Čipový priemysel EÚ

Čo sú čipy a prečo sú dôležité?

Mikročipy (nazývané aj čipy alebo polovodiče) sú malé súbory elektronických obvodov vytvorené na malom plochom kuse kremíku.

Čipy sú DNA moderných technológií – dokážu zachytávať, uchovávať, spracúvať a spravovať údaje, a preto sú nevyhnutné v širokej škále každodenných a kritických aplikácií.

Každodenný život

Čipy napájajú naše smartfóny, laptopy, herné konzoly, modemy, televízory a domáce spotrebiče.

Kritické aplikácie

Čipy sú nesmierne dôležité v automobilovom priemysle, letectve a zdravotnej starostlivosti, okrem iného aj v zdravotníckych diagnostických zariadeniach.

Kľúčové infraštruktúry

Čipy zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti energetiky, obrany, mobility, dátových a komunikačných systémov.

Čipy majú zásadný význam aj pre ambíciu EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie a poskytnú základ pre technológie, ktoré budú kľúčové pre posilnenie konkurencieschopnosti EÚ – od aplikácií umelej inteligencie a cloudovej infraštruktúry až po drony, prepojené vozidlá a priemyselnú robotiku.

Globálny trh s polovodičmi sa rýchlo vyvíja. Polovodiče boli v roku 2025 treťou najobchodovanejšou komoditou na svete po rope a vozidlách.

Očakáva sa, že do roku 2030 dosiahne celosvetový trh s polovodičmi objem 1,37 bilióna EUR, pričom približne 70 % tohto rastu prinesú komponenty súvisiace s umelou inteligenciou.

Spotreba polovodičov v EÚ dosiahla 41,1 miliardy EUR, čo zodpovedá 10,5 % ich celosvetovej prepravy. EÚ však vyrába menej ako 10 % svetových polovodičov.

Okrem toho takmer 80 % dodávateľov polovodičových firiem v EÚ má sídlo mimo EÚ.

Tri piliere

Iniciatíva Čipy pre Európu

Táto iniciatíva podporuje budovanie rozsiahlych technologických kapacít a inováciu.

Bezpečnosť dodávok a odolnosť

Cieľom úsilia v tejto oblasti je prilákať viac investícií a zabezpečiť spoľahlivý dodávateľský reťazec na výrobu polovodičov.

Monitorovanie a reakcia na krízu

Tento systém umožňuje predvídať nedostatok a koordinovať reakciu počas kríz, vďaka čomu EÚ môže rýchlo reagovať na narušenia.

Akt EÚ o čipoch je zásadným krokom k zaisteniu konkurencieschopnosti regiónu na svetovom trhu s polovodičmi a zároveň k zabezpečeniu technologickej budúcnosti Európy.

Podľa hodnotenia Komisie pomohol akt o čipoch zmobilizovať verejné a súkromné investície vo výške viac ako 52 miliárd EUR a vytvoril približne 46 000 priamych a nepriamych pracovných miest.

Ďalšie posilnenie technologickej suverenity EÚ

Napriek pokroku dosiahnutému vďaka európskemu aktu o čipoch je EÚ naďalej závislá od tretích krajín v kľúčových oblastiach, ako je výroba pokročilých čipov a navrhovanie polovodičov. EÚ je napríklad takmer úplne závislá od Spojených štátov a Ázie, pokiaľ ide o najmodernejšie a špičkové čipy s veľkosťou pod 5 nanometrov vrátane čipov pre umelú inteligenciu.

Komisia 3. júna 2026 predložila návrh európskeho aktu o čipoch 2.0. Cieľom tejto iniciatívy, ktorá je súčasťou balíka európskej technologickej suverenity a ktorá vychádza z pôvodného aktu o čipoch a jeho trojpilierovej štruktúry, je posilniť postavenie EÚ v globálnom hodnotovom reťazci polovodičov.

Jeho cieľom je takisto podporiť vývoj špičkových technológií, najmä aplikácií umelej inteligencie a cloudových technológií, a zároveň posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť dodávateľského reťazca.

Návrh sa okrem toho zameriava na zlepšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a zaistenie stabilných dodávok.

Rada a Parlament v súčasnosti vymedzujú svoje pozície k návrhu európskeho aktu o čipoch 2.0. Po ich prijatí budú rokovať o konečnej podobe nariadenia.

• Európsky akt o čipoch 2.0, návrh Komisie

Pozri tiež