História
VFR sa zrodil z krízy
Myšlienka vytvorenia viacročného finančného rámca sa zrodila z rozpočtovej krízy EÚ na konci sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V rokoch 1979, 1984, 1985 a 1987 sa Rada a Európsky parlament nedokázali včas dohodnúť na rozpočte EÚ na nasledujúci rok. To viedlo k zavedeniu ťažkopádneho systému dočasných dvanástin, ktorý spôsoboval oneskorenia pri vykonávaní programov a úhrade platieb členským štátom.
Klesajúce príjmy, rastúce výdavky
Jedným z dôvodov rozpočtovej krízy v EÚ bol pokles príjmov a súbežný nárast výdavkov. Na strane príjmov to bolo predovšetkým zrušenie ciel, ktoré viedlo k zníženiu objemu vlastných zdrojov. Na druhej strane bola poľnohospodárska trhová politika čoraz drahšia, zavádzali sa nové politiky (ako spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva) a ku Spoločenstvu pristupovali nové členské štáty (Grécko v roku 1981, Španielsko a Portugalsko v roku 1986).
Úspech VFR
Snahy uviesť do súladu príjmy s výdavkami, a to najmä pokusmi o zvýšenie dodatočných vlastných zdrojov a obmedzenie výdavkov sa ukázali ako nedostatočné. Až prijatie prvého viacročného finančného rámca („balíka Delors I“, ktorý prebiehal v rokoch 1988 až 1992) vytvorilo podmienky, ktoré zaručovali bezproblémový a úspešný rozpočtový postup.
Dva nové prvky
Dosiahlo sa to:
- stanovením právne záväzných stropov pre výdavky a
- vytvorením novej kategórie vlastných zdrojov: príspevku členských štátov založenom na hrubom národnom produkte (HNP), ktorým sa vyrovnali výdavkové potreby v rámci stropu vlastných zdrojov.
Provizórne mechanizmy dvanástin sa tak naposledy museli použiť v roku 1988, ktorý bol prvým rokom viacročného finančného rámca Delors I. Odvtedy sa dohodli tri ďalšie viacročné finančné rámce, pričom každý z nich pokrýval obdobie siedmich rokov.
Časová os
|
1. januára 1988
Balík Delors I bol zameraný na vytvorenie vnútorného trhu
zasadnutie Európskej rady 11. – 13. februára 1988 v Bruseli
|
|
|
31. decembra 1992
|
1. januára 1993
Balík Delors II, ktorý prebiehal v rokoch 1993 – 1999, bol zameraný na sociálnu politiku a politiku súdržnosti a prípravu zavedenia eura
zasadnutie Európskej rady 12. decembra 1992 v Edinburgu
|
|
1. januára 2000
Tretí VFR s názvom Agenda 2000 pokrýval roky 2000 – 2006 a bol určený na prípravu rozšírenia
zasadnutie Európskej rady 25. marca 1999 v Berlíne
|
31. decembra 1999
|
|
31. decembra 2006
|
1. januára 2007
Vo finančnom výhľade na roky 2007 –2013 získali prioritu udržateľný rast a konkurencieschopnosť
zasadnutie Európskej rady 16. decembra 2005 v Bruseli
|
|
|
31. decembra 2013
|
| |
|
|
|
Vlastné zdroje: rozsiahle zmeny v priebehu času
Vzhľadom na to, že EÚ nesmie byť v deficite, majú finančné zdroje pre Európsku úniu nenahraditeľný význam. Časom sa typy príjmov značne zmenili. Vo svojich začiatkoch od roku 1958 bolo Európske hospodárske spoločenstvo financované takmer výlučne z príspevkov členských štátov. V roku 1970 boli tieto finančné príspevky postupne nahradené vlastnými zdrojmi, ktoré pozostávali výhradne z ciel a odvodov z produkcie cukru (takzvaných tradičných vlastných zdrojov). Od roku 1975 sa pridali vlastné zdroje založené na dani z pridanej hodnoty (DPH).
Rastúci tlak
Tento systém sa v osemdesiatych rokoch dostal pod rastúci tlak. Najmä zrušenie ciel viedlo k nižším výnosom z vlastných zdrojov, ktoré nedokázali pokryť rastúce výdavky. V roku 1988, kedy nadobudol platnosť prvý viacročný finančný rámec, sa preto zaviedla nová kategória vlastných zdrojov: príspevok členských štátov založený na hrubom národnom produkte (HNP), ktorý bol neskôr nahradený hrubým národným dôchodkom (HND). Tento vlastný zdroj bol určený na vyrovnanie výdavkových potrieb v rámci stropu vlastných zdrojov.
Príspevky a korekcie
V súčasnosti tvoria príspevky členských štátov založené na HND približne 75 % príjmov EÚ, zatiaľ čo tradičné vlastné zdroje predstavujú zhruba 13 % a vlastné zdroje založené na DPH asi 11 % príjmov. Zvyšné asi 1 % tvoria ďalšie príjmy vrátane pokút udelených spoločnostiam za porušenie právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže. V priebehu času sa zavádzalo stále viac korekcií vlastných zdrojov s cieľom kompenzovať rozpočtové nerovnováhy v niektorých členských štátoch.