Prejsť na obsah
Odoberanie e-mailových správ
  • 11. 10. 2016
  • 13:00
  • Tlačová správa
  • 568/16
  • Hospodárstvo a financie

„1. VÍTA cieľ Parížskej dohody zosúladiť finančné toky so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy. OPAKUJE, že na splnení tohto cieľa musia pracovať všetky strany jednotlivo aj spoločne.

2. OPÄTOVNE POTVRDZUJE, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané zintenzívniť mobilizáciu financovania opatrení v oblasti klímy v rámci celosvetového úsilia pod vedením rozvinutých krajín, a najmä pomáhať rozvojovým krajinám pri zmierňovaní a adaptácii v rámci realizácie ich vnútroštátnych stratégií, najmä vnútroštátne stanovených príspevkov. ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a niektoré členské štáty EÚ v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán dohovoru UNFCCC oznámili na nadchádzajúce roky zvýšené plánované sumy verejných financií na opatrenia v oblasti zmeny klímy, čím sa zároveň zvýšila predvídateľnosť. ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a jej členské štáty poskytujú značnú časť verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a PRÍZVUKUJE, že zaťaženie je potrebné spravodlivo rozdeliť medzi rozvinuté krajiny a že v budúcnosti sa musí okruh prispievateľov rozšíriť. PODČIARKUJE, že je dôležité, aby bolo financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy zamerané na výsledky, čím sa zabezpečí maximálny možný vplyv poskytnutých a uvoľnených prostriedkov.

3. VÍTA prácu rozvinutých krajín na príprave konkrétneho plánu na dosiahnutie cieľa spoločne od roku 2020 uvoľňovať 100 miliárd USD ročne na zmierňujúce a adaptačné opatrenia z rôznorodých zdrojov (verejných aj súkromných, dvojstranných a viacstranných, vrátane alternatívnych zdrojov financovania) v kontexte účelných zmierňujúcich opatrení a transparentnosti vykonávania. S POTEŠENÍM OČAKÁVA dokončenie plánu pred zasadnutím UNFCCC COP 22.

4. KONŠTATUJE, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané prispieť svojim dielom k cieľu rozvinutých krajín najneskôr od roku 2020 a ďalej až do roku 2025 spoločne uvoľňovať na zmierňujúce a adaptačné opatrenia 100 miliárd USD ročne z rôznych zdrojov, nástrojov a kanálov.

5. OPÄTOVNE PRIPOMÍNA, že verejné financovanie opatrení v oblasti klímy bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu. POTVRDZUJE, že EÚ a jej členské štáty budú naďalej poskytovať verejné finančné prostriedky na opatrenia v oblasti klímy zamerané na zmierňovanie a adaptáciu.

6. ŽIADA Komisiu, aby na podporu tohto príspevku pred zasadnutím UNFCCC COP 22 predložila prehľad financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EÚ a jej členských štátov za rok 2015.

7. ZDÔRAZŇUJE význam zvýšenia zdrojov na podporu rozvojových krajín, ktoré sú obzvlášť citlivé na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a ktoré majú veľké kapacitné obmedzenia.

8. Tiež VÍTA záväzky väčšiny multilaterálnych rozvojových bánk, že budú dôraznejšie začleňovať problematiku zmierňovania dôsledkov zmeny klímy, prispôsobovania sa im a otázky odolnosti do ich portfólií a ich mandátov, vrátane záväzkov zvýšiť investície súvisiace s klímou. NABÁDA medzinárodné a regionálne finančné inštitúcie a agentúry OSN, aby zmluvným stranám prostredníctvom sekretariátu UNFCCC poskytovali informácie o tom, ako začleňujú ciele v oblasti zmeny klímy a opatrenia na zvýšenie odolnosti voči nej do svojich programov rozvojovej pomoci a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

9. VÍTA významné finančné príspevky na opatrenia v oblasti klímy zo strany niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík a rozvojových krajín. VYZDVIHUJE skutočnosť, že v Parížskej dohode sa aj strany, ktoré sa v rámci dohovoru nezaviazali k plneniu, vyzývajú, aby dobrovoľne poskytli alebo naďalej poskytovali finančné prostriedky.

10. UZNÁVA, že súkromný sektor je kľúčovým zdrojom financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a ďalších dôležitých investičných tokov. UZNÁVA, že tam, kde sú verejné financie potrebné, financie zo súkromného sektora dopĺňajú, ale nenahrádzajú sektor verejných financií. POZNAMENÁVA, že EÚ už využíva a bude naďalej rozvíjať široký súbor nástrojov na mobilizáciu finančných prostriedkov súkromného sektora určených na financovanie medzinárodných opatrení v oblasti zmeny klímy vrátane mobilizácie financií miestneho súkromného sektora.

11. VÍTA skutočnosť, že Parížskou dohodou sa vysiela silný signál súkromnému sektoru, aby presmeroval finančné toky smerom do nízkouhlíkových investícií odolných voči zmene klímy. VŠÍMA SI, že v EÚ napríklad prostredníctvom únie kapitálových trhov a Investičného plánu pre Európu prebieha úsilie zosúladiť investičné stimuly na plnenie cieľov EÚ v oblasti klímy, a v tomto kontexte VÍTA prácu skupiny G20 a Rady pre finančnú stabilitu, ktorá predstavuje dôležitý prínos k presmerovaniu súkromných investícií. PODČIARKUJE, že stanovovanie cien uhlíka je jedným z kľúčových prvkov vytvorenia priaznivého prostredia pre presun investícií a možno ho dosiahnuť viacerými nástrojmi vrátane regulácie, obchodovania s emisiami a daňami. V tejto súvislosti PODPORUJE iniciatívy stanovovania cien uhlíka, ako aj iniciatívy na podporu postupného odstraňovania ekologicky a hospodársky škodlivých dotácií a okrem iného aj postupného odstraňovania financovania projektov, ktoré vytvárajú veľký objem emisií.

12. ZDÔRAZŇUJE úsilie, ktoré EÚ a jej členské štáty vynakladajú na zvýšenie objemu uvoľneného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, ako sa uvádza v príspevkoch týkajúcich sa stratégií a prístupov na rok 2016. PRIPOMÍNA, že zvyšovanie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy je opakujúci sa proces, ktorý ide ruka v ruke s tým, ako vlády vytvárajú priaznivé prostredie, investičné stratégie, projekty a programy, ktoré by všetky mali zahŕňať zapojenie súkromného sektora. V tejto súvislosti VÍTA úsilie rozvojových krajín.

13. ZDÔRAZŇUJE, že je dôležité podporovať adaptáciu na zmenu klímy, aby sa ciele v oblasti klímy začlenili do rozvojových stratégií rozvojových krajín a aby sa vytvorili životné podmienky odolnejšie voči zmenám klímy. PODČIARKUJE význam dosiahnutia rovnováhy medzi financovaním adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania v súlade s vlastnými prioritami krajín a ich cieľmi a ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a jej členské štáty sa spoločne usilujú a budú sa aj naďalej usilovať o to, aby podstatná časť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy z verejných zdrojov smerovala do prispôsobovania sa zmenám klímy, a to najmä do riešenia potrieb najchudobnejších a mimoriadne zraniteľných rozvojových krajín, ako sú napr. najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty.

14. ZDÔRAZŇUJE, že pre úspešné vykonávanie Parížskej dohody bude kľúčový rámec transparentnosti, ktorým sa má zlepšiť zodpovednosť, pokiaľ ide o financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. PRÍZVUKUJE, že týmto rámcom by sa mala zabezpečiť prehľadnosť poskytovanej a prijímanej podpory, a to aj v oblasti krokov na zosúladenie finančných tokov s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a rozvoju odolnému proti zmene klímy, okrem iného aj na účely poskytnutia informácií pre globálne hodnotenie. Rámec by mala sprevádzať jasná a spoločná metodika, vychádzajúca z existujúcich metodík a pokroku dosiahnutého pri príprave štúdie OECD/CPI. PODPORUJE rozvoj účtovných postupov v oblasti finančných zdrojov poskytnutých a uvoľnených prostredníctvom verejných intervencií, v snahe poskytnúť dôveryhodný obraz o snahách zmluvných strán zo všetkých relevantných zdrojov. S POTEŠENÍM OČAKÁVA dvojročné hodnotenie a prehľad o tokoch financovania opatrení v oblasti zmeny klímy od stáleho výboru pre financovanie, ktorým sa poskytne usmernenie pre ďalšiu prácu v oblasti merania, vykazovania a overovania (MRV) podpory.

15. ZDÔRAZŇUJE význam podpory pre budovanie kapacít v oblasti plánovania zmierňovania a adaptácie a efektívneho a účinného vykonávania opatrení. Ďalej ZDÔRAZŇUJE potrebu vypracovať súbor atraktívnych projektov a programov na maximalizáciu finančných zdrojov a účinnosti, ako aj význam dostupnosti vhodných prostriedkov pre rozvojové krajiny a zapojenia prostriedkov zo súkromného sektora. POUKAZUJE na neutíchajúcu podporu EÚ a členských štátov pre budovanie kapacít rozvojových krajín, ktoré to potrebujú, okrem iného aj v oblasti technologickej spolupráce. ZDÔRAZŇUJE význam zabezpečenia účinného prístupu k finančným zdrojom na podporu stratégií iniciovaných jednotlivými krajinami prostredníctvom zjednodušených schvaľovacích postupov v rámci finančného mechanizmu a podpory zvýšenej pripravenosti pre rozvojové krajiny, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty.

16. UZNÁVA a PODPORUJE význam ambicióznej globálnej realizácie vnútroštátne stanovených príspevkov. ZDÔRAZŇUJE, že v rámci rozvojovej spolupráce EÚ a jej členských štátov s tretími krajinami by sa mali plne zohľadniť synergie medzi cieľmi v oblasti klímy a cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré sa prijali v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, v akčnom programe z Addis Abeby pre financovanie rozvoja a v iných medzinárodných programoch. ZDÔRAZŇUJE, že bude nevyhnutná koordinácia medzi zainteresovanými stranami v oblasti financovania na podporu realizácie vnútroštátne stanovených príspevkov – každá inštitúcia bude musieť konať v partnerskom duchu a v koordinácii s ostatnými, aby sa dosiahol čo najväčší vplyv v teréne.

17. VÍTA skutočnosť, že finančný mechanizmus dohovoru bude slúžiť ako finančný mechanizmus Parížskej dohody. VYZDVIHUJE úlohu Zeleného klimatického fondu ako mnohostranného nástroja na podporu rozvojových krajín pri presadzovaní zásadného prechodu k nízkouhlíkovým smerom rozvoja odolným voči zmene klímy. VÍTA schválenie ďalších projektov a programov a TIEŽ VÍTA schválenie strategického plánu Zeleného klimatického fondu a jeho ambíciu zvýšiť transformačný dosah fondu. ZDÔRAZŇUJE, že podstatná časť finančných prostriedkov, ktoré sa poskytli (47 percent) a sprístupnili, pochádza od členských štátov EÚ. VÍTA príspevky do Zeleného klimatického fondu z rozvojových krajín a NALIEHA na všetky krajiny, ktoré môžu prispieť, aby prispeli.“