Závery Rady o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy

Rada EÚ
  • 10. 11. 2015
  • 15:00
  • Tlačová správa
  • 797/15
  • Hospodárstvo a financie
10. 11. 2015
Kontakty pre tlač

François Head
Zamestnanec tlačového oddelenia
+32 22816083
+32 475953807

Rada prijala tieto závery: 

1. OPÄTOVNE POTVRDZUJE, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané zintenzívniť mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v kontexte účelných zmierňujúcich opatrení a transparentnosti vykonávania v snahe prispieť svojim dielom k cieľu rozvinutých krajín mobilizovať najneskôr od roku 2020 spoločne 100 miliárd USD ročne z rôznych verejných a súkromných, bilaterálnych a multilaterálnych i alternatívnych zdrojov financovania. ZDÔRAZŇUJE potrebu spravodlivého rozdelenia zaťaženia medzi rozvinuté krajiny.  

2. ZDÔRAZŇUJE príspevok EÚ a jej členských štátov vo výške 14,5 miliardy EUR[1] na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy na rok 2014, čo je zvýšením oproti roku 2013. PODČIARKUJE, že EÚ a jej členské štáty podporujú činnosti, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov i činnosti, ktoré umožňujú adaptáciu na dôsledky zmeny klímy.  ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a niektoré členské štáty EÚ oznámili zvýšenie súm určených na verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy predpokladaných v nadchádzajúcich rokoch, čím sa zároveň zvýši predvídateľnosť.   

3. VÍTA správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vypracovanú s podporou iniciatívy týkajúcej sa klimatickej politiky (CPI) na základe iniciatívy francúzskeho a peruánskeho predsedníctva COP. VÍTA predbežné odhady uvedené v správe týkajúce sa verejných i súkromných prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy vo výške približne 62 miliárd USD v roku 2014 a 52 miliárd v roku 2013, ktoré zmobilizovali rozvinuté krajiny, čo naznačuje, že sa dosiahol značný pokrok.  Je však ešte potrebné vyvinúť ďalšie úsilie a rozvinuté krajiny musia naďalej spolupracovať, aby ďalším zvyšovaním financovania opatrení v oblasti zmeny klímy splnili cieľ stanovený pre rok 2020. 

4. VÍTA dôležité finančné príspevky do oblasti klímy zo strany niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík a mnohých rozvojových krajín a OPÄTOVNE ZDÔRAZŇUJE svoju výzvu, aby aj rozvíjajúce sa ekonomiky a ďalšie krajiny, ktoré tak môžu urobiť, prispeli k financovaniu adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenia v súlade so svojimi príslušnými kapacitami, podmienkami a povinnosťami. VÍTA nedávne záväzky vyjadrené väčšinou multilaterálnych rozvojových bánk posilniť začleňovanie problematiky zmierňovania zmeny klímy a otázok odolnosti do ich portfólií vrátane ich záväzkov zvýšiť investície súvisiace s klímou. 

5. UZNÁVA, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude významnou časťou dohody, ktorá sa má prijať v roku 2015, a prostriedkom na dosiahnutie dohodnutého cieľa, ktorým je obmedzenie nárastu celosvetovej priemernej teploty na menej ako 2°C nad úrovňou z predindustriálneho obdobia, a dosiahnutie transformačnej zmeny smerom k udržateľným hospodárstvam odolným voči zmene klímy, ktoré produkujú nízke emisie skleníkových plynov, a podpora adaptácie na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja odolného voči zmene klímy. V dohode NAVRHUJE ustanovenia o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, ktoré sú dynamické, zamerané na výsledky a umožňujú stranám, aby prispôsobili svoje prístupy ku všetkým dôležitým aspektom, najmä budúcim potrebám a meniacej sa hospodárskej, daňovej a environmentálnej realite, zabezpečujúc, aby všetky strany prijali opatrenia v súlade s ich vyvíjajúcimi sa kapacitami a povinnosťami. ZDÔRAZŇUJE, že takýto proces by mal byť kolektívny tým, že by sa doň zahrnuli všetky strany, a komplexný tým, že by zahŕňal všetky zdroje a všetky typy činností, ktoré prispievajú k mobilizácii financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a transformácii investičných tokov na podporu celkových cieľov parížskej dohody. Tento proces by sa mal podnecovať účinné a efektívne využívanie verejných financií, zahŕňať pravidelné preskúmania a mal by viesť k predvídateľnejšej, kolektívne vystupňovanej mobilizácii financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a pokroku v úsilí, pričom by jeho súčasťou nemali byť automatické verejné finančné záväzky v oblasti zmeny klímy. Tento dynamický proces by mal stavať na existujúcich procesoch, inštitucionálnom usporiadaní a skúsenostiach získaných v rámci dohovoru s cieľom podporiť dôveryhodnosť, účinné vykonávanie a transparentnosť. 

6. OPÄTOVNE PRIPOMÍNA, že verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude zohrávať dôležitú úlohu aj v období po roku 2020 a POTVRDZUJE, že EÚ a jej členské štáty budú v rozvojových krajinách naďalej financovať opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu z verejných zdrojov vrátane osobitného zamerania na podporu najchudobnejších, najzraniteľnejších a tých krajín, ktoré majú najmenej schopností na mobilizáciu ďalších zdrojov. PODČIARKUJE, že by sa mal použiť čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom s cieľom dosiahnuť čo najväčší vplyv, či už prostredníctvom zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na ňu alebo budovania kapacít. 

7. UZNÁVA súkromný sektor ako kľúčový zdroj financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a ďalších príslušných investičných tokov a ZDÔRAZŇUJE, že dohoda z roku 2015 by mala vyslať silný signál súkromnému sektoru, aby preorientoval finančné toky na nízkouhlíkové investície zvyšujúce odolnosť voči klimatickým zmenám. UZNÁVA, že tam, kde sú verejné financie potrebné, financie zo súkromného sektora dopĺňajú, ale nenahrádzajú sektor verejných financií. ZDÔRAZŇUJE, že jednou z úloh, ktoré plnia verejné financie spolu s opatreniami verejnej politiky, je presmerovať a zmobilizovať súkromné financovanie, napríklad prostredníctvom stanovovania cien uhlíka, finančnými nástrojmi, ako sú napríklad zelené dlhopisy a verejno-súkromnými partnerstvami. POZNAMENÁVA, že EÚ a jej členské štáty už využívajú a budú naďalej rozvíjať široký súbor nástrojov na mobilizáciu finančných prostriedkov súkromného sektora určených na financovanie medzinárodných opatrení v oblasti klímy vrátane mobilizácie financií miestneho súkromného sektora. 

8. PRIPOMÍNA, že zvýšenie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy je opakujúci sa proces, ktorý ide ruka v ruke s národnými vládami vytvárajúcimi priaznivé prostredie prostredníctvom vnútroštátnych rozvojových plánov, stratégií v oblasti klímy, politík, nástrojov a mechanizmov a podporných regulačných rámcov, ktoré by mali prispieť k uľahčeniu aktivít súkromného sektora. ZDÔRAZŇUJE potrebu zvyšovania investícií do projektov zameraných na odolnosť voči zmene klímy a nízke emisie skleníkových plynov, a to aj postupným znižovaním investícií do projektov charakterizovaných vysokými emisiami uhlíka. 

9. PODČIARKUJE, že stanovovanie cien uhlíka je jedným z kľúčových prvkov vytvorenia priaznivého prostredia a možno ho dosiahnuť viacerými nástrojmi vrátene regulácie, obchodovania s emisiami a daňami. V tejto súvislosti PODPORUJE iniciatívy stanovovania cien uhlíka, ako aj iniciatívy na podporu postupného odstraňovania ekologicky a hospodársky škodlivých dotácií.

10. POTVRDZUJE záväzok EÚ a jej členských štátov podávať správy o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy transparentným spôsobom prostredníctvom procesu predkladania správ UNFCCC. PODPORUJE posilnenie transparentnosti a urýchlenie práce na nespochybniteľnom, spoločne na medzinárodnej úrovni dohodnutom rámci na meranie, vykazovanie a overovanie (MRV) tokov financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. VÍTA spoločné vyhlásenie a metodiku na sledovanie súkromných financií mobilizovaných na oblasť klímy, ktoré predložili darcovské krajiny v dňoch 5. – 6. septembra 2015. SO ZÁUJMOM OČAKÁVA neustále priebežné zlepšovanie metodiky nahlasovania.  OCEŇUJE spoločné metodiky vypracované v rámci multilaterálnych rozvojových bánk a medzinárodného rozvojového finančný klubu pre podávanie správ o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, prácu spolupracujúcich výskumných pracovníkov v rámci OECD, ktorá sa týka sledovania financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo súkromných zdrojov, a prácu Výboru OECD pre rozvojovú pomoc týkajúcu sa preskúmania „ukazovateľov z Ria“. NAVRHUJE, aby parížsky cieľ 2015 zahŕňal ustanovenia o transparentnosti vzťahujúcich sa na široké spektrum tokov (vrátane tých medzi rozvojovými krajinami) a na osobitné úsilie, ktoré prispievajú k mobilizácii financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, vytvárajúc priaznivé prostredie a umožňujúc presadzovanie tejto témy. 

11. ZDÔRAZŇUJE, že je dôležité podporovať adaptáciu na zmenu klímy, aby sa pomohlo dosiahnuť čoraz väčšiu odolnosť rozvojových stratégií a životné podmienky rozvojových krajín voči zmenám klímy. PODČIARKUJE význam rovnováhy medzi financovaním adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania v súlade s vlastnými prioritami krajín a ich cieľmi, a ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a jej členské štáty sa spoločne usilujú a budú naďalej usilovať o to, aby podstatná časť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy z verejných zdrojov smerovala do oblasti prispôsobovania sa zmenám klímy, a to najmä tým, že sa riešia potreby najchudobnejších a mimoriadne zraniteľných rozvojových krajín.  

12. ZDÔRAZŇUJE význam podpory budovania kapacít na plánovanie zmierňovania a adaptácie a efektívneho vykonávania. Ďalej ZDÔRAZŇUJE potrebu vypracovať súbor atraktívnych projektov a programov v cieľom zhromaždiť finančné zdroje a maximalizovať účinnosť. ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a členské štáty naďalej podporujú budovanie kapacít pre rozvojové krajiny v núdzi, a to aj v oblasti technickej spolupráce, v kontexte vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC), nízkouhlíkových rozvojových stratégií (LEDS) a zmierňujúcich opatrení prispôsobených vnútroštátnym podmienkam (NAMA) a vnútroštátnych adaptačných plánovacích procesov vrátane, ak je to vhodné, aj národných adaptačných plánov (NAP). 

13. VÍTA sprevádzkovanie Zeleného klimatického fondu vrátane rozhodnutí usilovať sa postupne o to, aby zmiernenie a adaptácia boli zastúpené rovnakým dielom, a prvé schválenie projektov a programov. ZDÔRAZŇUJE, že podstatná časť poskytnutých finančných prostriedkov (46 percent) a sprístupnených pochádza od členských štátov EÚ. PODČIARKUJE, že je dôležité, aby všetky krajiny finalizovali svoje dohody o príspevku. VÍTA príspevky do Zeleného klimatického fondu z rozvojových krajín a NALIEHA na všetky krajiny, ktoré tak môžu urobiť, aby prispeli. NAVRHUJE, aby finančný mechanizmus dohovoru slúžil ako finančný mechanizmus novej dohody. 

14. VÍTA výsledok konferencie v Addis Abebe, ktorým sa posilňuje rámec na financovanie trvalo udržateľného nízkouhlíkového rozvoja odolnému voči zmene klímy vo všeobecnej agende do roku 2030 a jasne potvrdzuje, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy je neoddeliteľnou súčasťou trvalo udržateľného rozvoja. POZNAMENÁVA, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané plniť svoje záväzky týkajúce sa poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci; ZDÔRAZŇUJE, že ciele a normy v oblasti klímy budú naďalej dôležité aj pre EÚ a jej členské štáty v ich oficiálnej rozvojovej pomoci, a to začlenením týchto cieľov do plánovania rozvoja so zameraním na potreby najchudobnejších a najzraniteľnejších krajín.

15. 15. VÍTA prijatie dokumentu „Transformácia nášho sveta: program pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030“ a jej komplexný a ambiciózny súbor 17 cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vrátane cieľov naliehavo prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvov a cieľa posilniť všetky spôsoby vykonávania (finančné a nefinančné, vnútroštátne, medzinárodné, verejné a súkromné) a oživiť globálne partnerstvo pre trvalo udržateľný rozvoj. 


 [1]  Táto suma zahŕňa zdroje financovania opatrení v oblasti zmeny klímy pochádzajúce z verejných rozpočtov a ďalších rozvojových finančných inštitúcií. EÚ a jej členské štáty prispeli na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v roku 2013 sumou vo výške 9,5 miliardy EUR. Spoločne zintenzívnili bilaterálne a multilaterálne financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v období od roku 2013 do roku 2014. Údaje za rok 2014 zahŕňajú aj financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EIB vo výške 2,1 miliardy EUR a úplnejšie údaje založené na údajoch OECD o imputovaných multilaterálnych príspevkoch.