Yuki
a Lesná únia
—
Nie je to prvýkrát, čo v lese vypukne hádka. Mladého náčelníka svetlušiek Yukiho vytrhne zo spánku krik.
„Už aj sa prac z môjho domu!“ velí dážďovka Lila.
„Najskôr mi vráť lekváre. Kde sú?!“ odvrkne salamandra Frída.
„Au! Moje tykadlá!“ zaúpie Yuki.
Yuki sa narodil s nevšednými tykadlami. Keď počuje ľúbezné zvuky, je mu príjemne, no pri každom kriku mu tykadlá zvíja od bolesti.
Zrazu sa ozve príšerný rachot:„TREEEEEEEEEEEESK!“
Yuki vyletí z postele.
„Tak a dosť! Idem im povedať, že takto to ďalej nejde!“
Nie je to prvýkrát, čo v lese vypukne hádka. Mladého náčelníka svetlušiek Yukiho vytrhne zo spánku krik.
„Už aj sa prac z môjho domu!“ velí dážďovka Lila.
„Najskôr mi vráť lekváre. Kde sú?!“ odvrkne salamandra Frída.
„Au! Moje tykadlá!“ zaúpie Yuki.
Yuki sa narodil s nevšednými tykadlami. Keď počuje ľúbezné zvuky, je mu príjemne, no pri každom kriku mu tykadlá zvíja od bolesti.
Zrazu sa ozve príšerný rachot:„TREEEEEEEEEEEESK!“
Yuki vyletí z postele.
„Tak a dosť! Idem im povedať, že takto to ďalej nejde!“
„FRÍDA, ZNIČILA SI MI ŠPAJZU!“ kričí náčelníčka dážďoviek Lila.
„Zmizli mi lekváre, nikde ich nemôžem nájsť,“ ohradí sa náčelníčka salamandier Frída. „Nemôžem za to, že sa ti zrútil strop, ja som len hrabala v zemi!“
Potkne sa o obrovskú sušienku a dážďovku privalí.
„AU! Nemôžem dýchať!“ zastoná Lila. „Ja tvoje lekváre nemám. A teraz choď preč, toto je MOJE územie!“
„Ehm,“ ozve sa nesmelo Yuki, „nemohli by ste byť tichšie?“
Pokúša sa ich od seba oddeliť, keď vtom ho odsunie nabok nejaké krídlo. Patrí náčelníkovi ďatľov Milošovi.
„TVOJE ÚZEMIE?!“ zahrmí Miloš. „Čo si o sebe myslíš, Lila? Že ti tu všetko patrí?“
Yukiho bolia tykadlá.
„Mám tých vašich hádok akurát dosť. Idem preč!“
Skormútený Yuki odletí, aby ten krik nemusel počúvať.
„FRÍDA, ZNIČILA SI MI ŠPAJZU!“ kričí náčelníčka dážďoviek Lila.
„Zmizli mi lekváre, nikde ich nemôžem nájsť,“ ohradí sa náčelníčka salamandier Frída. „Nemôžem za to, že sa ti zrútil strop, ja som len hrabala v zemi!“
Potkne sa o obrovskú sušienku a dážďovku privalí.
„AU! Nemôžem dýchať!“ zastoná Lila. „Ja tvoje lekváre nemám. A teraz choď preč, toto je MOJE územie!“
„Ehm,“ ozve sa nesmelo Yuki, „nemohli by ste byť tichšie?“
Pokúša sa ich od seba oddeliť, keď vtom ho odsunie nabok nejaké krídlo. Patrí náčelníkovi ďatľov Milošovi.
„TVOJE ÚZEMIE?!“ zahrmí Miloš. „Čo si o sebe myslíš, Lila? Že ti tu všetko patrí?“
Yukiho bolia tykadlá.
„Mám tých vašich hádok akurát dosť. Idem preč!“
Skormútený Yuki odletí, aby ten krik nemusel počúvať.
Najpokojnejšie miesto v lese je na kopci. Býva tam starý dub Arbor.
„Čo sa deje, Yukinko?“ pýta sa dub, vytrhnutý z popoludňajšieho spánku.
„Och, prepáč, že som ťa zobudil, Arbor. Ale hľadám pokoj. Náčelníci sa zase hádajú. Už ma z toho bolia tykadlá, tak som odišiel!“
„Mal by si sa s nimi porozprávať, Yuki. Nemôžeš pred ťažkosťami hneď utekať.“
„Ale keď nikto ma nepočúva! Som príliš malý. Ostatným náčelníkom je jedno, čo si myslím.“
„Rozpoviem ti príbeh,“ spustí starý strom.
Najpokojnejšie miesto v lese je na kopci. Býva tam starý dub Arbor.
„Čo sa deje, Yukinko?“ pýta sa dub, vytrhnutý z popoludňajšieho spánku.
„Och, prepáč, že som ťa zobudil, Arbor. Ale hľadám pokoj. Náčelníci sa zase hádajú. Už ma z toho bolia tykadlá, tak som odišiel!“
„Mal by si sa s nimi porozprávať, Yuki. Nemôžeš pred ťažkosťami hneď utekať.“
„Ale keď nikto ma nepočúva! Som príliš malý. Ostatným náčelníkom je jedno, čo si myslím.“
„Rozpoviem ti príbeh,“ spustí starý strom.
„Kedysi dávno sa lesné zvieratká v jednom kuse hádali...“
„Chceš povedať, že aj starí rodičia Lily, Miloša a Frídy sa takto hádali?“ opýta sa Yuki.
„A nielen to. Začalo sa to škriepkou, a pretože sa nevedeli dohodnúť, vypukla vojna. Nakoniec zničili veľký kus lesa.“
Yuki na Arbora vypúli oči.
„Kým v lese zúrila vojna,“ pokračuje Arbor, „prišla silná búrka a zo zeme vyrástla obrovská sklenená stavba. Bol to Lampión.“
„Lampión?!“ s rozžiareným úsmevom zvolá Yuki. „On je naozaj?“
„No jasné! Keď vraj náčelníci vošli dovnútra, našli odvahu, aby sa pokojne porozprávali, a tak sa im podarilo znovu nastoliť mier.
„Kedysi dávno sa lesné zvieratká v jednom kuse hádali...“
„Chceš povedať, že aj starí rodičia Lily, Miloša a Frídy sa takto hádali?“ opýta sa Yuki.
„A nielen to. Začalo sa to škriepkou, a pretože sa nevedeli dohodnúť, vypukla vojna. Nakoniec zničili veľký kus lesa.“
Yuki na Arbora vypúli oči.
„Kým v lese zúrila vojna,“ pokračuje Arbor, „prišla silná búrka a zo zeme vyrástla obrovská sklenená stavba. Bol to Lampión.“
„Lampión?!“ s rozžiareným úsmevom zvolá Yuki. „On je naozaj?“
„No jasné! Keď vraj náčelníci vošli dovnútra, našli odvahu, aby sa pokojne porozprávali, a tak sa im podarilo znovu nastoliť mier.
Lebo vieš, aj keď s inými nesúhlasíš, musíš sa ich naučiť počúvať,“ dodá Arbor.
„Viem,“ povie Yuki, „ale ľahko sa to povie.“
„Aspoň to skús,“ nalieha Arbor. „Je načase znovu zvolať náčelníkov. A nielen to. Už dlho snívam o tom, že sa raz lesné zvieratká zjednotia, aby raz a navždy zabránili vojne, a že...“
Arbor ani nestihne dopovedať. V diaľke sa ozve krik.
„Au, moje tykadlá!“ zabedáka Yuki. „Počuť ich až sem! Nech si to vyriešia bezo mňa.“
„Len sa tam pekne vráť.“ „Útekom sa nič nevyrieši.“ vyhlási Arbor.
Lenže hoci sa už zmráka, Yuki sa nedokáže vrátiť domov.
Chvíľu bezcieľne poletuje, až sa usadí na konári, ktorý sa vznáša na hladine jazera. Chveje sa od zimy.
Myslí na pikniky s Frídou na brehu jazera a na to, ako spolu s Milošom predvádzali akrobatické kúsky a Lila im tlieskala.
Po líci sa mu skotúľa slza. Je mu smutno, keď si predstaví, že by sa jeho kamaráti už nikdy nemali spolu hrať.
Zrazu zbadá na hladine odraz svetla.
„Čo ak... čo ak je to Lampión?“ pomyslí si.
Znova naberie odvahu. Nechá sa viesť svetlom.
Myslí na pikniky s Frídou na brehu jazera a na to, ako spolu s Milošom predvádzali akrobatické kúsky a Lila im tlieskala.
Po líci sa mu skotúľa slza. Je mu smutno, keď si predstaví, že by sa jeho kamaráti už nikdy nemali spolu hrať.
Zrazu zbadá na hladine odraz svetla.
„Čo ak... čo ak je to Lampión?“ pomyslí si.
Znova naberie odvahu. Nechá sa viesť svetlom.
Skrolujte a rozsvieťte Lampión
„Fíha!
Takú krásu som ešte nikdy nevidel!“ zalapá po dychu ohromený Yuki, keď sa pred ním v tme zajagá Lampión.
Skrolujte a rozsvieťte Lampión
„Fíha!
Takú krásu som ešte nikdy nevidel!“ zalapá po dychu ohromený Yuki, keď sa pred ním v tme zajagá Lampión.
Cestu mu zahradí stonožka.
„Stáť! Čo si želáš?“ zasiahne strážca Lampióna Vilo.
„Eh, no... treba zvolať všetkých náčelníkov. Ak sa neprestanú hádať, vypukne vojna.“
„Vojna?!“ rozochvene zopakuje Vilo. „Okamžite zvolávam náčelníkov na zasadnutie rady!“
Vilo z celej sily fúkne do rohu zo zvinutých listov: „TÚÚÚÚÚÚÚÚÚ!“
Jeho trúbenie sa nesie celým lesom.
V diaľke sa vynoria Frída, Miloš a Lila.
„Vilko! Ale ubehlo času!“ „Tú trúbku som počula naposledy, keď som bola u babky!“ zvolá Frída.
„Čo tu všetci robíte?“ vyhŕkne prekvapený Yuki.
„Čo je to za otázka? Keď nám dá Vilo znamenie, ihneď sa musíme dostaviť k Lampiónu – také je pravidlo,“ zvysoka zahlási Lila.
„Takže všetci vedia, že sa tu môžu stretnúť a porozprávať, ale nikomu to doteraz nenapadlo?“ vyhŕkne Yuki.
„Na svoju obhajobu môžem povedať,“ ozve sa Lila, „že asi ťažko sa dá rozprávať s nejakou trafenou salamandrou, čo mi zdemolovala špajzu.“
„Trafenou?! Ty si všetkému na vine! Ty si privlastňuješ všetky dobroty v lese!“ ohradí sa Frída.
„Áno, ako keby ti patril celý les, dážďovka!“ zašomre Miloš.
Yukiho čoraz viac bolia tykadlá.
Spomenie si však na Arborove slová: „Aj keď s inými nesúhlasíš, musíš sa ich naučiť počúvať.“
Naberie odvahu a prihovorí sa ostatným.
„Kamaráti moji, upokojte sa,“ ozve sa Yuki. „Každý máme dôvod cítiť hnev, strach pred zimou, strach z hladu, strach o svojich najbližších... Ale musíme držať spolu.
Lampión je výnimočné miesto. Práve tu naši starí rodičia uzavreli mier. Keď vojdeme dnu, každý postupne dostane slovo a ostatní budú počúvať,“ dodá.
Náčelníci, zaskočení Yukiho smelosťou, sa nezmôžu na slovo.
Vilo otvorí dvere Lampióna.
„Kto sa hlási prvý?“ pýta sa Yuki.
„Ja! Ja!“ odušu volá Frída. „Včera ráno som si všimla, že mi zmizli lekváre. Všade som hľadala, či nenájdem stopu zlodeja. Keď som spod zeme zacítila sladkú vôňu, pustila som sa hrabať, až som sa prepadla do Lilinej špajzy.“
„Ja som ti žiadne lekváre neukradla!“ ohradí sa Lila. „Zato ty si mi zničila špajzu! Čo povieš na svoju obranu?“
Salamandra otvorí ústa, lenže Yuki ju predbehne.
„Frída, počkaj chvíľu, teraz je na rade Miloš.“
Všetky oči sa uprú na ďatľa. Od začiatku ani nemukol.
„To... eh... ako by som... to som bol ja.“
„Prosím?!“ zvolá Frída.
„Bez opýtania som si zobral pár lekvárov z tvojich zásob,“ prizná sa Miloš.
„Prečo si to urobil?“ pýta sa Yuki.
„Aby som zachránil svoje ďatlíčatá,“ vysvetľuje Miloš. „Na našom území nie je dosť potravy. Moje deti neprežijú zimu, ak nebudú mať čo jesť.“
V Lampióne sa rozľahne ticho.
„Mám nápad!“ zvolá Yuki. „Lila, raz si mi vravela, že dážďovky svojimi tunelmi prevzdušňujú pôdu. Vďaka tomu je lepšia a darí sa v nej rastlinkám – je to tak?“
„Presne tak. Volá sa to zúrodňovanie,“ hrdo upresní Lila. „Ale o čo ti ide?“
„Čo keby mohli dážďovky robiť tunely v celom lese?“ navrhne Yuki. „Bolo by tu viac rastlín a viac plodov, takže aj viac potravy pre nás, zvieratká,“ pokračuje Yuki.
„Čiže dážďovky si budú môcť loziť, kde sa im páči, a my ostatní nie? Úžasný nápad!“ posmešne poznamená Miloš.
„Nielen dážďovky,“ povie Yuki. „Všetky zvieratká si budú môcť chodiť, kam len chcú.“
„Takže už nebudem musieť zbierať lesné plody len na svojom území?“ nádeja sa Frída.
„A ja budem mať viac potravy pre svoje ďatlíčatá?“ naradostene sa pýta Miloš.
Iba Lila zaryto mlčí. Nerada sa delí. Ale tak veľmi túži robiť nekončené tunely...
„Takže navrhuješ, aby sme spojili svoje územia a zdroje tak, aby z nich mal osoh každý?“ predsa len sa opýta.
„Presne tak, dážďovka!“ zvolá Miloš. „Musíme sa zjednotiť!“
„Čo keby sme zjednotili všetky skupiny zvieratiek?“ vzrušene navrhuje Frída. „A uzavreli dohodu. Dohodu o vzájomnej pomoci!“
„Áno! To je geniálny nápad!“ zvolá Yuki. Presne tak si to predstavuje aj Arbor. Nazveme to ,Lesná úniaʻ!“
Náčelníci spustia nadšený potlesk.
Lampión odrazu zalejú pestré farby. Doprostred sa znesie dubový list.
„Každý urobte odtlačok na tomto liste. Stanete sa tak súčasťou Lesnej únie,“ vyhlási Lila.
„Počkať! „Čo ak niekto z nás dohodu poruší?“ pýta sa Miloš.
„Alebo sa znovu pohádame?“ dodá Frída.
Lampión zaplaví vlna pochybností. Svetlá potemnejú.
„Vtedy sa tu opäť stretneme a nájdeme riešenie,“ odvetí Yuki. „Všetci musíme dodržiavať to, na čom sme sa spolu dohodli. To je hlavné pravidlo.“
Zvieratká súhlasia. Lampión sa opäť rozžiari.
Dubový list sa zrazu rozsvieti a vznesie sa ku hviezdam. Keď udivení náčelníci vyjdú von, zistia, že celý les žiari.
„Jéj!“ udivene zvolajú v tesnom zovretí.
„Spolu zažiarime!“ zvolá Yuki a usmeje sa na milovaných kamarátov.
Zistí, že bolesť v tykadlách ustala.
Zrazu sa niekto ozve:
„A ja? A čo ja? Na mňa ste zabudli?!“ zašomre strážca Vilo. „Aj stonožky chcú patriť do únie!“
Učebné podklady
Pre deti
V tvorivom zošite „Učíme sa s Yukim“ sa vysvetľujú dejiny a udalosti, z ktorých vychádzajú metafory použité v obrázkovom príbehu, a obsahuje zábavné aktivity a hry.
Pre učiteľov
Príručka pre učiteľov je určená na použitie v triede. Obsahuje tipy na tematické rozhovory a aktivity so žiakmi zamerané na dosiahnutie daných učebných cieľov.
O projekte:
Príbeh Yukiho a jeho kamarátov vznikol preto, aby priblížil deťom vo veku 7 až 9 rokov, čo je to Európska únia a ako sa to všetko začalo. Ozrejmuje hlavný dôvod, prečo Európska únia vznikla: aby sa zaručil trvalý mier medzi členskými štátmi.
Balík poskytuje základné informácie o Európskej únii a oboznamuje deti s pojmami ako vojna, mier a riešenie konfliktov. Vysvetľuje sa v ňom aj úloha Európskej rady a Rady Európskej únie ako „domu členských štátov“ v Únii.
Autorka: Magali Pingautová
Spoluautorky: Angélique Berhaultová, Nathalie Vandellová
Ilustrácie: Thomas Leclercq
Grafický dizajn: Angélique Berhaultová, José Sánchez Martínez
Preklad: Katarína Bujačková, Zuzana Vajdičková (Prekladateľský servis, Generálny sekretariát Rady Európskej únie)
Osobitné poďakovanie si zaslúžia všetci, ktorí sa na tomto projekte podieľali, najmä: Marta Ausínová Garcíová, Liliana Bičanová, Kathleen Bulteelová, Leszek Jarosz, Achilleas Karras, Steffen Ludwig, Inga Rosińska, Nadia Spiritová
Built with Shorthand