Balík Fit for 55: prechod od fosílneho zemného plynu k obnoviteľným a nízkouhlíkovým plynom
V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa vyžaduje, aby EÚ a jej členské štáty do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o viac ako polovicu, čo je krok smerom ku klimatickej neutralite do roku 2050.
Na dosiahnutie týchto cieľov v EÚ je potrebná systémová zmena v odvetví energetiky, zníženie využívania fosílnych palív a prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov.
Komisia v decembri 2021 navrhla preskúmanie koncepcie trhu EÚ s plynom v rámci balíka Fit for 55, ktorého cieľom je postupne nahradiť fosílny plyn v EÚ obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi vrátane vodíka. Cieľom balíka opatrení pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom je zrevidovať nariadenie o plyne a smernice o plyne prijaté v roku 2009 a zmeniť nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu z roku 2017.
Členské štáty EÚ sa v marci 2023 dohodli na pozícii Rady („všeobecné smerovanie“) k navrhovaným pravidlám. Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o tomto návrhu v decembri 2023.
Rada balík prijala v máji 2024.
Balík opatrení pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom
V balíku opatrení pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom sa navrhujú revidované a nové pravidlá na zníženie uhlíkovej stopy trhu s plynom. Cieľom je prejsť od fosílneho zemného plynu k obnoviteľným a nízkouhlíkovým plynom a podporiť ich využívanie v EÚ do roku 2030 a po ňom.
Cieľom balíka je tiež pomôcť posilniť bezpečnosť dodávky plynu a znížiť závislosť od dovážaných fosílnych palív.
Fosílny plyn v súčasnosti predstavuje 95 % všetkých plynných palív spotrebovaných v EÚ. Do roku 2050 budú obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny predstavovať 2/3 (66 %) všetkých plynných palív v energetickom mixe.
Čo sú obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny?
Obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny sú plynné palivá s nižšou uhlíkovou stopou než fosílne palivá. Obnoviteľné plyny sa môžu vyrábať z:
organických zdrojov
- bioplynu
- biometánu
nebiologických obnoviteľných zdrojov (pomocou elektriny)
- obnoviteľného vodíka
- syntetického metánu
Nízkouhlíkové plyny sa nevyrábajú z obnoviteľných zdrojov energie, ale počas svojho životného cyklu produkujú prinajmenšom o 70 % menej emisií skleníkových plynov než fosílny zemný plyn.
Používaním obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov sa znižuje objem skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry, čím sa podporuje:
- dekarbonizácia plynárenstva
- splnenie klimatických cieľov
Obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny predstavujú menej emisií skleníkových plynov, čo znamená, že sa približujeme k dosiahnutiu klimatických cieľov.
Aké sú nové pravidlá?
1. Vytvorenie trhu s vodíkom
- konkurencieschopný trh EÚ a osobitná infraštruktúra pre vodík
- vytvorenie Európskej siete prevádzkovateľov sietí pre vodík
- uľahčené obchodovanie s krajina mimo EÚ
Ciele EÚ v oblasti vodíka do roku 2030:
- kapacita elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka na úrovni 40 gigawattov
- 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka
2. Začlenenie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov do plynárenskej siete
- uľahčenie prístupu do existujúcej plynárenskej siete napríklad zrušením cezhraničných taríf
- certifikačný systém a spoločná terminológia
- pravidlá týkajúce sa kvality plynu a jej monitorovanie, a to aj v prípade zmiešavania
- zvýšenie výroby biometánu
- 2049 konečný dátum platnosti dlhodobých zmlúv na dodávku fosílneho plynu
3. Zapojenie a ochrana spotrebiteľov
- jednoduchšia zmena dodávateľa energie
- transparentnejšie informácie o vyúčtovaní
- prístup k inteligentným meradlám
4. Zvýšenie bezpečnosti dodávok a spolupráce
- integrované plánovanie elektrických, plynárenských a vodíkových sietí
- certifikácia prevádzkovateľov zásobníkov
- posilnené dohody o solidarite medzi krajinami EÚ na riešenie krízových situácií
- obmedzenia dodávok plynu z Ruska a Bieloruska
Posledná revízia textu: 4. februára 2025