Prejav predsedu Európskej rady Charla Michela na otváracom zasadnutí Bledského strategického fóra

Dámy a páni,

milí priatelia,

je pre mňa veľkou poctou, že tu dnes v Blede môžem byť s Vami. Toto fórum je kľúčovým podujatím európskej diskusie. Ďakujem predsedovi vlády Slovinska a slovinskému predsedníctvu za to, že niekoľko mesiacov po spustení Konferencie o budúcnosti Európy zintenzívnila tento rok diskusiu o budúcnosti Európy, ktorá je bez západného Balkánu nepredstaviteľná. S krajinami západnými Balkánu nás o mesiac čaká aj samit. Preto som veľmi rád, že tu vidím aj mnohých našich priateľov, ktorí sú lídrami v týchto krajinách.

Diskusia o budúcnosti Európy môže zahŕňať rozhovory o tom, čím by EÚ mala byť v blízkej budúcnosti, o jej zložení a vzťahu s celou európskou geografickou oblasťou. Môžeme hovoriť o tom, ako je organizovaná a ako funguje. Pod touto diskusiou sa môže skrývať aj úvaha o tom, ako by naša Únia mala do verejného života vo väčšej miere zapojiť viac svojich občanov. Konferencia o budúcnosti Európy sa musí zamerať presne na tieto otázky. Európska budúcnosť, o ktorej by som chcel hovoriť, je náš projekt hodnôt a slobôd, náš projekt prosperity a náš projekt vplyvu.

Európska integrácia sa začala Spoločenstvom uhlia a ocele, teda projektom hospodárskej prosperity. Jean Monnet od začiatku zdôrazňoval, že Európu „nie je možné postaviť naraz,... [ale] prostredníctvom konkrétnych skutkov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu“. Solidaritu medzi slobodnými a demokratickými krajinami, ktoré spájajú rovnaké hodnoty. Sú to korene, ale aj budúcnosť našej Únie.

A ako sa naša Únia formovala, stala sa aj projektom vplyvu. Vďaka nášmu veľkému jednotnému trhu sme sa stali najväčším obchodníkom na svete a zároveň najväčším vývozcom noriem – čo je známe aj ako „bruselský efekt“. Avšak normou, ktorú presadzujeme v našom susedstve najúspešnejšie, je rešpektovanie demokracie, základných hodnôt a právneho štátu. Ide o životnú silu našej Európskej únie.

Túto normu nemožno uložiť – je zmysluplná a účinná len vtedy, ak sa zvolí slobodne. Jedným dychom však musíme jasne uviesť, že je vstupnou bránou do našej Únie a zároveň má zásadný význam pre jej riadne fungovanie. Aké teda konkrétne kroky podnikáme, aby sme našu Úniu posunuli vpred?

Od roku 2019 sa snažíme o prosperitu prostredníctvom našej stratégie dvojakej transformácie – klimatickej a digitálnej. Chceme naplno využiť hospodársky potenciál ochrany našej planéty a novej a nekonečnej príležitosti digitálnej revolúcie. V tejto stratégiu však nejde len o prosperitu. Je neoddeliteľnou súčasťou nášho projektu, ktorý sa sústreďuje okolo ľudskej dôstojnosti a naplnenia na základe rešpektovania slobôd a rozmanitosti.

Cieľom našej klimatickej transformácie je vytvoriť udržateľný model, ktorý rešpektuje planétu a ľudstvo. Odštartuje sa ňou paradigmatická zmena, ktorú si ešte nedokážeme v plnej miere predstaviť. Legislatívna diskusia o balíku „Fit for 55“ bude kontroverzná, ale otvorí dvere do tejto novej éry.

Naše ambície v digitálnej oblasti idú ruka v ruke aj s naším dôrazom na slobodu, súkromie a ľudské práva. Nechceme spoločnosť na spôsob „Big Brother“. Naši občania musia mať pod kontrolou svoj súkromný život i osobné údaje.

Stratégiu pre dvojakú transformáciu sme spustili v roku 2019, ešte pred pandémiou COVID. A COVID len zvýraznil naše odhodlanie vykonávať túto stratégiu. Naše ciele v oblasti klímy a digitálnej oblasti sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Nemusíme tak vytvárať dodatočnú stratégiu pre obnovu, pretože jednu už máme. A náš cieľ dosiahnuť udržateľnejší model a starostlivejšiu spoločnosť je najlepšou reakciou na mimoriadne otrasy spôsobené ochorením COVID.

Pandémia postihla to, čo si ceníme najväčšmi: naše zdravie, naše rodiny a náš blahobyt. Zároveň však posilnila zmysel a účel našej Únie – ľudskú dôstojnosť a solidaritu. To, ako sme zareagovali na krízu spôsobenú ochorením COVID, je taktiež ponaučením do budúcnosti. Urobili sme chyby, ale dosiahli sme aj veľký úspech. Naša reakcia bola oveľa rýchlejšia ako počas predchádzajúcich kríz. Pozastavili sme Pakt stability a uvoľnili sme pravidlá štátnej pomoci. Prijali sme balík preventívnych finančných opatrení v obrovskom objeme. A najmä sme sa dohodli na viacročnom rozpočte spolu s rozsiahlym fondom na obnovu financovaným zo spoločných európskych pôžičiek.

A nezabúdajme, že sme sa rozhodli dôverovať vede a výskumu a dnes sme hlavnými svetovými výrobcami a vývozcami vakcín. Prostredníctvom nášho spoločného prístupu sme poskytli rovnaký prístup všetkým členským štátom a všetkým našim občanom. V súčasnosti je zaočkovaných 70 % dospelej populácie EÚ.

A s 3 miliardami EUR sme hlavným prispievateľom do nástroja Covax. Tento nástroj dodal viac ako 220 miliónov dávok vakcín na celom svete a členské štáty EÚ sa zaviazali darovať v roku 2021 viac ako 160 miliónov dávok. Sme tiež v čele úsilia o budovanie výrobných kapacít na celom svete, napríklad v Afrike.

Európsky vplyv bude našou najväčšou výzvou v nadchádzajúcich rokoch – prípad Afganistanu je dôraznou demonštráciou uvedeného. Môže byť Európa ako globálna hospodárska a demokratická mocnosť spokojná so situáciou, keď nie sme schopní svojpomocne zabezpečiť evakuáciu našich občanov a osôb, ktoré sú v ohrození, pretože nám pomáhali? Domnievam sa, že nepotrebujeme ďalšiu podobnú geopolitickú udalosť na to, aby sme pochopili, že EÚ sa musí usilovať o dosiahnutie väčšej nezávislosti v rozhodovaní a posilnenej schopnosti konať vo svete.

Európska únia musí chrániť svojich občanov, brániť svoje záujmy a hodnoty a presadzovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Platí samozrejme tiež, že nemôže ignorovať strategický vývoj vo svete. Potrebujeme strategickejšiu autonómiu, pretože chceme byť silnejší a vplyvnejší, chceme mať väčší dosah a chceme posilniť naše spojenectvá. Silní spojenci vedú k silnejším spojenectvám.

Svet je čoraz prepojenejší. Kým vzájomná prepojenosť je prospešná, závislosť naopak nie je. Práca na našej európskej strategickej autonómii, ktorej cieľom je dosiahnutie väčšieho vplyvu, si teda vyžaduje prácu v troch oblastiach.

Po prvé, posilnenie našej hospodárskej sily. Na tento účel musíme posilniť jednotný trh a dobudovať bankovú úniu a úniu kapitálových trhov. Tieto témy budú na programe nášho decembrového samitu eurozóny.

Po druhé, musíme posilniť naše susedstvo. To znamená, že prioritami sú západný Balkán, Východné partnerstvo a veľké spojenectvo s Afrikou. A pilierom našej angažovanosti by mala byť prepojenosť. Prepojenosť neznamená len infraštruktúru a siete – zahŕňa širokú škálu podnikov a politík, ktoré zbližujú ľudí a spoločnosti.

Musíme sformovať a odlíšiť svoju vlastnú „ponuku“ prepojenosti so susedmi a inými podobne zmýšľajúcimi partnermi. Táto ponuka by mala byť zakotvená v našich hodnotách a založená na našich mimoriadnych kapacitách – na našich finančných zdrojoch, našej reputácii a dôveryhodnosti, a samozrejme na našej regulačnej sile.

Napokon sa musíme otvorene a jasne zamyslieť nad novou etapou kolektívnych bezpečnostných a obranných spôsobilostí, najmä vo svetle afganskej krízy.

Naša Európska únia je projektom hodnôt, prosperity a vplyvu. A COVID nás nespomalí. Naopak, povzbudí naše odhodlanie inovovať a prijímať odvážne rozhodnutia.

Na záver mi dovoľte ešte jednu myšlienku. Naša Európska únia nie je statickou úniou, naopak, je dynamická. Je inšpirovaná nápadom, ktorý je väčší ako ona sama.

Začali sme so 6 členskými štátmi a dnes ich máme 27. Európsku úniu vždy obohacovali tí, ktorí sa k nej chceli pripojiť, a nakoniec sa k nám pridali. Každé rozšírenie Úniu zlepšilo, dostalo nás tam, kde sme dnes, a sformovalo našu identitu – sme Úniou nápadov, solidarity, inovácie a rozmanitosti.

Vieme, že Európska únia je pre západný Balkán dôležitá. Pre EÚ je však západný Balkán rovnako dôležitý. Spoločne môžeme snívať a budovať našu európsku budúcnosť pre lepší svet.

Ďakujem.