Úloha Rady v rozhodovacom procese EÚ

Kľúčový aktér v rozhodovacom procese EÚ

Rada EÚ je jednou z troch hlavných inštitúcií EÚ, ktoré sa podieľajú na rozhodovacom procese EÚ.

Rada Európskej únie zastupuje vlády krajín EÚ

Úloha: spoluzákonodarca

Európsky parlament zastupuje občanov EÚ

Úloha: spoluzákonodarca

Európska komisia zastupuje celkové záujmy EÚ

Úloha: iniciuje právne predpisy a pôsobí ako výkonný orgán

Vo väčšine prípadov Rada a Európsky parlament rozhodujú o návrhoch Európskej komisie spoločne ako spoluzákonodarcovia. Okrem tejto spoločnej legislatívnej úlohy je Rada v niektorých prípadoch a pri niektorých témach hlavným rozhodovacím orgánom.

V dôsledku toho je Rada kľúčovým aktérom pri formovaní politík a právnych predpisov na úrovni EÚ.

Dva hlavné legislatívne postupy

Na prijímanie právnych predpisov EÚ sa používajú dva hlavné postupy. Rozdiel spočíva v úlohe Rady a v prípadoch, v ktorých sa každý postup uplatňuje.

Riadny legislatívny postup

Rada sa na právnych predpisoch dohodne s Európskym parlamentom. Tento postup sa vzťahuje na väčšinu oblastí politiky, ktoré pokrývajú 95 % právnych predpisov EÚ.

Mimoriadny legislatívny postup

Rada rozhoduje po konzultácii s Európskym parlamentom alebo s jeho súhlasom. Tento postup sa uplatňuje v osobitných prípadoch, ako je právo hospodárskej súťaže.

Riadny legislatívny postup: keď Rada rozhoduje spoločne s Európskym parlamentom

V rámci riadneho legislatívneho postupu Rada a Európsky parlament spoločne prerokúvajú a prijímajú právne predpisy EÚ. Sú spoluzákonodarcami.

Týmto postupom sa prijíma približne 95 % právnych predpisov EÚ (vo viac ako 80 oblastiach politiky).

Mimoriadny legislatívny postup: keď je Rada hlavným rozhodovacím orgánom

V niektorých špecifických prípadoch je hlavným rozhodovacím orgánom Rada, ktorá zvyčajne rozhoduje na základe návrhu Komisie. Parlament nekoná ako spoluzákonodarca, ale musí sa s ním konzultovať alebo musí udeliť súhlas.

Medzi príklady patria výnimky týkajúce sa jednotného trhu, právo hospodárskej súťaže a opatrenia na boj proti diskriminácii.

Osobitný prípad: prijímanie rozpočtov EÚ

Dlhodobý rozpočet EÚ aj ročný rozpočet sa prijímajú v°súlade s osobitnými postupmi.

Prijatie dlhodobého rozpočtu EÚ

Dlhodobý rozpočet EÚ, známy ako viacročný finančný rámec (VFR), sa prijíma v rámci mimoriadnych legislatívnych postupov:

• nariadenie o VFR, v ktorom sa stanovujú maximálne sumy, ktoré môže EÚ vynaložiť v rôznych oblastiach politiky, prijíma Rada po získaní súhlasu Európskeho parlamentu
• rozhodnutie o vlastných zdrojoch, v ktorom sa vymedzuje spôsob financovania rozpočtu EÚ, prijíma Rada po konzultácii s Európskym parlamentom

Do tohto procesu je zapojená aj Európska rada. V súlade so svojou úlohou podľa zmlúv EÚ poskytuje politické usmernenia týkajúce sa hlavných priorít dlhodobého rozpočtu pred tým, ako ho sfinalizuje Rada EÚ.

Prijatie ročného rozpočtu EÚ

Ročný rozpočet EÚ sa prijíma v súlade s osobitným postupom. Návrh rozpočtu predkladá Európska komisia. Rada a Európsky parlament tento návrh potom preskúmajú a pri rozhodovaní o rozpočte majú rovnocenné postavenie. Musia sa dohodnúť na tom istom znení.

Ak sa im nepodarí dosiahnuť dohodu, Komisia musí predložiť nový návrh rozpočtu.

Iné postupy

Úloha Rady pri vykonávacích a delegovaných aktoch

Po prijatí právneho predpisu EÚ môže byť potrebné doplniť ho tak, aby odrážal najnovší vývoj, prípadne môžu byť potrebné ďalšie pravidlá na zabezpečenie jeho riadneho vykonávania. Na tento účel môžu Rada a Parlament splnomocniť Komisiu, aby prijala delegované alebo vykonávacie akty.

V špecifických prípadoch nezodpovedá za prijatie vykonávacích aktov Komisia, ale Rada.

Závery a uznesenia Rady

Rada neprijíma len právne predpisy. Prijíma aj dokumenty, ako sú závery a uznesenia, ktoré nie sú právne záväzné. Používajú sa na vyjadrenie politickej pozície alebo poskytnutie usmernení k otázkam v rámci rôznych oblastí politiky EÚ.

Medzinárodné dohody

Rada zohráva pri prerokúvaní a uzatváraní medzinárodných dohôd ústrednú úlohu. Je zapojená do všetkých fáz postupu, od udelenia mandátu na rokovania vyjednávačovi (zvyčajne Komisii), až po poverenie na podpis dohody a prijatie konečného rozhodnutia o súhlase EÚ s tým, že ňou bude viazaná.

Pozri tiež