História v ústnom podaní
Rozhovory sa zameriavajú na najdôležitejšie momenty ich pracovného života a na fungovanie a postupy Rady a generálneho sekretariátu. Týmto projektom archív Rady nasleduje príklad archívov iných inštitúcií EÚ, ktoré vytvorili programy histórie v ústnom podaní.
Annalisa Giannellová
Annalisa Giannellová začala pracovať v Rade v roku 1972 a celý svoj pracovný život zasvätila inštitúciám EÚ. Patrila medzi prvých úradníkov, ktorí nastúpili do služby pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pri jej vzniku v roku 1994. V roku 1999 sa stala riaditeľkou pre bezpečnostnú a obrannú politiku. V roku 2003 bola vymenovaná za osobnú zástupkyňu vysokého predstaviteľa Javiera Solanu pre otázky nešírenia zbraní a odzbrojenia. Bola zástupkyňou generálneho tajomníka Konventu o budúcnosti Európy.
V rozhovore nám Annalisa Giannellová približuje vývoj Rady EÚ a jej generálneho sekretariátu. Cez svoje skúsenosti s prvým rozšírením EÚ, Maastrichtskou zmluvou, rozvojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Konventom o budúcnosti Európy poodhaľuje kulisy fungovania Rady a spomína na kľúčové osobnosti, ktoré sa podieľali na jej formovaní.
Pierre de Boissieu
Pierre de Boissieu je emblematická postava francúzskej a európskej diplomacie. Počas svojej kariéry zastával kľúčové pozície v Európskej únii.
Tento rozhovor ponúka jedinečný pohľad na jeho mnohoročnú kariéru a na úlohu generálneho tajomníka Rady, v rámci ktorej viedol prácu na zásadných spisoch, ako aj na jeho skúsenosti v Corepere. Pierre de Boissieu nám vo svojom rozprávaní ponúka pohľad do zákulisia stretnutí na najvyššej úrovni, rokovaní a diplomacie. Okrem toho prináša osobnú víziu Európskej únie a zamýšľa sa nad jej doterajším aj budúcim vývojom.
Okrem dlhoročnej práce v Rade Pierre de Boissieu spomína aj na svoju kľúčovú úlohu pri rokovaniach o Maastrichtskej zmluve – historickom okamihu pre Európsku úniu, keď on ako architekt pilierovej štruktúry formoval inštitucionálny rámec Európskej únie.
Na základe tohto rozhovoru lepšie pochopíme výzvy a problémy, s ktorými sa musel vyrovnať, ako aj jeho diskrétny, ale rozhodujúci vplyv na európsku integráciu.
Liliane Simonová
V kariére Liliane Simonovej sa odrážajú formatívne desaťročia európskej integrácie. Počas svojej kariéry, ktorá sa začala v ESUO a Euratome a potom dlho pokračovala v Rade, bola svedkom zásadných inštitucionálnych zmien.
Ako sekretárke troch generálnych tajomníkov a neskôr tlačovej tajomníčke sa jej naskytol pohľad zvnútra na krízy, rozširovania i rokovania, ktoré formovali Európu.
Jej svedectvo ponúka vzácny pohľad na každodennú prácu a ľudský rozmer európskeho rozhodovania.
Jim Cloos
Jim Cloos nastúpil na Generálny sekretariát Rady EÚ v roku 2001 ako riaditeľ pre transatlantické vzťahy. V roku 2006 sa stal riaditeľom pre všeobecné politické otázky a od roku 2010 pôsobil vo funkcii generálneho riaditeľa pre všeobecnú a inštitucionálnu politiku.
Ako kľúčový aktér stál 15 rokov za koordináciou a podporou zasadnutí Európskej rady a ako jeden z mála úradníkov bol prítomný na zasadnutiach priamo v miestnosti.
Charles Elsen
Charles Elsen sa 7. februára 1994 stal prvým generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť a vnútorné veci v Rade Európskej únie.
Túto funkciu zastával do roku 2004 a niektoré povinnosti naďalej vykonával v prvej polovici roku 2005 počas luxemburského predsedníctva EÚ.
Posledná revízia textu: 28. mája 2026