Priemyselná politika EÚ

Európska priemyselná stratégia

Cieľom EÚ je zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť svojich priemyselných odvetví a premeniť ich na nositeľov zmeny, inovácie a rastu.

Priemyselná stratégia pre Európu sa zameriava na tri oblasti:

• riešenie problematiky strategických závislostí EÚ
• posilnenie odolnosti jednotného trhu
• urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie

V rámci Priemyselného plánu Zelenej dohody boli navrhnuté ďalšie iniciatívy na urýchlenie emisne neutrálnej transformácie priemyslu a nasmerovanie Európy na cestu ku klimatickej neutralite.

Komisia okrem toho v rámci Kompasu konkurencieschopnosti predložila návrh dohody o čistom priemysle a aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu s cieľom pomôcť výrobcom prejsť na čistú výrobu a technológie, podporiť výrobu a posilniť rast a konkurencieschopnosť EÚ.

Strategická autonómia

Strategická autonómia spočíva v znížení závislosti EÚ od iných aktérov, napríklad pokiaľ ide o najzásadnejšie materiály a technológie, potraviny, infraštruktúru a bezpečnosť.

Je tiež príležitosťou na rozvoj trhov, výrobkov a služieb a na zvýšenie konkurencieschopnosti v EÚ.

V priemyselnej stratégii sa navrhuje:

• vyvíjanie úsilia o diverzifikované medzinárodné partnerstvá, ktoré pomáhajú budovať odolnosť hospodárstva prostredníctvom investícií a obchodu
• podpora nových priemyselných aliancií v strategických oblastiach, ktoré priťahujú súkromných investorov a prispievajú k vytváraniu pracovných miest
• monitorovanie strategických závislostí

Kritické suroviny

Cieľom aktu o kritických surovinách prijatého v marci 2024 je:

• zvýšiť a diverzifikovať dodávky kritických surovín do EÚ
• zlepšiť obehovosť vrátane recyklácie
• podporiť výskum a inováciu v oblasti efektívneho využívania zdrojov a vývoja náhrad

Pokiaľ ide o ročnú spotrebu EÚ, Únia stanovila do roku 2030 tieto ciele:

• aspoň 10 % z ťažby v EÚ
• aspoň 40 % zo spracovania v EÚ
• aspoň 25 % z domácej recyklácie

Odvetvie čipov

Akt EÚ o čipoch sa zaoberá kľúčovými výzvami, ktorým čelí odvetvie polovodičov, s cieľom:

• zmierniť ich nedostatok
• zvýšiť bezpečnosť dodávok EÚ a znížiť závislosť od zahraničných aktérov
• vytvárať kvalitné pracovné miesta a podnikateľské príležitosti

Cieľom je do roku 2030 zdvojnásobiť podiel EÚ na svetovom trhu s polovodičmi.

Odolnosť jednotného trhu

EÚ prijala akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti, ktorý poskytuje štruktúrovaný rámec na predvídanie závažných narušení vnútorného trhu EÚ, ako aj na prípravu a reakciu na ne.

EÚ chce prostredníctvom tohto aktu:

• posilniť svoj vnútorný trh vykonávaním proaktívnych opatrení, ktoré umožňujú účinnú reakciu na núdzové situácie
• chrániť kritické dodávateľské reťazce
• zabezpečiť nepretržitý voľný pohyb tovaru, služieb a osôb

Výrobky emisne neutrálnych technológií

EÚ prostredníctvom aktu o emisne neutrálnom priemyslerozšíri výrobu čistých technológií v EÚ.

Týmito novými pravidlami sa uľahčia podmienky pre investície do zelených technológií.

Cieľom je pokryť 40 % potrieb EÚ pomocou strategických výrobkov emisne neutrálnych technológií, ako sú solárne fotovoltické panely, veterné turbíny, batérie a tepelné čerpadlá.

Týmto aktom sa urýchli pokrok pri dosahovaní klimatických a energetických cieľov EÚ a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, vytvoria sa kvalitné pracovné miesta a podporí sa úsilie EÚ o dosiahnutie energetickej nezávislosti.

Trh s elektrinou

Cieľom reformy koncepcie trhu s elektrinou je:

• dosiahnuť, aby boli ceny elektriny menej závislé od volatility cien fosílnych palív
• chrániť spotrebiteľov pred cenovými nárastmi
• urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov

Reformou sa zároveň zabezpečí väčšiu stabilita a konkurencieschopnosť pre spoločnosti.

Pozri aj