Chronologický prehľad: história

Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman oznámil vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele pod kontrolou spoločného vysokého úradu. Tým sa položili základy Európskej únie, postavenej na dvoch kľúčových zásadách: mieri a solidarite.

• Schumanova deklarácia (tematický článok)

Parížskou zmluvou sa založilo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), čím sa vytvoril spoločný trh pre uhlie a oceľ. Týmto krokom sa uvoľnilo napätie a nedôvera, ktoré medzi susediacimi európskymi krajinami zanechala 2. svetová vojna. Zmluva o založení ESUO, ktorej platnosť skončila v roku 2002, bola prvou zakladajúcou zmluvou Európskeho spoločenstva.

Rímskymi zmluvami sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Prvé zasadnutie Rady EHS, ktorému predsedal belgický minister zahraničných vecí Victor Larock, sa konalo 25. januára 1958.

Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa stali členmi Európskych spoločenstiev, čím sa počet členských štátov zvýšil na deväť.

V nadväznosti na samit, ktorý sa konal v decembri 1973 v Kodani a na ktorom sa ustanovilo, že sa samity budú zvolávať podľa potreby, sa na samite, ktorý usporiadal francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing v decembri 1974 v Paríži, vytvorila Európska rada. Bola vytvorená s úmyslom založiť neformálne fórum pre rokovania hláv štátov alebo predsedov vlád.

• European Council: 50 years of working together (English version)

Nová Európska rada po prvýkrát zasadala v marci 1975 v Dubline.

• Európska rada – Dublin, 10. – 11. marca 1975

S pristúpením Grécka vzrástol počet členov EÚ na desať.

Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko podpísali v luxemburskom Schengene dohodu o zrušení hraničných kontrol.

Schengenská dohoda občanom postupne umožnila cestovať bez pasovej kontroly na vnútorných hraniciach. Uplatňovať sa začala neskôr, v roku 1995.

Európska rada formálne prijíma vlajku ako oficiálne logo Európskych spoločenstiev.

Na zasadnutí Európskej rady v Luxemburgu sa dosiahla politická dohoda, ktorou sa otvorila cesta k prijatiu Jednotného európskeho aktu.

• Európska rada – Luxemburg, 2. – 3. decembra 1985

K EÚ pristúpili Španielsko a Portugalsko, čím počet členských štátov Európskych spoločenstiev vzrástol na 12.

Jednotným európskym aktom sa zriadil vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Začala sa ním spolupráca v oblasti zahraničnej politiky a rozšírilo sa používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v Rade.

• Rozhodovací proces v Rade

Jednotným európskym aktom sa taktiež vytvoril právny základ pre Európsku radu a formalizovali sa zasadnutia hláv štátov alebo predsedov vlád.

Na zasadnutí Európskej rady v roku 1992 v Edinburghu sa začali uskutočňovať verejné diskusie a táto prax sa v nasledujúcich rokoch podstatne rozšírila, najnovšie Lisabonskou zmluvou.

Verejné diskusie a rokovania Rady je v súčasnosti možné sledovať na jej webovej stránke.

• Sledujte diskusie a rokovania naživo

Nadobudnutím platnosti Maastrichtskej zmluvy vznikla Európska únia založená na rozšírenom pilieri „Spoločenstva“. Zriadila sa ňou hospodárska a menová únia a vytvorili dva nové piliere: spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV).

Európska rada získala na základe Maastrichtskej zmluvy formálny štatút. Jej úloha spočíva v tom, že dáva EÚ podnety na rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie.

Maastrichtskou zmluvou sa tiež začal prechod na euro a začala sa vytvárať spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP).

• Ako Maastricht zmenil Európu (príbeh v obrazoch)

Rakúsko, Fínsko a Švédsko pristúpili k EÚ. 15 členských štátov odteraz pokrýva takmer celé územie západnej Európy.

Od roku 1996 zasadá Európska rada najmenej štyrikrát za rok. Dovtedy sa vyžadovali len dve zasadnutia za rok.

Európska rada schválila vytvorenie Euroskupiny, neformálneho orgánu, v rámci ktorého sa schádzajú ministri financií krajín, ktorých menou je euro. Prvé zasadnutie Euroskupiny sa uskutočnilo 4. júna 1998 v Chateau de Senningen v Luxembursku.

• Euroskupina

Amsterdamskou zmluvou sa ustanovil priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Schengenská dohoda sa začlenila do práva EÚ. Touto zmluvou sa zmenila úloha generálneho tajomníka Rady, ktorý sa stal aj vysokým predstaviteľom pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Od 1. januára 2002 sa uviedli do obehu eurobankovky a euromince, ktoré nahradili národné meny.

Zmluvou z Nice sa zreformovali inštitúcie EÚ, aby sa pripravili podmienky pre budúcu rozšírenú EÚ s 27 členskými štátmi. Súčasťou reformy Rady bolo rozšírenie používania hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zavedenie zásady posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi.

Od októbra 2003 sa všetky formálne zasadnutia Európskej rady uskutočňujú v Bruseli.

V 22. vyhlásení pripojenom k Zmluve z Nice sa uvádza, že keď počet členských štátov EÚ dosiahne 18, všetky zasadnutia Európskej rady sa budú konať v Bruseli.

K EÚ pristúpilo spolu desať nových krajín: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Bolo to najväčšie jednorazové rozšírenie EÚ, pokiaľ ide o počet obyvateľov a krajín.

EÚ má teraz 25 členských štátov.

Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi EÚ, čím počet členských štátov stúpol na 27.

Hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov EÚ na neformálnom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. novembra 2009 v Bruseli, jednomyseľne schválili vymenovanie Hermana Van Rompuya za prvého stáleho predsedu Európskej rady.

• Vyhlásenie Hermana Van Rompuya

Platnosť nadobudla Lisabonská zmluva, ktorou sa zreformovala štruktúra EÚ a jej spôsob fungovania.

Rozšírilo sa ňou používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade.

Európska rada sa stala plnohodnotnou inštitúciou s vlastným predsedom. Predtým bola Európska rada neformálnym orgánom a funkcia vedúceho Európskej rady bola neoficiálna. Túto úlohu vykonávala hlava štátu alebo predseda vlády toho členského štátu, ktorý v danom čase vykonával rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.

• Úloha predsedu Európskej rady
• Lisabonská zmluva: Formovanie EÚ, ako ju poznáme dnes (príbeh v obrazoch)

Konalo sa posledné zasadnutie Európskej rady, ktorému predsedal prezident alebo predseda vlády členského štátu vykonávajúceho rotujúce predsedníctvo Rady.

Zasadnutiu Európskej rady v decembri 2009 predsedal švédsky predseda vlády Fredrik Reinfeldt.

• Závery Európskej rady – Brusel, 10. – 11. decembra 2009

Na zasadnutí Európskej rady 1. – 2. marca 2012 podpísalo 25 európskych lídrov Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

Zmluva nadobudla platnosť 1. januára 2013 a sformalizoval sa ňou samit eurozóny. Organizácia samitu eurozóny a úloha jeho predsedu sa upravuje v článku 12 tejto zmluvy.

• Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii

Herman Van Rompuy bol zvolený za predsedu Európskej rady na druhé funkčné obdobie od 1. júna 2012 do 30. novembra 2014.

V roku 2012 dostala EÚ Nobelovu cenu za mier, a to za pokrok v otázkach mieru, zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe.

Nórsky Nobelov výbor pri odovzdávaní Nobelovej ceny EÚ uviedol, že jeho rozhodnutie vychádza zo stabilizačnej úlohy, ktorú EÚ zohrávala pri transformácii väčšiny Európy z kontinentu vojen na kontinent mieru.

Chorvátsko sa po Slovinsku stalo druhou krajinou bývalej Juhoslávie, ktorá pristúpila k EÚ.

EÚ má týmto 28 členských štátov.

Donald Tusk nahradil Hermana Van Rompuya vo funkcii predsedu Európskej rady. Jeho funkčné obdobie trvalo od 1. decembra 2014 do 31. mája 2017.

• Príhovor predsedu Tuska počas slávnostného prevzatia funkcie, 1. decembra 2014
• Životopis Donalda Tuska, predsedu Európskej rady

Donald Tusk bol opätovne zvolený za predsedu Európskej rady na druhé funkčné obdobie v trvaní dva a pol roka, a to od 1. júna 2017 do 30. novembra 2019.

• Donald Tusk opätovne zvolený za predsedu Európskej rady (tlačová správa 9. 3. 2017)

Po výsledku referenda v Spojenom kráľovstve, ktoré sa konalo 23. júna 2016 a v ktorom jeho občania hlasovali za vystúpenie z Európskej únie, Spojené kráľovstvo formálne oznámilo Európskej rade svoj úmysel vystúpiť z EÚ.

Európska rada prijala vyhlásenie o oznámení Spojeného kráľovstva.

Ľutujeme, že Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, ale sme pripravení na proces, ktorý teraz budeme musieť absolvovať. (...) Únia bude v týchto rokovaniach konať jednotne a bude chrániť svoje záujmy. Naším prvoradým cieľom bude minimalizovať neistotu, ktorú našim občanom, podnikom a členským štátom spôsobilo rozhodnutie Spojeného kráľovstva.

Európska rada, 29. marca 2017

• List o oznámení podľa článku 50, 29. marca 2017
• Vzťahy EÚ so Spojeným kráľovstvom (podkladové informácie)

Charles Michel vystriedal Donalda Tuska na pozícii predsedu Európskej rady. Jeho funkčné obdobie trvá od 1. decembra 2019 do 31. mája 2022.

• Prejav predsedu Charlesa Michela na slávnostnom odovzdávaní funkcie s odchádzajúcim predsedom Donaldom Tuskom

V nadväznosti na celoštátne referendum z 23. júna 2016 a na ratifikáciu dohody o vystúpení oboma stranami v januári 2020 Spojené kráľovstvo opúšťa Európsku úniu.

Charles Michel bol opätovne zvolený za predsedu Európskej rady na druhé funkčné obdobie v trvaní dva a pol roka, a to od 1. júna 2022 do 30. novembra 2024.

• Charles Michel opätovne zvolený za predsedu Európskej rady (tlačová správa 24. marca 2022)

António Costa nahradil Charla Michela vo funkcii predsedu Európskej rady. Jeho funkčné obdobie trvá od 1. decembra 2024 do 31. mája 2027.