Rada prijala pozíciu k novým pravidlám pre efektívnejšie čistenie komunálnych odpadových vôd

Rada dosiahla dohodu (tzv. všeobecné smerovanie) o návrhu na revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Revidovaná smernica je jedným z kľúčových cieľov akčného plánu EÚ týkajúceho sa nulového znečistenia.

Hoci sa súčasná smernica za posledné tri desaťročia ukázala ako veľmi účinná pri znižovaní znečistenia vody a zlepšovaní čistenia vypúšťaných odpadových vôd, cieľom tejto revízie je aktualizovať smernicu rozšírením jej rozsahu pôsobnosti a jej zosúladením s cieľmi Európskej zelenej dohody.

Všeobecné smerovanie bude slúžiť ako mandát na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe právneho predpisu.

Dnes sme dosiahli dôležitú dohodu o zlepšení už účinného zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd v EÚ. Dostávame sa ňou o krok bližšie k cieľu nulového znečistenia, ktorý sme si pre Európu stanovili. Príspevok tohto odvetvia k našim cieľom v oblasti klímy má zásadný význam a nové pravidlá nám ďalej pomôžu chrániť životné prostredie a zdravie našich občanov.

Teresa Riberová Rodríguezová, úradujúca španielska tretia podpredsedníčka vlády a ministerka pre ekologickú transformáciu a demografickú výzvu

Hlavné zmeny, na ktorých sa Rada dohodla

V znení Rady sa dosahuje rovnováha medzi zachovaním hlavnej ambície navrhovanej revízie s cieľom zlepšiť zber a čistenie komunálnych odpadových vôd a poskytnutím flexibility členským štátom pri vykonávaní smernice a súčasným zabezpečením vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

Rozsah pôsobnosti smernice

Ciele smernice boli rozšírené, ako to navrhuje Komisia, nad rámec ochrany životného prostredia tak, aby zahŕňali aj na ochranu ľudského zdravia a zníženie emisií skleníkových plynov.

Rada s cieľom riešiť znečistenie z malých aglomerácií rozšírila rozsah pôsobnosti smernice na všetky aglomerácie s populačným koeficientom (p. k.) 1 250 a viac na rozdiel od populačného koeficientu 2 000 v súčasnej smernici. Na účely tejto smernice je populačný koeficient parametrom používaným na vymedzenie množstva odpadových vôd, pokiaľ ide o potenciálnu záťaž znečisťujúcimi látkami vo vodách spôsobenú jednou osobou za deň, pričom „jeden populačný koeficient“ je denné množstvo organického biologicky odbúrateľného znečistenia vyjadrené hodnotou ukazovateľa na biochemickú spotrebu kyslíka za prvých päť dní ekvivalentnou 60 g za deň.

Zberné systémy odpadových vôd a plány nakladania s nimi

Rada súhlasila s tým, že povinnosť zriadiť zberné systémy komunálnych odpadových vôd by sa mala rozšíriť na všetky aglomerácie s populačným koeficientom 1 250 alebo viac. Takisto posunula lehotu na splnenie tejto povinnosti z roku 2030 na rok 2035 a stanovila určité výnimky pre menšie aglomerácie a tie členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ nedávno. Napríklad členským štátom, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo po roku 2006, môžu byť lehoty na dosiahnutie súladu predĺžené o osem, resp. dvanásť rokov, keďže museli len nedávno uskutočniť významné investície na vykonávanie smernice.

Ak vytvorenie zberného systému nie je odôvodnené, uskutočniteľné alebo nákladovo efektívne, členské štáty môžu na zber a čistenie komunálnych odpadových vôd využívať individuálne systémy.

V znení sa pre členské štáty stanovujú lehoty na vytvorenie integrovaného plánu nakladania s komunálnymi odpadovými vodami, ktorý by sa vzťahoval na aglomerácie s populačným ekvivalentom viac ako 100 000 do roku 2035 a aglomerácie s populačným ekvivalentom od 10 000 do 100 000 do roku 2040. Takéto integrované plány nakladania sa preskúmajú aspoň každých šesť rokov.

Čistenie odpadových vôd

Rada rozšírila povinnosť uplatňovať sekundárne čistenie (t. j. odstránenie biologicky rozložiteľnej organickej hmoty) na komunálne odpadové vody pred ich vypustením do životného prostredia na všetky aglomerácie s populačným koeficientom 1 250 alebo viac od roku 2035. Výnimky sa vzťahujú na menšie aglomerácie a členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ nedávno.

Členské štáty budú musieť do roku 2045 zabezpečiť uplatňovanie terciárneho čistenia (t. j. odstraňovanie dusíka a fosforu) vo väčších zariadeniach s populačným koeficientom 150 000 a viac. Terciárne čistenie bude povinné v menších aglomeráciách v oblastiach ohrozených eutrofizáciou. Členské štáty zaviedli výnimku z tejto požiadavky, keď sa vyčistená komunálna odpadová voda opätovne používa na poľnohospodárske zavlažovanie za predpokladu, že neexistujú žiadne environmentálne ani sanitárne riziká. Dodatočné čistenie, ktorým sa odstráni široké spektrum mikropolutantov (tzv. kvartárne čistenie), má byť povinné pre všetky zariadenia s populačným koeficientom nad 200 000 od roku 2045 s priebežnými cieľmi v rokoch 2035 a 2040.

Rozšírená zodpovednosť výrobcu

Na pokrytie dodatočných nákladov spojených s kvartárnym čistením a v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ by výrobcovia liekov a kozmetiky, ktoré spôsobujú znečistenie komunálnych odpadových vôd mikropolutantmi, museli prispieť k nákladom na toto dodatočné čistenie prostredníctvom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Rada sa dohodla, že rozšírená zodpovednosť výrobcu by sa mala uplatňovať na každý výrobok uvedený na trh v ktorejkoľvek krajine a akýmikoľvek prostriedkami. Oslobodenie od rozšírenej zodpovednosti výrobcu by pre výrobcu nemalo predstavovať neprimerané administratívne zaťaženie.

Energetická neutralita a obnoviteľné zdroje energie

Členské štáty sa zhodli na tom, že odvetvie čistenia komunálnych odpadových vôd by mohlo zohrávať významnú úlohu pri výraznom znižovaní emisií skleníkových plynov a pomoci EÚ pri dosahovaní jej cieľa klimatickej neutrality. Zaviedli cieľ energetickej neutrality s progresívnymi čiastkovými cieľmi, čo znamená, že od roku 2045 budú musieť čistiarne komunálnych odpadových vôd vyrábať energiu, ktorú spotrebúvajú. Táto energia sa môže vyrábať na mieste alebo mimo neho a až 30 % energie možno nakúpiť z externých zdrojov.

Dohľad nad odpadovými vodami a hodnotenie rizika

Novými pravidlami sa pre členské štáty zavádzajú povinnosti monitorovať zdravotné parametre v komunálnych odpadových vodách s cieľom sledovať prítomnosť patogénov zodpovedných za ľudské choroby a pandémie, ako je vírus SARS-CoV-2 (koronavírus), poliovírus a chrípkový vírus.

Okrem toho sa od členských štátov vyžaduje, aby posúdili riziká pre životné prostredie a ľudské zdravie spôsobené vypúšťaním komunálnych odpadových vôd a v prípade potreby prijali dodatočné opatrenia nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici na riešenie týchto rizík.

Ďalšie kroky

Všeobecné smerovanie bude slúžiť ako mandát Rady na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe právneho predpisu. Výsledok rokovaní bude musieť formálne prijať Rada a Parlament.

Kontext

Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd bola prijatá v roku 1991. Cieľom tejto smernice je „chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadových vôd z komunálnych zdrojov a odpadových vôd z určitých priemyselných odvetví“. Členské štáty sú podľa súčasnej smernice povinné zabezpečiť, aby sa odpadové vody zo všetkých aglomerácií s viac než 2 000 obyvateľmi zbierali a čistili podľa minimálnych noriem EÚ. Členské štáty musia tiež podľa kritérií uvedených v smernici určiť citlivé oblasti, na ktoré sa vzťahujú prísnejšie normy a lehoty.

Komisia vykonala hodnotenie smernice v roku 2019. Týmto hodnotením sa potvrdilo, že vykonávanie smernice viedlo k výraznému zníženiu uvoľňovania znečisťujúcich látok. Jedným z hlavných dôvodov, prečo je smernica účinná, je jednoduchosť požiadaviek, ktoré sú v nej stanovené, čo umožňuje jednoduché presadzovanie. V súčasnosti sa primerane zbiera 98 % odpadových vôd EÚ a 92 % sa primerane čistí.

Z hodnotenia však vyplynulo, že stále existujú zdroje znečistenia, ktoré súčasné pravidlá ešte primerane neriešia. Patrí medzi ne znečistenie z menších aglomerácií, odtok dažďovej vody a mikropolutanty, ktoré poškodzujú životné prostredie. Okrem toho sa v hodnotení zdôraznilo odvetvie komunálnych odpadových vôd ako jeden z najväčších spotrebiteľov energie vo verejnom sektore. Cieľom nových pravidiel je riešiť tieto zostávajúce otázky a zlepšiť príspevok tohto odvetvia k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy.

• Všeobecné smerovanie
• Čistenie komunálnych odpadových vôd (podkladové informácie)
• Akčný plán nulového znečistenia