Schumanova deklarácia
Zrodenie EÚ
Základy Európskej únie ako ju poznáme boli položené 9. mája 1950 v mimoriadnej deklarácii, ktorá vychádzala z dvoch kľúčových zásad: mier a solidarita.
Európa po vojne
V roku 1950 sa európske krajiny pomaly zotavovali z ľudskej a hospodárskej skazy, ktorú spôsobila druhá svetová vojna. Odohrávalo sa to však v tieni opätovného celosvetového napätia, ktoré priniesla studená vojna.
Dieťa v rozvalinách kostola Sv. Kazimíra vo Varšave, 1945.
Dieťa v rozvalinách kostola Sv. Kazimíra vo Varšave, 1945.
Skupina európskych politikov, z ktorých väčšina zažila hrôzy dvoch svetových vojen, mala spoločnú víziu zjednotenej Európy, ktorá by v budúcnosti zabránila konfliktom medzi európskymi krajinami. Títo politici sa neskôr stali známi ako otcovia zakladatelia Európskej únie.
Podľa ich vízie mali európske krajiny spojiť svoje strategické zdroje, aby sa vojna medzi historickými rivalmi, ako je Francúzsko a Nemecko, stala „nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou“.
„Spoločné využívanie výroby uhlia a ocele by malo... zmeniť osudy oblastí už dlho zasvätených výrobe prostriedkov na vedenie vojen, ktorých boli najbezprostrednejšími obeťami.“
Mier a solidarita
Stredobodom tejto vízie zjednotenej Európy bola únia uhlia a ocele. Ťažký priemysel založený na uhlí a oceli bol dovtedy výsadou zvrchovaných štátov a mal zásadný význam pre vedenie vojny.
Vlády Francúzska, Západného Nemecka, Talianska, Holandska, Belgicka a Luxemburska, ktoré boli presvedčené, že ak spoja svoje hospodárske záujmy, zabránia vytváraniu kartelov a monopolov a zvýšia životnú úroveň svojich krajín, urobili historický krok smerom k zjednotenej Európe.
Priekopníci EÚ – od členov odboja po právnikov a poslancov – tvorili rôznorodú skupinu, ktorá verila rovnakým ideálom: mierová, zjednotená a prosperujúca Európa.
Pamätník „Pocta otcom zakladateľom Európy“ pred domom Roberta Schumana. Sochy predstavujú štyroch zakladateľov Európy: Alcida de Gasperiho, Roberta Schumana, Jeana Monneta a Konrada Adenauera.
Pamätník „Pocta otcom zakladateľom Európy“ pred domom Roberta Schumana. Sochy predstavujú štyroch zakladateľov Európy: Alcida de Gasperiho, Roberta Schumana, Jeana Monneta a Konrada Adenauera.
Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman oznámil 9. mája 1950 v tzv. Schumanovej deklarácii vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele pod kontrolou spoločného vysokého úradu.
„Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú.“
Zjednotená Európa
V nadväznosti na Schumanovu deklaráciu bola 18. apríla 1951 v Paríži podpísaná Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Platnosť nadobudla 23. júla 1952 po tom, ako ju ratifikovalo Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko (tzv. šestka).
V zmluve sa ustanovilo vytvorenie prvej nadnárodnej európskej organizácie, Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Hoci bezprostredným zámerom tejto prvej zmluvy bolo vytvoriť spoločný trh s uhlím a oceľou, jej cieľom bolo tiež položiť základy hospodárskeho spoločenstva, z ktorého by sa postupne vyvinula politická únia.
Touto zmluvou sa vytvoril vysoký úrad, spoločné zhromaždenie, osobitná rada ministrov a súdny dvor, z ktorých vznikli dnešné inštitúcie Európskej únie: Komisia, Parlament, Rada a Súdny dvor.
Konferencia v Messine, na ktorej sa zúčastnili ministri zahraničných vecí šiestich členských štátov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.
Konferencia v Messine, na ktorej sa zúčastnili ministri zahraničných vecí šiestich členských štátov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.
Na konferencii 1. a 2. júna 1955 v talianskej Messine vznikla koncepcia spoločného európskeho trhu.
O dva roky neskôr sa táto koncepcia zakotvila v Rímskych zmluvách, pomenovaných podľa mesta, v ktorom tzv. šestka tieto zmluvy podpísala 25. marca 1957. Platnosť nadobudli 1. januára 1958.
Slávnostné podpísanie zmlúv v kongresovom centre Palazzo dei Conservatori na Kapitole v Ríme.
Slávnostné podpísanie zmlúv v kongresovom centre Palazzo dei Conservatori na Kapitole v Ríme.
„Zjednotenú Európu sa však nepodarilo dosiahnuť a zažili sme vojnu. Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu.“
Robert Schuman: otec Európy
Za deklaráciou stál Robert Schuman, ktorý sa narodil ako Nemec, ale v roku 1919 – keď sa Alsasko-Lotrinsko vrátilo Francúzsku – sa stal francúzskym občanom.
Na začiatku druhej svetovej vojny bol Schuman štátnym tajomníkom francúzskej vlády.
Počas vojny sa zapojil do francúzskeho odboja a bol uväznený. Tesne unikol deportácii do koncentračného tábora v Dachau a nasledujúce tri roky sa skrýval vo Francúzsku.
Po vojne sa vrátil do národnej politiky a zastával viacero najvyšších funkcií: najprv bol ministrom financií, v roku 1947 sa stal premiérom, v rokoch 1948 – 1952 bol ministrom zahraničných vecí a potom ministrom spravodlivosti v rokoch 1955 – 56.
Ako francúzsky minister zahraničných vecí na svojom ministerstve dohliadal na prípravu deklarácie, ktorú vypracovali Paul Reuter, Bernard Clappier, Jean Monnet, Pierre Uri a Etienne Hirsch.
Úsilie Roberta Schumana o vytvorenie zjednotenej Európy sa nezastavilo pri Európskom spoločenstve uhlia a ocele.
V roku 1958 sa stal prvým predsedom inštitúcie, ktorá bola predchodcom súčasného Európskeho parlamentu.
Pri jeho odchode z funkcie mu Parlament udelil titul „Otec Európy“.
Deň Európy
Vzhľadom na význam Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950 bol tento deň vyhlásený za Deň Európy.
Na počesť priekopníckej práce Roberta Schumana v záujme zjednotenej Európy je po ňom pomenovaná štvrť v Bruseli, v ktorej sa nachádzajú sídla viacerých inštitúcií Európskej únie.
Tiráž
Nemecké mesto počas druhej svetovej vojny: neznámy autor
Dieťa v rozvalinách kostola Sv. Kazimíra: prostredníctvom wikimedia, neznámy autor, verejná doména
Ostatné snímky: autorské právo Európska únia
Posledná aktualizácia 24. apríla 2025
Built with Shorthand