Čistenie odpadových vôd

Hlavná príčina znečistenia vody

Ak sa odpadové vody riadne nečistia, môžu spôsobovať závažné znečistenie vody, ktoré má vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.

Za posledných 30 rokov sa kvalita vody v EÚ výrazne zlepšila, v neposlednom rade vďaka právnym predpisom EÚ o čistení komunálnych odpadových vôd. Rozsah znečistenia je však stále vysoký a stále sa objavujú nové znečisťujúce látky. Toto znečistenie sa musí riešiť, aby sa chránilo ľudské zdravie a životné prostredie.

Cieľom EÚ je dosiahnuť do roku 2050 životné prostredie s nulovým znečistením. Preto Rada prijala aktualizáciu pravidiel v oblasti čistenia odpadových vôd, ktoré pochádzajú z roku 1991.

Hlavné znečisťujúce látky

V odpadovej vode z domácností alebo priemyslu sa nachádza množstvo organických a anorganických látok, olejov a iných častíc. Medzi najvýznamnejšie znečisťujúce látky patrí dusík, fosfor, organické materiály a mikropolutanty.

Dusík a fosfor

Konzumácia potravín môže spôsobovať znečistenie dusíkom.

Dusík a fosfor sa používajú ako hnojivá v potravinárskej výrobe a v ďalších odvetviach, napríklad ako prísady, alebo vo farmaceutickom priemysle.

Organické materiály

Používaním toalety sa môže vytvárať vyššia biologická spotreba kyslíka.

Na rozkladanie organickej hmoty je potrebný kyslík. Čím viac organickej hmoty sa vo vode nachádza, tým sa spotrebuje viac kyslíka, a teda ho nezvýši dosť pre živočíchy, napr. ryby.

Mikropolutanty a mikroplasty

Používanie kozmetických výrobkov alebo liekov môže viesť k vytváraniu mikropolutantov.

92 % toxických mikropolutantov, ktoré sa nachádzajú v odpadových vodách EÚ, pochádza z liekov, napr. antibiotík, a z kozmetiky.

Hlavnými živinami obsiahnutými v odpadových vodách sú dusík a fosfor. Nadmerný obsah týchto chemických látok v riekach, jazerách alebo moriach podporuje rýchly rast rias a vodných rastlín, ktoré môžu po uhynutí a pri rozklade drasticky znižovať obsah kyslíka. Úbytok kyslíka poškodzuje ryby a iné vodné organizmy – tento proces sa nazýva eutrofizácia.

Pozitívny vplyv pravidiel EÚ o čistení odpadových vôd

Právne predpisy EÚ o odpadových vodách sa za 30 rokov osvedčili. Uplatňovanie pravidiel EÚ v priebehu rokov výrazne prispelo k zvýšeniu čistoty riek, jazier, podzemných vôd a morí.

Podľa hodnotenia právnych predpisov EÚ z roku 2019, ktoré vykonala Komisia, sa v EÚ odvádza a čistí takmer 100 % odpadových vôd, pričom vyše 90 % z nich sa čistí v súlade s prísnymi normami stanovenými v pravidlách EÚ.

V dôsledku toho sa výrazne znížil obsah znečisťujúcich látok vo vyčistenej odpadovej vode.

Zníženie obsahu hlavných znečisťujúcich látok vo vyčistenej odpadovej vode

Jasné klesajúce trendy možno pozorovať aj pri obsahu znečisťujúcich látok v riekach a podzemných vodách EÚ.

Zníženie obsahu znečisťujúcich látok v riekach a podzemných vodách

Nové pravidlá čistenia komunálnych odpadových vôd

Od prijatia prvých pravidiel v oblasti čistenia odpadových vôd uplynuli tri desaťročia. V súčasnosti existujú nové znečisťujúce látky a objavili sa aj nové možnosti, ako pri čistení vody zvýšiť energetickú efektívnosť a lepšie využívať údaje.

V októbri 2022 predložila Komisia návrh na aktualizáciu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (smernica Rady 91/271/EHS, neskôr zmenená v roku 1998 ako smernica Komisie 98/15/ES). Návrh vychádzal z hodnotenia pravidiel ukončeného v roku 2019, v ktorom sa zdôraznili hmatateľné výsledky, ktoré sa dosiahli pomocou smernice, ako aj zostávajúce výzvy.

• Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd (1998)

V októbri 2023 sa 27 členských štátov dohodlo na pozícii v Rade („všeobecné smerovanie“). Európsky parlament prijal svoju pozíciu v tom istom mesiaci. V januári 2024 dosiahli vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu predbežnú politickú dohodu o návrhu. Rada prijala pravidlá v novembri 2024.

• Komunálne odpadové vody: Rada prijala nové pravidlá efektívnejšieho čistenia (tlačová správa, 5. novembra 2024)

Revidovaná smernica umožní:

• rozšíriť pravidlá na menšie mestá
• ďalej zlepšovať operácie čistenia
• znížiť spotrebu energie a emisie skleníkových plynov v tomto odvetví
• zaviesť povinnosť znečisťovateľov platiť
• prispieť k monitorovaniu a prevencii pandémií
• zlepšiť sanitáciu, najmä pre najzraniteľnejších jednotlivcov

Uplatňovanie nových pravidiel si bude vyžadovať investície do tohto odvetvia. Cena vodohospodárskych služieb pre jednotlivé domácnosti by sa však nemala zvýšiť a dlhodobý prínos pre ľudské zdravie a životné prostredie výrazne prevýši náklady, ktoré vzniknú prevádzkovateľom.

Aj v menších mestách

43 % všetkých mestských aglomerácií EÚ má menej ako 2 000 populačných koeficientov (populačný koeficient je jednotka používaná pri výpočte znečistenia komunálnych odpadových vôd). Takéto menšie mestá nemusia podľa pravidiel EÚ z roku 1991 odvádzať a čistiť svoje odpadové vody, avšak spôsobujú značné znečistenie vodných útvarov.

Podľa nových pravidiel budú musieť do roku 2035 začať dodržiavať pravidlá čistenia odpadových vôd všetky mestá, ktoré majú najmenej 1 000 obyvateľov. To zahŕňa:

• vytvorenie zberných systémov komunálnych odpadových vôd
• čistenie odpadových vôd s cieľom odstrániť biologicky rozložiteľnú organickú hmotu pred ich vypúšťaním do životného prostredia

Pre menšie aglomerácie a aglomerácie v členských štátoch, ktoré naposledy pristúpili k EÚ, platia určité výnimky.

Odstraňovanie dusíka a fosforu

V nových pravidlách sa od členských štátov bude vyžadovať, aby do roku 2039 odstraňovali dusík a fosfor, a to ďalším čistením odpadových vôd v čistiarňach s populačným koeficientom 150 000 alebo viac. Do roku 2045 budú musieť krajiny EÚ odstraňovať aj mikropolutanty.

Okrem toho budú musieť krajiny EÚ lepšie hospodáriť s dažďovou vodou (len väčšie mestá), aby sa znížili emisie organických látok a ďalších znečisťujúcich látok. To im pomôže efektívnejšie zvládať silné dažde, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy vyskytujú čoraz častejšie.

Príspevok k plneniu cieľov v oblasti klímy a obehového hospodárstva

Podľa nových pravidiel sa budú musieť znížiť emisie z odvetvia odpadových vôd, ktoré v súčasnosti predstavujú približne 0,85 % všetkých emisií EÚ.

Toto odvetvie by malo dosiahnuť energetickú neutralitu, čo znamená, že do roku 2045 si budú musieť čistiarne komunálnych odpadových vôd vyrábať energiu, ktorú spotrebúvajú. Táto energia sa môže vyrábať na mieste alebo mimo neho a až 35 % energie možno nakúpiť z externých zdrojov.

Nové pravidlá takisto pomôžu zabrániť ubúdaniu zdrojov a podporia ich opätovné použitie v rámci obehového modelu. Napríklad fosfor z kalu sa bude regenerovať a opätovne používať na výrobu hnojív pre rastlinnú výrobu.

Zaviesť povinnosť priemyselných odvetví platiť

Viac ako 90 % mikropolutantov v odpadových vodách pochádza z liekov a kozmetických výrobkov.

Existujú účinné spôsoby čistenia, ktorými sa toxické látky v uvedených sektoroch odstraňujú. Podľa nových pravidiel sa zavádza rozšírená zodpovednosť výrobcu na základe zásady „znečisťovateľ platí“ a od výrobcov a dovozcov sa bude vyžadovať, aby využívali uvedené spôsoby čistenia.

Monitorovanie pandémií

Vďaka monitorovaniu odpadových vôd by sa dalo lepšie predchádzať vírusom a pandémiám.

Analýza komunálnych odpadových vôd umožňuje sledovať prítomnosť patogénov zodpovedných za ľudské choroby a pandémie. Skúsenosti s ochorením COVID-19 preukázali, že monitorovanie odpadových vôd možno veľmi účinne využiť pri predvídaní ďalšieho šírenia vírusu.

Nová smernica obsahuje požiadavku, aby krajiny EÚ monitorovali určité zdravotné parametre v komunálnych odpadových vodách, napr. vírus SARS-CoV-2, vírusy detskej obrny, chrípky a iné patogény.

Zlepšenie sanitácie

Podľa Eurostatu nemá v EÚ približne 10 miliónov ľudí prístup k základným hygienickým zariadeniam.

V nových pravidlách sa od členských štátov bude vyžadovať, aby zabezpečili sanitačné služby, najmä pre najviac marginalizované a najzraniteľnejšie osoby v EÚ. Takisto sa bude musieť zlepšiť prístup k verejným toaletám pre všetkých.