„EÚ je naďalej odhodlaná posilňovať bezpečnosť a obranu“: Rada prijala závery

  • 18. 5. 2017
  • 12:15
  • Tlačová správa
  • 270/17
  • Bezpečnosť a obrana
18. 5. 2017
Kontakty pre tlač

Virginie Battu
Zamestnankyňa tlačového oddelenia
+32 22815316
+32 470182405

Rada 18. mája prijala závery o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ V záveroch sa berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol pri posilňovaní spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany, a poskytujú sa nimi usmernenia pre ďalšiu prácu. Medzi oblasti, ktorými sa závery zaoberajú, patrí:

– zlepšenie štruktúr krízového riadenia v rámci SBOP, najmä prebiehajúce úsilie zamerané na zriadenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) v rámci Vojenského štábu EÚ (ako súčasť ESVČ), ktorý – ako sa schválilo 6. marca 2017 – prevezme velenie nad vojenskými misiami SBOP nevýkonného charakteru (v súčasnosti: EUTM Somalia, EUTM RCA, EUTM Mali),

posilnenie spolupráce v rámci SBOP s partnerskými krajinami s cieľom zaujať strategickejší prístup k partnerstvám v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky s cieľom posilniť spoluprácu so zameraním na partnerské krajiny EÚ, ktoré uznávajú rovnaké hodnoty vrátane dodržiavania medzinárodného práva a sú schopné a ochotné prispievať do misií a operácií SBOP,

budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), aby sa plne pokryli všetky požiadavky potrebné na podporu samostatnosti partnerských krajín z hľadiska prevencie a riadenia kríz,

rozvoj civilných spôsobilostí a zvýšenie reakčnej schopnosti civilného krízového riadenia vrátane možného vytvorenia základnej reakčnej kapacity,

posilnenie rýchlej vojenskej reakcie vrátane bojových skupín EÚ s cieľom ďalej rozvíjať ich modularitu pragmatickým spôsobom a podľa potreby prispôsobovať mechanizmy financovania,

prehlbovanie spolupráce v oblasti obrany v Európe, zhodnotenie súčasného stavu a poskytnutie usmernení o tom, ako napredovať, pokiaľ ide o

  • inkluzívnu stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), ktorou by sa umožnilo, aby tie členské štáty, ktoré sú ochotné a schopné spolupracovať užšie v oblasti bezpečnosti a obrany, mali takúto možnosť, čo by zase podnecovalo nové spoločné úsilie, spoluprácu a projekty,
  • – možnosť dobrovoľného koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD), čo by bol proces s cieľom získať lepší prehľad na úrovni EÚ o výdavkoch na obranu a vnútroštátnych investíciách v tejto oblasti, ako aj o obrannom výskumnom úsilí. Táto možnosť by podporovala členské štáty pri zabezpečovaní spôsobilostí v snahe vyrovnať sa so súčasnými a budúcimi strategickými trendmi a výzvami, ako aj pri aktívnom presadzovaní užšej obrannej spolupráce medzi členskými štátmi.
  • akčný plán v oblasti európskej obrany, ktorý navrhuje Európska komisia a v ktorom sa predpokladajú nové finančné nástroje na rozvoj spôsobilostí a obrannej spolupráce v záujme podpory európskeho obranného priemyslu a technologickej inovácie.

Kontext

Rada 14. novembra 2016 prijala závery o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. V týchto záveroch sa stanovuje úroveň ambícií v podobe hlavných cieľov, ktoré sa EÚ a jej členské štáty budú usilovať dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a obrany. Rada stanovuje tri strategické priority: reakciu na vonkajšie konflikty a krízy, budovanie kapacít partnerov a ochranu Európskej únie a jej občanov. V záveroch Rady zo 6. marca 2017 sa zobral na vedomie dosiahnutý pokrok a poskytli sa ďalšie usmernenia.

Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany predstavila členským štátom vysoká predstaviteľka pôsobiaca aj vo funkcii podpredsedníčky Európskej komisie a vedúcej Európskej obrannej agentúry. Tento plán je súčasťou opatrení v nadväznosti na globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú vysoká predstaviteľka predložila na zasadnutí Európskej rady 28. júna. Rada prijala 17. októbra 2016 závery o globálnej stratégii.

Vykonávanie globálnej stratégie EÚ zahŕňa aj ďalšiu prácu na budovaní odolnosti a integrovaného prístupu ku konfliktom a krízam, posilnenie prepojenia medzi vnútornými a vonkajšími politikami, aktualizáciu existujúcich či prípravu nových regionálnych a tematických stratégií a zintenzívnenie úsilia v oblasti verejnej diplomacie.