Prejav predsedu Donalda Tuska na slávnostnom ceremoniáli pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv

Európska rada
  • 25. 3. 2017
  • 11:20
  • Prejav
  • 154/17
  • Inštitucionálne záležitosti
25. 3. 2017
Kontakty pre tlač

Preben Aamann
Hovorca predsedu Európskej rady
+32 22815150
+32 476850543

Narodil som sa presne pred 60 rokmi, takže som rovnako starý ako Európske spoločenstvo. Preto mi dovoľte, aby som dnes bol trochu osobnejší. Ako viete, miesto narodenia je niekedy ešte dôležitejšie ako dátum narodenia. V mojom prípade je to mesto Gdańsk, ktoré stovky rokov vytrvalo budovali Poliaci a Nemci, Holanďania, Židia, Škóti a Francúzi. V roku 1945, zhodou okolností tiež v marci, zničili moje rodné mesto v priebehu niekoľkých dní Hitler a Stalin. Vypálili ho a zrovnali so zemou.

Mal som 8 rokov, keď Spoločenstvo prostredníctvom Zmluvy o zlúčení vytvorilo jednotnú radu a jednotnú komisiu ; cesta, ktorou som každý deň chodieval do školy, stále viedla cez trosky spáleného mesta. Druhá svetová vojna pre mňa nie je abstraktným pojmom.

V roku 1980, teda rok po prvých voľbách do Európskeho parlamentu, sa v mojom Gdańsku zrodilo hnutie Solidarita, Solidarność. Bol som vtedy pri tom, v gdańských lodeniciach medzi robotníkmi, spolu s Lechom Wałęsom, ktorý mal odvahu vykričať pravdu o našich snoch do tváre komunistického režimu. Boli to jednoduché sny: o ľudskej dôstojnosti, o slobode a demokracii. V tom období sme všetci vzhliadali k západu, k slobodnej a zjednocujúcej sa Európe, pretože sme inštinktívne cítili, že práve toto je budúcnosť, o ktorej snívame. A hoci proti nám poslali tanky a vojsko, tieto sny žili ďalej.

V roku 1987, keď nadobudol účinnosť Jednotný európsky akt (začiatok jednotného trhu), sme sa v Poľsku pripravovali na konečnú bitku. Solidarność zvíťazila a čoskoro nato padol aj berlínsky múr: cesta do Európy sa nám otvorila. A približne o 20 rokov neskôr som už ako predseda poľskej vlády otváral najmodernejší štadión v Európe, samozrejme v mojom rodnom meste Gdańsk. V meste, ktoré vtedy už bolo úplne zrekonštruované a krásne ako nikdy predtým. Moja krajina bola v tej dobe už 8 rokov členom Európskej únie.

Toto krátke obdobie dejín pripomínam dnes len preto, aby si každý uvedomil, že pre milióny ľudí – a dnes tieto milióny budú demonštrovať v uliciach našich hlavných miest, v Ríme, vo Varšave, dokonca v Londýne – neznamená Európska únia slogany, postupy ani nariadenia. Naša Únia je zárukou toho, že sloboda, dôstojnosť, demokracia a nezávislosť už nie sú len naším snom, ale našou každodennou realitou.

Viac ako polovicu svojho života som žil za železnou oponou, kde bolo o týchto hodnotách zakázané čo i len snívať. Áno, v tom čase to naozaj bola dvojrýchlostná Európa. A preto mám dnes právo nahlas opakovať túto jednoduchú pravdu: že nič v našom živote nie je navždy dané – že vybudovať slobodný svet si vyžaduje čas, veľké úsilie a obetavosť. Preto sa to podarilo na tak málo miestach na Zemi. My sme to však dokázali. Zničiť takýto svet je veľmi jednoduché. Stačí len púhy okamih. Ako sa to už raz stalo v mojom Gdańsku.

Dnes v Ríme obnovujeme jedinečné spojenectvo slobodných národov, ktoré pred 60 rokmi začali naši veľkí predchodcovia. V tom čase nediskutovali o rôznych rýchlostiach, nevymýšľali odchody zo spojenectva, ale napriek všetkým tragickým okolnostiam nedávnej histórie vložili všetku svoju vieru do jednoty Európy. Mali odvahu Kolumba vstúpiť do neznámych vôd, objaviť Nový svet.

A tak mi povedzte: prečo by sme dnes mali stratiť dôveru v zmysel jednoty? Iba preto, lebo sa stala našou realitou? Alebo preto, že nás začala nudiť či unavovať?

Európa ako politický subjekt bude buď jednotná, alebo nebude existovať vôbec. Jedine jednotná Európa môže byť suverénnou Európou vo vzťahu k zvyšku sveta. A len zvrchovaná Európa zaručuje nezávislosť pre svoje národy, len takáto Európa zaručuje slobodu pre svojich občanov. Jednota Európy nie je byrokratický model. Je to súbor spoločných hodnôt a demokratických noriem. V súčasnosti nestačí vyzývať k jednote a protestovať proti rôznym rýchlostiam. Oveľa dôležitejšie je, aby sme všetci dodržiavali naše spoločné pravidlá, ako sú ľudské práva a občianske slobody, sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania, systém vzájomnej kontroly a rovnováhy, ako aj právny štát. To je skutočný základ našej jednoty.

Únia po Ríme by mala byť viac než predtým Úniou rovnakých zásad, Úniou vonkajšej zvrchovanosti, Úniou politickej jednoty. Dokážte dnes, že ste lídrami Európy a že vám záleží na tomto veľkom odkaze, ktorý nám pred 60 rokmi zanechali hrdinovia európskej integrácie. Ďakujem za pozornosť.