Balík Fit for 55

Čo je balík Fit for 55?

Balík Fit for 55 je súbor právnych predpisov, ktorých cieľom je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v EÚ aspoň o 55 % a nasmerovať EÚ na cestu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Tento balík:

• zabezpečuje spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu
• zachováva a posilňuje inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a zároveň zabezpečuje rovnaké podmienky vo vzťahu k hospodárskym subjektom z tretích krajín
• podporuje vedúce postavenie EÚ v celosvetovom boji proti zmene klímy

Rada ako spoluzákonodarca

Návrhy v rámci balíka Fit for 55 predložila európska komisia a následne sa prerokovali na technickej úrovni v pracovných skupinách Rady, ktoré sú zodpovedné za príslušné oblasti politiky.

Neskôr o nich rokovali veľvyslanci členských štátov EÚ v rámci Coreperu, ktorí mali za úlohu pripraviť podmienky na to, aby sa medzi 27 členskými štátmi mohla dosiahnuť dohoda. Ministri EÚ si potom v rôznych zloženiach Rady vymenili názory na návrhy a usilovali sa dosiahnuť dohodu o spoločnej pozícii ku každému navrhovanému aktu.

V rámci riadneho legislatívneho postupu Rada následne vstúpila do rokovaní s Európskym parlamentom, aby dospeli k dohode na účely konečného prijatia jednotlivých legislatívnych aktov.

Čo obsahuje balík Fit for 55?

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) je trh s uhlíkom založený na systéme stropov a obchodovania s emisnými kvótami pre energeticky náročné priemyselné odvetvia a odvetvie výroby elektriny. Je hlavným nástrojom EÚ na riešenie znižovania emisií.

Cieľom balíka Fit for 55 je reformovať systém EU ETS tak, aby bol ambicióznejší. Medzi nové ustanovenia patrí:

• rozšírenie na emisie z námornej dopravy
• rýchlejšie znižovanie emisných kvót v systéme a postupné rušenie bezodplatných kvót pre niektoré odvetvia
• zavedenie globálneho systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) prostredníctvom EU ETS
• zvýšenie finančných prostriedkov určených na Modernizačný fond a Inovačný fond
• revízia trhovej stabilizačnej rezervy

Okrem toho sa vytvára nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre sektor budov, odvetvie cestnej dopravy a pre palivá z ďalších odvetví.

Rada pre životné prostredie prijala v júni 2022 všeobecné smerovanie k revízii EU ETS. V decembri 2022 dosiahla Rada predbežnú dohodu s Európskym parlamentom. V nej sa celková ambícia zníženia emisií do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, zvýšila na 62 % v porovnaní s cieľom vo výške 61 %, ktorý navrhla Komisia.

Rada a Európsky parlament dosiahli v decembri 2022 predbežnú politickú dohodu aj o revízii pravidiel systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktoré sa vzťahujú na odvetvie letectva. Dohodou sa zabezpečilo, že aj letectvo bude prispievať k cieľom EÚ v oblasti znižovania emisií podľa Parížskej dohody.

Rada prijala v marci 2023 rozhodnutie o trhovej stabilizačnej rezerve, ktorá je súčasťou systému EU ETS. V apríli 2023 formálne prijala revíziu systému EU ETS.

• Fit for 55: Rada prijala právne predpisy kľúčové pre splnenie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 (tlačová správa, 25. apríla 2023)
• Balík Fit for 55: Rada prijala rozhodnutie o trhovej stabilizačnej rezerve (tlačová správa, 28. marca 2023)

Rada v decembri 2022 prijala rozhodnutie o oznamovaní kompenzačných požiadaviek v rámci systému CORSIA. CORSIA (systém kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve) je globálny systém na kompenzáciu emisií CO₂ z medzinárodného letectva, na ktorom sa zúčastňujú členské štáty EÚ.

• Rada prijala rozhodnutie o kompenzačných požiadavkách na emisie z leteckej dopravy (CORSIA) (tlačová správa, 19. decembra 2022)

Sociálno-klimatický fond

Cieľom Sociálno-klimatického fondu je riešiť sociálne a distribučné vplyvy nového systému obchodovania s emisiami v sektore budov a cestnej dopravy.

Na základe sociálno-klimatických plánov, ktoré majú vypracovať členské štáty, sa fond zameriava na poskytovanie podporných opatrení a investícií v prospech zraniteľných

• domácností
• mikropodnikov
• používateľov dopravy

Z fondu sa môže pokryť aj dočasná priama podpora príjmu. Fond je súčasťou rozpočtu EÚ a financuje sa z vonkajších pripísaných príjmov do maximálnej výšky 65 miliárd EUR.

Ministri životného prostredia EÚ sa v júni 2022 dohodli na rokovacej pozícii Rady k vytvoreniu Sociálno-klimatického fondu. V decembri 2022 dosiahli Rada a Európsky parlament predbežnú politickú dohodu o návrhu na vytvorenie fondu. Rada prijala nové pravidlá v apríli 2023.

• Fit for 55: Rada prijala právne predpisy kľúčové pre splnenie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 (tlačová správa, 25. apríla 2023)

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) je nástrojom EÚ na boj proti úniku uhlíka. Stanovujú sa ním spravodlivé ceny uhlíka, ktorý sa uvoľňuje počas výroby dovážaných výrobkov v odvetviach s najväčšími emisiami uhlíka: železo a oceľ, cement, hnojivá, hliník, elektrina a vodík, čím sa podporuje čistejšia priemyselná výroba v krajinách mimo EÚ.

Nariadenie o CBAM Rada formálne prijala v apríli 2023 a mechanizmus vstúpil do plnej prevádzky 1. januára 2026.

Rada v septembri 2025 v rámci prvého súhrnného balíka zjednodušujúcich opatrení (Omnibus I) prijala súbor zmien s cieľom zjednodušiť mechanizmus CBAM a znížiť byrokraciu. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 20. októbra 2025.

V decembri 2025 Európska komisia navrhla ďalšie opatrenia na posilnenie a rozšírenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach.

Rada 12. júna 2026 prijala pozíciu k uvedenému návrhu. Rada podporuje rozšírenie mechanizmu CBAM na vybrané nadväzujúce výrobky a zároveň spresňuje zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahuje. Rovnako podporuje zavedenie nových opatrení proti obchádzaniu a objasňuje podmienky, za ktorých možno za výnimočných okolností udeliť dočasné výnimky.

• Fit for 55: Rada prijala právne predpisy kľúčové pre splnenie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 (tlačová správa, 25. apríla 2023)
• Rada prijíma kroky na posilnenie mechanizmu EÚ pre uhlíkovú kompenzáciu na hraniciach (tlačová správa, 12. júna 2026)

Ciele členských štátov v oblasti znižovania emisií

V nariadení o spoločnom úsilí sa stanovujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov pre členské štáty v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) ani nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). Medzi tieto odvetvia patria:

• cestná a vnútroštátna námorná doprava
• budovy
• poľnohospodárstvo
• odpad
• malé priemyselné odvetvia

Novými pravidlami, ktoré sú súčasťou balíka Fit for 55, sa cieľ zníženia emisií skleníkových plynov na úrovni EÚ do roku 2030 zvýši v príslušných odvetviach z 29 % na 40 % v porovnaní s rokom 2005. Zodpovedajúcim spôsobom sa zaktualizujú aj vnútroštátne ciele.

Ministri životného prostredia EÚ sa 29. júna 2022 dohodli na rokovacej pozícii Rady k revidovaným pravidlám. V novembri 2022 dosiahla Rada predbežnú dohodu s Európskym parlamentom. Rada toto nariadenie prijala v marci 2023.

• Balík Fit for 55: Rada prijala nariadenia o spoločnom úsilí a o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (tlačová správa, 28. marca 2023)

Emisie a ich odstraňovanie v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva

V nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) sa stanovuje povinný záväzok EÚ znížiť emisie a zvýšiť záchyty v odvetviach využívania pôdy a lesného hospodárstva. Vďaka balíku Fit for 55 sú tieto ustanovenia ambicióznejšie.

V nových pravidlách sa stanovuje zvýšený cieľ na úrovni EÚ, ktorým je dosiahnuť do roku 2030 aspoň 310 miliónov ton čistých odstránených emisií skleníkových plynov vyjadrených v ekvivalente CO₂. Záväzné vnútroštátne ciele sú vymedzené pre každý členský štát.

Rada pre životné prostredie prijala všeobecné smerovanie k revidovanému nariadeniu o LULUCF 29. júna 2022. Predbežná dohoda s Európskym parlamentom sa dosiahla v novembri 2022. Rada toto nariadenie prijala v marci 2023.

• Balík Fit for 55: Rada prijala nariadenia o spoločnom úsilí a o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (tlačová správa, 28. marca 2023)

Emisné normy CO₂ pre osobné automobily a dodávky

Osobné automobily a dodávky sú zodpovedné za 15 % celkových emisií oxidu uhličitého v EÚ. V rámci balíka Fit for 55 prijala EÚ nové pravidlá, ktorými sa upravujú emisie CO₂ z týchto vozidiel.

Nariadením sa zavádzajú progresívne celoeurópske ciele zníženia emisií z osobných automobilov a dodávok do roku 2030 a neskôr, ktorých súčasťou je aj cieľ znížiť do roku 2035 emisie z nových osobných automobilov a dodávok o 100 %.

Rada v júni 2022 prijala všeobecné smerovanie k návrhu. Dohoda s Európskym parlamentom sa dosiahla v októbri 2022. Rada toto nariadenie prijala v marci 2023.

• Balík Fit for 55: Rada prijala nariadenie o emisiách CO2 z nových osobných automobilov a dodávok (tlačová správa, 28. marca 2023)

Znižovanie emisií metánu v energetike

V decembri 2021 predložila Komisia návrh nových pravidiel EÚ týkajúcich sa znižovania emisií metánu v odvetví energetiky, ktorý je súčasťou balíka Fit for 55.

Rada v decembri 2022 dosiahla dohodu (všeobecné smerovanie) v súvislosti s týmto návrhom. Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o nariadení v novembri 2023. Rada prijala nové pravidlá v máji 2024.

Cieľom nariadenia je sledovať a znižovať emisie metánu v odvetví energetiky. Tento právny predpis je prvým svojho druhu a zásadne prispieva k opatreniam v oblasti klímy, keďže metán je po oxide uhličitom druhým najzávažnejším skleníkovým plynom.

Nadväzuje na strategickú víziu vytýčenú v stratégii EÚ pre metán v roku 2020. Na konferencii OSN o zmene klímy COP 26 v roku 2021 EÚ v partnerstve so Spojenými štátmi spustila globálny záväzok o metáne, v rámci ktorého sa viac ako 100 krajín zaviazalo znížiť svoje emisie metánu do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2020.

• Balík Fit for 55: Rada s konečnou platnosťou schválila zníženie emisií metánu v odvetví energetiky (tlačová správa, 27. mája 2024)

Udržateľné letecké palivá

Udržateľné letecké palivá (pokročilé biopalivá a e-palivá) majú potenciál výrazne znížiť emisie z lietadiel. Tento potenciál je však do veľkej miery nevyužitý, keďže takéto palivá predstavujú len 0,05 % celkovej spotreby paliva v odvetví letectva.

Cieľom nariadenia ReFuelEU Aviation je znížiť environmentálnu stopu odvetvia letectva a umožniť, aby toto odvetvie tiež prispelo k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy.

Rada dosiahla dohodu o všeobecnom smerovaní k návrhu v júni 2022. Predbežná dohoda s Európskym parlamentom sa dosiahla v apríli 2023. Rada prijala nové nariadenie v októbri 2023.

• Iniciatíva ReFuelEU Aviation: Rada prijala nový zákon o dekarbonizácii odvetvia letectva (tlačová správa, 9. októbra 2023)

Dekarbonizované palivá v lodnej doprave

Napriek pokroku dosiahnutému v posledných rokoch sa námorné odvetvie stále spolieha takmer výlučne na fosílne palivá a predstavuje významný zdroj emisií skleníkových plynov a iných škodlivých znečisťujúcich látok. Cieľom iniciatívy FuelEU Maritime je znížiť do roku 2050 intenzitu skleníkových plynov pochádzajúcich z energie využitej na palube lodí až o 80 %. Novými pravidlami sa podporuje využívanie palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v lodnej doprave.

Rada dosiahla dohodu o všeobecnom smerovaní k návrhu v júni 2022. Rada a Parlament dosiahli predbežnú dohodu v marci 2023.

Rada prijala nové pravidlá v júli 2023, čím ukončila legislatívny postup.

• Iniciatíva FuelEU Maritime: Rada prijala nový zákon o dekarbonizácii odvetvia námornej dopravy (tlačová správa, 25. júla 2023)

Infraštruktúra pre alternatívne palivá

Hlavným cieľom nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR) je zabezpečiť, aby mali občania a podniky prístup k dostatočnej sieti nabíjacej alebo čerpacej infraštruktúry s alternatívnymi palivami pre cestné vozidlá a pre lode.

Nové pravidlá umožnia výrazne znížiť uhlíkovú stopu odvetvia dopravy. Stanovujú sa v nich viaceré ciele na roky 2025 alebo 2030:

• nainštalovanie nabíjacích staníc pre osobné automobily a dodávky na každých 60 km
• zavedenie vodíkových čerpacích staníc obsluhujúcich osobné aj nákladné vozidlá od roku 2030 vo všetkých mestských uzloch
• možnosti pre používateľov vozidiel na elektrický alebo vodíkový pohon jednoducho platiť na nabíjacích alebo čerpacích staniciach

Rada sa v júni 2022 dohodla na spoločnej pozícii (všeobecné smerovanie) k návrhu tohto nariadenia, ktorý vypracovala Komisia. Rada a Parlament dosiahli predbežnú dohodu v marci 2023.

Rada prijala tieto nové pravidlá v júli 2023.

• Infraštruktúra pre alternatívne palivá: Rada prijala nový právny predpis o väčšom počte nabíjacích a čerpacích staníc v celej Európe (tlačová správa, 25. júla 2023)

Energia z obnoviteľných zdrojov

Smernica EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov bola revidovaná ako súčasť balíka Fit for 55. Cieľom revízie bolo zvýšiť do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie v EÚ na 42,5 % s dodatočným orientačným navýšením o 2,5 %, ktoré by umožnilo, aby celkový podiel dosiahol 45 %.

Smernica zahŕňa čiastkové ciele a opatrenia v rôznych odvetviach s osobitným zameraním na odvetvia, v ktorých bol pokrok pri integrácii obnoviteľných zdrojov energie pomalší, teda najmä na odvetvia dopravy, budov a priemyslu.

Ministri energetiky EÚ sa dohodli na spoločnej pozícii k revidovanej smernici EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov 27. júna 2022. V marci 2023 dosiahli Rada a Európsky parlament predbežnú politickú dohodu. Rada prijala nové pravidlá v októbri 2023.

• Energia z obnoviteľných zdrojov: Rada prijala nové pravidlá (tlačová správa, 9. októbra 2023)

Energetická efektívnosť

Smernica o energetickej efektívnosti umožní znížiť konečnú spotrebu energie na úrovni EÚ do roku 2030 o 11,7 % v porovnaní s prognózami vypracovanými v roku 2020.

Novými pravidlami sa sprísnia povinnosti týkajúce sa ročných úspor energie a zníži spotreba energie v budovách verejného sektora, čím sa urýchlia snahy členských štátov o zvýšenie energetickej efektívnosti.

Rada prijala svoje všeobecné smerovanie k navrhovaným novým pravidlám 27. júna 2022. V marci 2023 dosiahli vyjednávači predsedníctva Rady a Európskeho parlamentu predbežnú politickú dohodu o revízii smernice.

Rada prijala novú smernicu v júli 2023.

• Rada prijala smernicu o energetickej efektívnosti (tlačová správa, 25. júla 2023)

Energetická hospodárnosť budov

Budovy predstavujú v EÚ 40 % spotrebovanej energie a 36 % priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov súvisiacich s energiou. Cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá sa zrevidovala v roku 2024, je, aby sa do roku 2030 a v ďalších rokoch zvýšila energetická efektívnosť budov v EÚ.

Smernica tieto hlavné ciele:

• všetky nové budovy budú do roku 2030 budovami s nulovými emisiami
• existujúce budovy sa transformujú na budovy s nulovými emisiami do roku 2050

V októbri 2022 sa členské štáty EÚ zasadajúce v Rade dohodli na spoločnej pozícii (všeobecnom smerovaní) k návrhu Komisie na revíziu tejto smernice. Rada a Parlament dosiahli 7. decembra 2023 o tomto návrhu predbežnú politickú dohodu. Rada prijala nové pravidlá v apríli 2024.

• Smerom k budovám s nulovými emisiami do roku 2050: Rada prijala pravidlá na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov (tlačová správa, 12. apríla 2024)

Balík opatrení v oblasti trhu s vodíkom a dekarbonizovaným plynom

Cieľom balíka opatrení pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom je zníženie uhlíkovej stopy trhu s plynom. Cieľom je prejsť od zemného plynu k obnoviteľným a nízkouhlíkovým plynom a podporiť ich využívanie v EÚ do roku 2030 aj po ňom.

Balík pozostáva z jedného nariadenia a jednej smernice. Stanovujú sa v nich spoločné pravidlá pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi, zemným plynom a vodíkom. Ich cieľom je vytvoriť regulačný rámec pre špecializovanú vodíkovú infraštruktúru a trhy a integrované plánovanie siete. Stanovujú sa v nich aj pravidlá pre ochranu spotrebiteľov a posilňuje sa bezpečnosť dodávok.

Rada stanovila v súvislosti s týmito dvoma návrhmi v marci 2023 svoju rokovaciu pozíciu (všeobecné smerovanie) s Európskym parlamentom. Rada a Parlament dosiahli v decembri 2023 predbežnú politickú dohodu o nariadení o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi, so zemným plynom a s vodíkom. Predbežná dohoda o smernici sa dosiahla 28. novembra 2023.

Rada balík prijala v máji 2024.

• Balík Fit for 55: Rada schválila balík v oblasti trhu s plynom a vodíkom (tlačová správa, 21. mája 2024)

Zdaňovanie energie

Cieľom návrhu revízie smernice Rady o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny je:

• zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny s politikami EÚ v oblasti energetiky, životného prostredia a klímy
• chrániť a zlepšovať vnútorný trh EÚ, a to tak, že sa aktualizuje rozsah energetických výrobkov a štruktúra sadzieb, a zároveň sa zracionalizujú oslobodenia od dane a daňové úľavy, ktoré využívajú členské štáty;
• zachovať schopnosť vytvárať príjmy pre rozpočty členských štátov.

O tomto návrhu v súčasnosti rokuje Rada. Ministri financií EÚ uskutočnili v decembri 2022 diskusiu o smerovaní v súvislosti s revíziou smernice o zdaňovaní energie. V decembri 2024 viedli ďalšiu diskusiu o smerovaní týkajúcu sa revízie a uvítali pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol.

• Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, 10. decembra 2024
• Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, 6. decembra 2022
• Návrh na revíziu zdaňovania energie

Pozri tiež