkromných investícií pre širokú škálu projektov uskutočnených v Európskej únii. Ide o projekty, ktoré pokrývajú oblasti, ako je infraštruktúra, výskum a inovácia, vzdelávanie, zdravie, informačné a komunikačné technológie, ale aj iné oblasti.

Fond je samostatným a transparentným subjektom a predstavuje osobitný účet, ktorý spravuje Európska investičná banka (EIB). Bol zriadený v júli 2015 nariadením o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov.

Nový návrh o EFSI

Rada od septembra 2016 Rada pracuje na novom návrhu o Európskom fonde pre strategické investície, ktorý je zameraný na zmenu nariadenia o EFSI z roku 2015.

Rada schválila svoju pozíciu na rokovania s Európskym parlamentom o navrhovanom nariadení v decembri 2016. Rokovania sa začnú po tom, ako Parlament schváli svoju pozíciu.

Pozícia Rady k zmenenému nariadeniu: kľúčové body

Rada súhlasila s väčšinou navrhovaných zmien a zaviedla viacero vlastných návrhov.

Trvanie a finančné podmienky fondu

Podľa rokovacej pozície Rady:

  • trvanie fondu by sa predĺžilo do roku 2020
  • záruka z rozpočtu EÚ by sa zvýšila o 10 miliárd EUR na celkovú sumu 26 miliárd EUR (z toho 16 miliárd EUR z počiatočnej záruky by bolo k dispozícii do polovice roka 2018)
  • príspevok Európskej investičnej banky (EIB) by sa zvýšil na 7,5 miliardy EUR (zo súčasných 5 miliárd EUR)
  • celkový investičný cieľ fondu by sa zvýšil na 500 miliárd EUR
  • podpora z EFSI by sa v prípade potreby mala ľahko kombinovať s podporou z iných fondov EÚ, akými sú európske štrukturálne a investičné fondy a iné

Oprávnené projekty a oblasti

Vo všeobecnom smerovaní Rady sa navrhuje rozšíriť financovanie z EFSI na oblasti, akými sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, akvakultúra a ďalšie oblasti biohospodárstva.

Tiež sa v ňom navrhuje zabezpečiť, aby sa v žiadnom z projektov podporovaných z EFSI nevyužívali štruktúry na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ako sú systémy agresívneho daňového plánovania a podobné systémy, ani aby tieto projekty boli súčasťou takýchto štruktúr.

Zmena klímy

Rada navrhuje, aby EFSI prispieval k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti boja proti zmene klímy. Navrhuje sa, aby aspoň 40 % finančných prostriedkov z EFSI pridelených na kombinované ciele v oblasti infraštruktúry a inovácie prispievalo k opatreniam v oblasti klímy. Podľa návrhu Rady by sa do tohto výpočtu nemal zahŕňať podiel fondu určený pre malé a stredné podniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou.

Riešenie zlyhaní trhu a zisťovanie prekážok brániacich investíciám

Fond by sa posilnil s cieľom podporovať projekty, ktoré jednoznačne pomáhajú riešiť zistené zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

Rada tiež navrhuje, aby EIB poskytovala Európskej komisii svoje zistenia týkajúce sa prekážok brániacich investíciám, ktoré zistí v rámci operácií EFSI. Rada vyzýva Komisiu, aby tieto informácie využívala vo svojej práci zameranej na zlepšovanie regulačného prostredia s cieľom zvýšiť investície (v rámci „tretieho piliera“ Investičného plánu pre Európu).

Ďalšia správa o výkonnosti fondu

Rada navrhuje, aby Európska komisia vyhodnotila výkonnosť fondu, využívanie záruky EÚ, ako aj fungovanie Európskeho centra investičného poradenstva a aby predložila príslušné správy Rade.

Rada navrhuje, aby sa prvá správa predložila do 30. júna 2018 a druhá do 31. decembra 2019. Táto druhá správa by mala slúžiť ako základ pre ďalšie rozhodnutie o tom, či predĺžiť alebo ukončiť činnosť fondu po roku 2020.

Transparentnosť

Rada súhlasí s tým, že by sa rozhodnutia o poskytnutí podpory z EFSI na projekty, ako aj dôvody týchto rozhodnutí mali sprístupniť verejnosti. Rada navrhuje, aby sa tieto rozhodnutia zverejnili po tom, ako operácie EFSI schváli správna rada EIB.

Postup v Rade

15. decembra 2016: Európska rada uvítala dohodu o rozšírení EFSI, ktorá sa dosiahla v Rade.

6. decembra 2016: Rada schválila svoju rokovaciu pozíciu k návrhu o rozšírení EFSI.

20. – 21. októbra 2016: Európska rada vyzvala Radu, aby v decembri 2016 schválila svoju rokovaciu pozíciu k novému návrhu o EFSI a vzala pritom na vedomie nezávislé externé hodnotenie, ktoré by malo byť k dispozícii v novembri 2016.

september 2016: Rada začala pracovať na novom návrhu, ktorý je zameraný na zmenu nariadenia o EFSI z roku 2015, s cieľom rozšíriť činnosť fondu a zaviesť technické zmeny Európskeho centra investičného poradenstva.

25. júna 2015: Rada prijala nariadenie o EFSI po tom, ako ho 24. júna 2015 schválil Európsky parlament. Nariadenie nadobudlo účinnosť začiatkom júla 2015.

28. mája 2015: Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o návrhu nariadenia.

23. apríla 2015: Rada a Európsky parlament začali rokovania o konečnom znení nariadenia o EFSI.

10. marca 2015: Rada prijala rokovaciu pozíciu k návrhu nariadenia (všeobecné smerovanie Rady).

Európsky fond pre strategické investície

Kľúčové ciele Európskeho fondu pre strategické investície:

  • posilniť kapacitu v oblasti preberania rizík v súvislosti s investičnými operáciami EIB
  • riešiť trhové nedostatky a situácie, keď je investičná činnosť príliš nízka
  • pomôcť vygenerovať dodatočné investície vo výške približne 315 mld. EUR v priebehu troch rokov

Účel

Hlavnou úlohou EFSI je prevziať niektoré z rizík spojených s činnosťami, ktoré vykonáva Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond.

Posilnená kapacita v oblasti preberania rizík, ktorú poskytne EFSI EIB, umožní EIB investovať do projektov s vyšším rizikovým profilom ako zvyčajne. Očakáva sa, že investície EIB spolu s podporou záruky EÚ prilákajú súkromné investície.

Odhaduje sa, že fond, ktorý disponuje prostriedkami v celkovej výške 21 mld. EUR, dosiahne celkový multiplikačný účinok 1:15, čím vygeneruje nové investície vo výške približne 315 mld. EUR.

Znamená to, že vďaka tomuto fondu s prostriedkami vo výške 21 mld. EUR si EIB bude môcť požičať približne trikrát viac, t. j. približne 63 mld. EUR, na investície a financovanie projektov.

Táto suma vo výške 63 mld. EUR, ktorá bude k dispozícii na investície, by podľa odhadov mala prilákať investície zo strany súkromných investorov, ktoré by mali predstavovať celkovo približne 315 mld. EUR.

Odhad týkajúci sa multiplikačného účinku vychádza zo skúseností EIB a Európskej komisie s podobnými projektmi v minulosti.

Štruktúra

EFSI je samostatným a transparentným subjektom a osobitne spravovaným účtom v EIB. Dopĺňa bežné investičné činnosti EIB.

EFSI tvorí:

  • záruka z rozpočtu EÚ vo výške 16 mld. EUR (8 mld. EUR vyčlenených v rozpočte EÚ na podporu záruky vo výške 16 mld. EUR)
  • 5 mld. EUR z Európskej investičnej banky

Riadenie a správa

Európsky fond pre strategické investície má dve úrovne riadenia:

  • riadiacu radu
  • investičný výbor

Za každodenné riadenie EFSI je zodpovedný generálny riaditeľ, ktorý zároveň predsedá zasadnutiam investičného výboru. Generálny riaditeľ pravidelne podáva správy riadiacej rade.

Kandidáta na miesto generálneho riaditeľa vyberá riadiaca rada. Jeho výber musí po jeho vypočutí schváliť Európsky parlament.

Riadiaca rada

Riadiaca rada pozostáva zo štyroch členov: troch vymenúva Európska komisia a jedného EIB. Riadiaca rada EFSI rozhoduje o:

  • celkovej stratégii EFSI
  • rizikovom profile EFSI
  • operačných politikách a postupoch EFSI
  • pravidlách uplatniteľných na investičné platformy a národné podporné banky

Rada prijíma rozhodnutia na základe konsenzu.

Investičný výbor

Investičný výbor skúma projekty a rozhoduje o tom, ktoré sú oprávnené na využitie záruky EÚ. Zodpovedá sa riadiacej rade.

Výbor sa skladá z 8 nezávislých trhových expertov a z generálneho riaditeľa. V nadväznosti na otvorené a transparentné výberové konanie expertov vymenúva riadiaca rada na funkčné obdobie maximálne troch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.

EFSI je organizovaný tak, aby sa zabezpečila operačná nezávislosť investičného výboru.

Výbor prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou.

Projekty, ktoré sa majú financovať

EFSI sa zameriava na projekty zo širokého spektra oblastí, ako sú:

  • rozvoj infraštruktúry
  • výskum, vývoj a inovácia
  • investície do vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotníctva, informačných a komunikačných technológií
  • rozvoj energetického sektora

Približne štvrtina prostriedkov fondu sa vyčleňuje na projekty zamerané na podporu malých a stredných podnikov (MSP), ako aj spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. Spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou je spoločnosť, ktorá má do 3 000 zamestnancov, pričom nie je MSP.

EFSI neposkytuje granty ani dotácie.

Kritériá výberu projektov

Oprávnené projekty musia:

  • byť ekonomicky a technicky životaschopné
  • podporovať ciele EÚ
  • mať potenciál stimulovať ďalšie zdroje financovania
  • byť projektmi, ktoré si vyžadujú podporu z EFSI a nedajú sa realizovať len prostredníctvom existujúcich nástrojov EÚ a EIB

Projekty sa môžu realizovať kdekoľvek v EÚ a v ktoromkoľvek z oprávnených sektorov: neuplatňujú sa žiadne geografické ani sektorové kvóty. Zabezpečí sa, aby nedošlo k nadmernej expozícii EIB v rámci určitého sektoru alebo lokality.

Investičné usmernenia

V investičných usmerneniach, ktoré sa nachádzajú v prílohe k nariadeniu o EFSI, sa stanovujú podrobnejšie kritériá výberu projektov.

Investičný výbor uplatňuje tieto usmernenia pri prijímaní rozhodnutí o využívaní záruky EÚ pri projektoch.

Usmernenia možno zmeniť prostredníctvom delegovaných aktov.

Záruka

EÚ poskytne v súlade s nariadením o EFSI záruku vo výške 16 mld. EUR na podporu investičných a finančných operácií EIB. Na tento účel sa zriadi záručný fond vo výške 8 mld. EUR na ochranu rozpočtu EÚ pred potenciálnymi stratami, ku ktorým by mohlo dôjsť v dôsledku činnosti EFSI.

Záručný fond sa bude budovať postupne zo všeobecného rozpočtu EÚ, kým sa nedosiahne cieľová úroveň 8 mld. EUR. Pôjde o 50 % celkovej záruky, ktorú poskytne EÚ v zmysle nariadenia o EFSI.

Táto záruka sa financuje prerozdelením týchto prostriedkov:

  • 2,8 mld. EUR z Nástroja na prepájanie Európy
  • 2,2 mld. EUR z programu Horizont 2020
  • 3 mld. EUR z nevyužitých rezerv rozpočtu

Doba životnosti fondu

Európska komisia má v súlade s nariadením o zriadení fondu zhodnotiť fungovanie EFSI a posúdiť, čo dosiahol ciele nariadenia. Komisia môže v závislosti od výsledku hodnotenia navrhnúť ďalšie predĺženie činností fondu.

Európska komisia po hodnotení, ktoré sa vykonalo začiatkom roka 2016, navrhla zmeniť nariadenie o EFSI s cieľom predĺžiť činnosť EFSI do 31. decembra 2020.

Pravidlá Paktu stability a rastu a investície

Európska komisia navrhuje, aby sa príspevky členských štátov do EFSI nezohľadňovali ani v rámci preventívnych, ani v rámci nápravných pravidiel Paktu stability a rastu.

Kto sa môže podieľať na činnostiach podporovaných z EFSI?

Členské štáty EÚ

Členské štáty EÚ môžu prispievať do EFSI buď zárukami, alebo hotovosťou.

Môžu sa podieľať prostredníctvom „investičných platforiem“ zriadených na podporu skupín projektov. Členské štáty tiež môžu prispievať na financovanie špecifických projektov.

Členské štáty môžu okrem toho prispievať prostredníctvom svojich národných podporných bánk; ide o verejné inštitúcie, ktoré vykonávajú finančné aktivity na podporu verejného rozvoja v členských štátoch.

Ďalší investori

Na projekty môžu prispievať aj ďalší investori, tak z verejného, ako aj zo súkromného sektora. Prispievanie do EFSI neznamená právo ovplyvňovať riadenie fondu.

Ďalšie kroky

Rada začne rokovať o návrhu zmeneného nariadenia o EFSI s Európskym parlamentom po tom, ako Európsky parlament prijme svoju rokovaciu pozíciu.