Pozícia EÚ na konferenciu OSN o zmene klímy v Paríži: závery Rady

  • 18. 9. 2015
  • 14:00
  • Tlačová správa
  • 657/15
  • Životné prostredie
18. 9. 2015
Kontakty pre tlač

Ana Crespo Parrondo
Zamestnankyňa tlačového oddelenia
+32 22815612
+32 470884374

Prípravy na 21. zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 11. zasadnutie zmluvných strán (CMP 11) Kjótskeho protokolu, Paríž 2015

Rada Európskej únie

1.           ZDÔRAZŇUJE kľúčový význam parížskej konferencie z roku 2015 ako historického medzníka v záujme posilnenia globálneho kolektívneho úsilia a urýchlenia globálneho prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú voči zmene klímy. 

Naliehavosť a potreba globálneho úsilia

2.           So znepokojením BERIE NA VEDOMIE zistenia obsiahnuté v piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC); PODČIARKUJE skutočnosť, že globálne otepľovanie je nespochybniteľné a je mimoriadne pravdepodobné, že ľudský vplyv je hlavnou príčinou otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia. 

3.           ZDÔRAZŇUJE, že v súlade s nedávnymi zisteniami IPCC je v záujme dosiahnutia cieľa pod úrovňou 2 °C potrebné, aby celosvetové emisie skleníkových plynov dosiahli vrchol najneskôr do roku 2020, aby sa do roku 2050 sa znížili aspoň o 50 % v porovnaní s rokom 1990[1] a aby boli do roku 2100 blízko nuly alebo nižšie; VÍTA vyhlásenie vedúcich predstaviteľov zo samitu G7, ktorý sa konal v júni 2015 a ZDÔRAZŇUJE, že všetky strany by sa mali usilovať o transformáciu smerom k hodobej vízii globálnej a udržateľnej klimatickej neutrálnosti a klimatickej odolnosti v druhej polovici tohto storočia; V kontexte potrebných znížení emisií, ktoré by mali podľa IPCC dosiahnuť rozvinuté krajiny ako celok, PRIPOMÍNA cieľ EÚ zredukovať emisie do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Výsledok konferencie v Paríži

4.           ZDÔRAZŇUJE dôležitosť toho, aby sa na konferencii v Paríži dospelo: i) k ambicióznej a trvalej právne záväznej dohode v rámci UNFCCC (ďalej len „parížska dohoda“) uplatniteľnej na všetky zmluvné strany, ktorá bude vyváženým a nákladovo efektívnym spôsobom riešiť zmiernenie zmeny klímy, adaptáciu na ňu, financovanie, rozvoj a transfer technológií, budovanie kapacít, transparentnosť činností a podporné opatrenia a obsahovať ambiciózne záväzky týkajúce sa zmiernenia zmeny klímy rozhodnuté na národných úrovniach; ii) ku komplexnému súboru rozhodnutí, ktorými sa umožní vykonávanie parížskej dohody a ktorými sa stanovia dočasné opatrenia pred nadobudnutím jej platnosti; a iii) k rozhodnutiu o posilnení globálnych ambícií týkajúcich sa zmiernenia zmeny klímy pred rokom 2020 na základe akčného programu z Limy a Paríža. 

5.           ZDÔRAZŇUJE, že výsledok konferencie v Paríži by mal vyslať silný signál v oblasti financovania s cieľom podporiť chudobné a zraniteľné krajiny a umožniť prechod na odolné hospodárstvo s nízkym množstvom emisií skleníkových plynov.  

Ďalší pokrok v roku 2015

6.           BERIE NA VEDOMIE, že na dosiahnutie parížskeho cieľa je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie; ZNEPOKOJENÁ tým, že doposiaľ sa pri príprave rokovacieho textu nedosiahol výrazný pokrok; NABÁDA spolupredsedov pracovnej skupiny ad hoc pre Durbanskú platformu pre posilnenú činnosť (ADP), aby na základe názorov vyjadrených zmluvnými stranami pripravili na rokovania zrevidované a stručné znenie obsahujúce hlavné možnosti, a to s cieľom dosiahnuť úspešný a včasný záväzok ministrov ešte pred konferenciou v Paríži. 

Plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC)

7.           VÍTA doteraz predložené INDC; ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a jej členské štáty predložili svoj INDC 6. marca 2015 – ide o záväzný cieľ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990; NALIEHAVO VYZÝVA všetky zmluvné strany, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby predložili svoje úprimné a ambiciózne INDC čo najskôr v nadchádzajúcich týždňoch; v tejto súvislosti VÍTA príležitosti na nápomocnú výmenu názorov týkajúcu sa úrovne spoločného úsilia na dosiahnutie cieľa pod úrovňou 2 °C, a to aj prostredníctvom nadchádzajúcej súhrnnej správy UNFCCC a fóra o INDC v Rabate (Maroko) v dňoch 12. – 13. októbra 2015. 

Parížska dohoda

8.           BERIE NA VEDOMIE oznámenie Komisie s názvom „Parížsky protokol – Koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020“ ako príspevok k sformulovaniu vízie EÚ a jej členských štátov v rámci prípravy na parížsku konferenciu. 

9.           NAVRHUJE, aby medzinárodne právne záväzná parížska dohoda: 

– poskytovala dlhodobú víziu potrebnej transformácie smerom k nízkoemisnému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy v priebehu tohto storočia; 

– umožňovala účasť všetkých strán a zapojenie neštátnych subjektov; 

– mala podobu protokolu, v ktorom bude zakotvený najsilnejší prejav politickej vôle a ktorým sa zabezpečí predvídateľnosť a trvanlivosť; 

– nadobudla platnosť po ratifikácii značným počtom strán predstavujúcich významné množstvo emisií, aby sa zabezpečilo, že parížska dohoda bude skutočne globálna a účinná.         

Zmierňovanie

10.        NAVRHUJE, aby parížska dohoda: 

– stanovila dlhodobý globálny cieľ v oblasti zmierňovania v súlade s cieľom pod úrovňou 2 °C; 

– obsahovala úprimné, ambiciózne a merateľné záväzky všetkých zmluvných strán týkajúce sa zmiernenia zmeny klímy, ktoré budú v súlade so zásadami UNFCCC uplatňovanými v závislosti od rôznych vnútroštátnych okolností a meniacej sa hospodárskej reality a kapacít; 

– stanovila, že všetky strany musia prijať, zachovávať a plniť takýto záväzok v oblasti zmierňovania; 

– obsahovala dynamický päťročný mechanizmus ambicióznosti zmierňovania, v rámci ktorého by sa malo od všetkých zmluvných strán vyžadovať, aby buď predložili nové alebo aktualizované záväzky, ktoré by boli vyššie ako predchádzajúce, alebo obnovili existujúce záväzky; 

– obsahovala zjednodušené postupy na obnovovanie a sprísňovanie záväzkov týkajúcich sa zmiernenia zmeny klímy; 

– zahŕňala režim dodržiavania súladu, ktorým sa presadzuje včasné a účinné vykonávanie; 

– umožňovala flexibilitu tým krajinám, ktoré majú najmenšie kapacity. 

            Adaptácia

11.        NAVRHUJE, aby opatrenia na adaptáciu tvorili jadro vyváženej parížskej dohody, ktorá: 

– zaväzuje všetky zmluvné strany, aby zabezpečili plánovanie, prípravu a reakciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, aby začlenili adaptáciu do národných rozvojových procesov a aby komunikovali o svojich skúsenostiach v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja odolného voči zmene klímy; 

– vyzýva všetky strany, aby posilnili monitorovanie, podávanie správ, výmenu informácií a spoluprácu s cieľom zvýšiť účinnosť adaptačných opatrení; 

– obsahuje nepretržitý a dynamický prístup v záujme neustáleho posilňovania účinnosti adaptačných opatrení a ich vykonávania; 

– pomáha všetkým krajinám, najmä tým, ktoré sú najchudobnejšie a osobitne zraniteľné, dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy; 

– zdôrazňuje, že ambiciózne opatrenia zamerané na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vrátane účinného znižovania rizika katastrof sú nevyhnutné na zvládanie a zníženie rizika nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, nevynímajúc ani riešenie rizika strát a škôd.   

12.        PRIPOMÍNA, že EÚ a jej členské štáty predložili materiál o „činnostiach Európskej únie v oblasti plánovania adaptácie“. 

Využívanie trhov

13.        ZDÔRAZŇUJE, že parížska dohoda by mala umožňovať, aby sa v prípade uplatňovania spoľahlivých spoločných pravidiel započítavania, ktorými sa zabezpečí zachovanie environmentálnej integrity a integrity záväzkov týkajúcich sa zmiernenia zmeny klímy a zabráni sa dvojitému započítavaniu, mohli využívať trhy na medzinárodnej úrovni; pričom by sa v nej mali ustanoviť trhové mechanizmy, ktorými sa podporujú intenzívnejšie a nákladovo efektívne zmierňujúce opatrenia, ktoré v čistom vyjadrení zvýšia globálne úsilie v oblasti zmierňovania a prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju. 

            Financovanie

14.        OPÄTOVNE POTVRDZUJE, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali a zostávajú zaviazané zintenzívniť mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v kontexte účelných zmierňujúcich opatrení a transparentnosti vykonávania v snahe prispieť svojím dielom k cieľu rozvinutých krajín zmobilizovať najneskôr od roku 2020 spoločne 100 miliárd USD ročne z rôznych verejných a súkromných zdrojov, dvojstranných a mnohostranných, vrátane alternatívnych zdrojov financovania; v tejto súvislosti PRIPOMÍNA svoje závery o financovaní opatrení v oblasti klímy zo 7. novembra 2014; OPÄTOVNE POTVRDZUJE svoju silnú podporu pre Zelený klimatický fond a OČAKÁVA skoré pridelenie počiatočných finančných prostriedkov; ZDÔRAZŇUJE, že ustanovenia parížskej dohody o financovaní opatrení v oblasti klímy musia byť dynamické a prispôsobiteľné meniacim sa okolnostiam a potrebám tak, že budú odrážať meniace sa schopnosti a zodpovednosti jednotlivých strán; okrem toho ODKAZUJE na svoje pripravované závery o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy.            

Transparentnosť a zodpovednosť

15.        PODČIARKUJE, že v parížskej dohode sa musí ustanoviť spoľahlivý režim založený na spoločných pravidlách vrátane pravidiel transparentnosti a zodpovednosti uplatniteľných na všetky zmluvné strany a zároveň uznať, že ich uplatňovanie bude závisieť od druhu záväzkov, ktoré odrážajú schopnosti zmluvných strán a ich vnútroštátne okolnosti; ZDÔRAZŇUJE, že v rámci tohto režimu by sa malo ustanoviť používanie spoločných merných jednotiek, mali by sa dodržiavať najnovšie usmernenia IPCC a malo by sa vychádzať zo skúseností získaných v rámci UNFCCC. 

16.        ZDÔRAZŇUJE, že v parížskej dohode by sa mali ustanoviť transparentné pravidlá započítavania a vykazovania pre emisie a záchyty v sektore využívania pôdy pre všetky zmluvné strany, ktoré podporujú trvalo udržateľné obhospodarovanie pôdy, pričom sa bude vychádzať z existujúcich relevantných rozhodnutí v rámci UNFCCC. 

            Spoločné plnenie

17.        POTVRDZUJE, že EÚ a jej členské štáty plánujú plniť svoje záväzky spoločne v rámci parížskej dohody; VÍTA zámer Islandu a Nórska zúčastňovať sa na tomto spoločnom plnení.  

            Iné otázky

18.        ZDÔRAZŇUJE význam ľudských práv, rodovej rovnosti, citlivého rodového prístupu, spravodlivej transformácie pracovnej sily, dôstojných pracovných miest, vzdelávania a zvyšovania povedomia, ako aj zaistenia potravinovej bezpečnosti, v kontexte boja proti zmene klímy. 

Vykonávanie parížskej dohody

19.        NAVRHUJE, aby sa na parížskej konferencii prijal komplexný súbor vecných rozhodnutí, ako aj technický pracovný program v záujme ďalšieho vývoja pravidiel, modalít a postupov týkajúcich sa okrem iného transparentnosti a zodpovednosti v súvislosti so záväzkami v oblasti zmierňovania (aj v sektore využívania pôdy) a tiež využívania trhov na medzinárodnej úrovni, čo by sa s cieľom umožniť vykonávanie parížskej dohody zavŕšilo do roku 2017. 

Zvyšovanie globálnych ambícií pred rokom 2020

20.        ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a jej členské štáty už uplatňujú dodatok z Dauhy ku Kjótskemu protokolu; ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané dokončiť proces ratifikácie dodatku z Dauhy v treťom štvrťroku roku 2015; a VYZÝVA ďalšie zmluvné strany, aby urobili podobne v záujme zabezpečenia jeho urýchleného nadobudnutia platnosti; v tejto súvislosti PODČIARKUJE, že na konferencii v Paríži je potrebné prijať vykonávacie pravidlá pre druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ako sa dohodlo vo Varšave a v Lime. 

21.        PRÍZVUKUJE, že všetky zmluvné strany sa musia usilovať o preklenutie medzery v ambicióznosti zmierňovania do roku 2020; PRIPOMÍNA pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci pracovnej skupiny ad hoc pre Durbanskú platformu pre posilnenú činnosť pri identifikácii príležitostí na posilnenie ambícií v oblasti zmiernenia zmeny klímy pred rokom 2020 v oblastiach s vysokým potenciálom zmierňovania zmeny klímy, najmä v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, REDD+, látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu, emisií metánu v predvýrobnej fáze, fluórovaných uhľovodíkov, vývozných úverov a reformy dotácií na fosílne palivá; ZDÔRAZŇUJE význam mnohostrannej spolupráce, najmä prostredníctvom limsko-parížskeho akčného programu, s cieľom identifikovať a urýchliť opatrenia v týchto oblastiach; v tejto súvislosti PRÍZVUKUJE dôležitosť zaangažovania neštátnych subjektov a spolupráce s nimi; PODČIARKUJE, že je dôležité po konferencii v Paríži nezastaviť a zintenzívniť prácu na posilňovaní ambícií v oblasti zmierňovania pred rokom 2020 a zabezpečiť, aby sa politická pozornosť naďalej venovala možnostiam s vysokým zmierňujúcim potenciálom tak, že sa technické skúmanie možností zmiernenia prepojí s pravidelnými podujatiami na vysokej úrovni na základe akčného programu z Limy a Paríža.  

22.        ZDÔRAZŇUJE, že skúmanie možností s vysokým zmierňujúcim potenciálom bude relevantné aj po roku 2020 a môže prispieť k procesu zameranému na postupné zvýšenie globálnych ambícií v rámci parížskej dohody. 

23.        UZNÁVA potrebu upevniť nepretržité vykonávanie existujúcich rozhodnutí v rámci UNFCCC; v tejto súvislosti VÍTA zavŕšenie rokovaní týkajúcich sa REDD+.  

Ďalšie procesy

24.        Poznamenáva, že parížska dohoda by mala riešiť emisie vo všetkých sektoroch podliehajúcich pravidelnému preskúmaniu a že započítavanie a vykazovanie emisií by sa malo naďalej uskutočňovať v rámci UNFCCC, pričom ZDÔRAZŇUJE, že IMO, ICAO a Montrealský protokol by mali v rámci svojej pôsobnosti čo najskôr účinne a v súlade s cieľom zostať pod úrovňou 2 °C regulovať emisie skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy a z výroby a spotreby fluórovaných uhľovodíkov. 

25.        VÍTA výsledok konferencie v Addis Abebe, ktorým sa upevňuje rámec financovania trvalo udržateľného rozvoja a spôsoby vykonávania všeobecného programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; SO ZÁUJMOM OČAKÁVA nadchádzajúci samit OSN, na ktorom sa prijme program „Premena nášho sveta“: Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“ v záujme riešenia celosvetového problému odstránenia chudoby a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja a na ktorom sa potvrdí dôležitosť zvládnutia zmeny klímy ako kľúčového prvku pri riešení tohto problému.


 

[1] Pozri napríklad dokument 14790/09 (bod 7) a dokument 14747/14 (bod 2).