EÚ pristupuje k medzinárodnej dohode o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

EÚ pristupuje k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ženevský akt). Rada dnes prijala rozhodnutie, ktorým sa povoľuje pristúpenie EÚ k Ženevskému aktu, a nariadenie, ktorým sa ustanovujú pravidlá, ktorými sa riadi uplatňovanie práv (a plnenie povinností) zo strany EÚ podľa Ženevského aktu.

Ženevský akt je zmluvou, ktorú spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO). Rozširuje rozsah pôsobnosti Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu (Lisabonská dohoda) tak, aby sa vzťahovala nielen na označenia pôvodu, ale aj na zemepisné označenia. Okrem toho umožňuje medzinárodným organizáciám ako EÚ stať sa zmluvnými stranami.

Každá zmluvná strana Ženevského aktu je povinná chrániť na svojom území označenia pôvodu a zemepisné označenia výrobkov s pôvodom v iných krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami.

Únia má výlučnú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Ženevský akt. S cieľom zabezpečiť efektívnu účasť EÚ v rozhodovacích orgánoch zriadených Ženevským aktom však členské štáty môžu pristúpiť k Ženevskému aktu spolu s EÚ. Členské štáty, ktoré už boli zmluvnými stranami Lisabonskej dohody pred pristúpením EÚ k Ženevskému aktu, nimi môžu zostať.

Po pristúpení EÚ k Ženevskému aktu bude žiadosti o medzinárodný zápis zemepisných označení týkajúcich sa výrobkov s pôvodom v EÚ podávať Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva Komisia. Komisia tiež bude podávať žiadosť o zrušenie každého takéhoto zápisu. Okrem toho bude úlohou Komisie posúdiť, či sú splnené podmienky na to, aby sa v celej EÚ udelila ochrana zemepisnému označeniu, ktorý je predmetom medzinárodného zápisu podľa Ženevského aktu a ktorý má pôvod v tretej krajine.

V nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa prípadných konfliktov medzi zemepisným označením, ktoré je predmetom medzinárodného zápisu, a ochrannou známkou.

Obsahuje aj prechodné ustanovenia s cieľom zohľadniť situáciu v členských štátoch, ktoré už boli zmluvnými stranami Lisabonskej dohody pred pristúpením EÚ k Ženevskému aktu.

Nariadenie napokon obsahuje ustanovenia týkajúce sa finančných otázok a monitorovacej povinnosti Komisie.

Oba akty nadobudnú účinnosť dvadsať dní po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Kontext

Zmluvnými stranami Lisabonskej dohody je sedem členských štátov EÚ: Bulharsko (od roku 1975), Česká republika (od roku 1993), Slovensko (od roku 1993), Francúzsko (od roku 1966), Maďarsko (od roku 1967), Taliansko (od roku 1968) a Portugalsko (od roku 1966). Tri členské štáty EÚ dohodu podpísali, ale neratifikovali (Grécko, Rumunsko a Španielsko). Samotná EÚ nie je zmluvnou stranou, pretože v Lisabonskej dohode sa stanovuje, že členmi sa môžu stať len štáty, a nie medzinárodné organizácie.

• Úplné znenie rozhodnutia
• Úplné znenie nariadenia