Rada schválila závery na samit OSN o biodiverzite v Montreale (COP 15)

Rada dnes schválila závery v súvislosti s Konferenciou zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (COP 15), Kartagenského protokolu (COP – MOP 10) a Nagojského protokolu (COP – MOP 4), ktorá sa má konať od 7. do 19. decembra 2022 v kanadskom Montreale. Závery budú slúžiť ako všeobecná rokovacia pozícia EÚ na zasadnutiach.

Očakáva sa, že to bude rozhodujúca konferencia OSN o biodiverzite, na ktorej sa má prijať globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, v ktorom sa stanovia ciele na usmernenie svetových opatrení na ochranu a obnovu prírody v nasledujúcom desaťročí.

Pôjde o prelomovú konferenciu. Stretnú sa na nej svetoví lídri, aby sa dohodli na globálnej ochrane našej biodiverzity. Už teraz sme svedkami vážneho úbytku rôznych druhov, takže nastal čas konať. Som rada, že EÚ sa dohodla na silnej pozícii na tento samit o biodiverzite. Ochrana našich ekosystémov je pre nás ako ľudstvo spoločnou povinnosťou.

Anna Hubáčková, česká ministerka životného prostredia

Rada vo svojich záveroch vyzýva na prijatie ambiciózneho, komplexného a transformačného globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, ktorý bude zahŕňať dlhodobé ciele do roku 2050, priebežné výsledky do roku 2030 a akčné cieľové hodnoty do roku 2030, ktoré účinne a súčasne riešia priame a nepriame príčiny straty biodiverzity.

EÚ zdôrazňuje, že medzi ciele a cieľové hodnoty do roku 2030 je potrebné zahrnúť aj:

– účinne ochrániť aspoň 30 % celosvetovej pôdy a aspoň 30 % oceánov,

– začať obnovu 3 miliárd hektárov degradovanej pôdy a sladkovodných ekosystémov a 3 miliárd hektárov oceánskych ekosystémov,

– zastaviť akékoľvek nezákonné, neudržateľné alebo nebezpečné chytanie voľne žijúcich druhov, obchod s nimi a ich využívanie,

– zastaviť hynutie známych ohrozených druhov spôsobené ľudskou činnosťou,

– využiť plný potenciál riešení blízkych prírode,

– znížiť úrovne a riziká znečistenia zo všetkých zdrojov,

– zabrániť introdukcii a udomácneniu všetkých prioritných inváznych nepôvodných druhov a eradikovať alebo kontrolovať už udomácnené invázne nepôvodné druhy s cieľom znížiť ich vplyv na biodiverzitu,

– uplatniť vo významnom rozsahu postupy udržateľného využívania biodiverzity so stanovenými číselnými cieľovými hodnotami,

– vyriešiť zmeny využívania pôdy a mora, ktoré negatívne ovplyvňujú biodiverzitu vo všetkých ekosystémoch.

Rada uznáva význam cielenej, predvídateľnej a primeranej mobilizácie zdrojov pre biodiverzitu. V záveroch sa pripomína záväzok Európskej komisie, že EÚ zdvojnásobí vonkajšie financovanie biodiverzity, najmä v prospech najzraniteľnejších krajín, ako aj to, že členské štáty EÚ sú celkovo najväčším prispievateľom do Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF).

Rada potvrdzuje svoju ochotu prispieť k hľadaniu riešenia otázky „digitálnych sekvenčných informácií o genetických zdrojoch“ (DSI) a zdôrazňuje, že každé riešenie musí okrem iného vychádzať z existujúcich postupov v databázach, zachovávať otvorený prístup k DSI z verejných databáz a zabezpečovať, aby spoločne využívané prínosy prispievali k ochrane a udržateľnému využívaniu biodiverzity a podporovali ciele udržateľného rozvoja.

Rada vyzýva na prijatie dlhodobého strategického rámca pre budovanie kapacít po roku 2020, zložky riadenia vedomostí a komunikačnej stratégie pre globálny rámec pre biodiverzitu. Vyzýva tiež, aby sa na COP 15 prijal silný a zlepšený mechanizmus plánovania, podávania správ a preskúmania spolu s pevným rámcom monitorovania.

Rada zdôrazňuje kľúčový význam uplatňovania hľadiska biodiverzity vo všetkých politikách a sektoroch a naprieč nimi a zaväzuje sa ísť príkladom v plnom uplatňovaní hľadiska biodiverzity v plánoch a politikách na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni.

Rada vyzýva na prijatie plánu vykonávania Kartagenského protokolu (2022 – 2030), ktorý je zakotvený v globálnom rámci pre biodiverzitu a dopĺňa ho. Zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere vykonávať Nagojský protokol o prístupe a spoločnom využívaní prínosov a zlepšiť jeho účinnosť a efektívnosť.

Kontext

Cieľom Dohovoru o biologickej diverzite je ochrana a udržateľné využívanie biodiverzity a spravodlivé a rovnocenné využívanie prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov.

Hlavnou témou programu 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), Kartagenského protokolu (COP – MOP 10) a Nagojského protokolu (COP – MOP) bude prijatie globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020.

Návrh globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 má 21 akčných cieľových hodnôt do roku 2030 vrátane:

• ochrany pôdy a morských oblastí na celom svete
• obnovy degradovaných sladkovodných, morských a suchozemských ekosystémov
• zníženia introdukcie inváznych nepôvodných druhov
• zníženia množstva živín stratených v životnom prostredí a pesticídov uvoľnených doň a zamedzenia vyhadzovaniu plastového odpadu
• príspevkov blízkych prírode k celosvetovému úsiliu o zmiernenie zmeny klímy.

Background

The objectives of the Convention on Biological Diversity are the conservation and sustainable use of biodiversity and the fair and equitable sharing of the benefits arising out of the utilisation of genetic resources.

The main topic in the agenda of the Convention on Biological Diversity COP 15, Cartagena Protocol COP-MOP 10 and Nagoya Protocol COP-MOP, will be the adoption of the post-2020 global biodiversity framework.

The draft Post-2020 Global Biodiversity Framework has 21 action targets for 2030, including:

• Conservation of land and sea areas globally
• Restoration of degraded freshwater, marine and terrestrial ecosystems
• Reduction of introduction of invasive alien species
• Reduction of nutrients lost to the environment and pesticides, and eliminating discharge of plastic waste
• Nature-based contributions to global climate change mitigation efforts.

• Závery Rady o prípravách EÚ na samit o biodiverzite COP 15
• Biodiverzita: ako EÚ chráni prírodu (podkladové informácie)