"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Po neformálnych pracovných raňajkách so Sviatlanou Cichanovskou, vodkyňou bieloruských prodemokratických síl, si Rada vymenila názory na Bielorusko a prijala sankcie proti tým, ktorí sú zodpovední za eskaláciu závažného porušovania ľudských práv v Bielorusku a násilné represie voči občianskej spoločnosti, demokratickej opozícii a novinárom, ako aj za nútené a nezákonné pristátie letu spoločnosti Ryanair v Minsku 23. mája 2021.
V súvislosti s Bieloruskom sme dnes prijali najväčší balík sankcií, v ktorom je uvedených 86 osôb a subjektov. Tieto opatrenia sa koordinovali aj s Kanadou, Spojeným kráľovstvom a USA. [...] Európska únia je naďalej pripravená podporiť budúce demokratické Bielorusko komplexným plánom hospodárskej podpory až do výšky 3 miliárd EUR a naďalej vyvíja tlak na Lukašenkov režim prostredníctvom sankcií proti jednotlivcom a subjektom, ktoré boli prijaté dnes, a hospodárskych sankcií, o ktorých sa má čoskoro rozhodnúť.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Ministri tiež schválili možnosti cielených hospodárskych sankcií, aby ich bolo možné rýchlo prijať na základe usmernení, ktoré Európska rada vydá koncom tohto týždňa.
Rada zopakovala svoje posolstvo bieloruskému režimu, že by mal okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetkých politických väzňov a tých, ktorí boli zadržaní za to, že pokojne žiadali dodržiavanie základných slobôd, zastavenie ďalších represií a vyvodenie zodpovednosti, a že by mal iniciovať skutočný a inkluzívny celonárodný dialóg so širšou spoločnosťou.
Irak
Ministri zahraničných vecí zhodnotili najnovší vývoj v Iraku, najmä nadchádzajúce voľby, otázky súvisiace s bezpečnosťou, regionálnu stabilitu a bilaterálnu angažovanosť.
Irak uskutočňuje komplexné reformy, no hospodárska a bezpečnostná situácia je naďalej kritická. S cieľom poskytnúť podporu krajine v jej reformnom procese sa Rada rozhodla, že do konca roka 2021 usporiada zasadnutie Rady pre spoluprácu na ministerskej úrovni zamerané na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom.
Vysoký predstaviteľ okrem toho oznámil rozhodnutie vyslať na základe pozvania irackej vlády volebnú pozorovateľskú misiu EÚ na nadchádzajúce iracké voľby, ktoré sú naplánované na 10. októbra 2021.
Ministri mali príležitosť vymeniť si názory priamo s irackým ministrom zahraničných vecí Fuadom Husajnom počas neformálneho pracovného obeda, na ktorom ministrov EÚ stručne informoval o najnovšom domácom vývoji.
Latinská Amerika a Karibik
Rada si vymenila názory na Latinskú Ameriku a Karibik s osobitným zameraním na politický a hospodársky vývoj, ako aj na dramatické sociálno-ekonomické dôsledky šírenia ochorenia COVID-19 v regióne.
Latinská Amerika je i naďalej jedným z regiónov sveta, ktorý má bližšie k EÚ, pokiaľ ide o hodnoty a podporu multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách. EÚ je zároveň najväčším investorom v tomto regióne a jedným z hlavných obchodných partnerov.
Rada vyjadrila ochotu spoločne poskytnúť dôraznú podporu regiónu v boji proti pandémii COVID-19. S využitím prístupu Tím Európa plánuje rozšíriť prístup k očkovacím látkam a zvýšiť množstvo darovaných očkovacích látok. Ministri tiež zdôraznili, že je potrebné posilniť finančnú odolnosť regiónu prehĺbením obchodných vzťahov s najdôležitejšími krajinami a partnermi, ako sú napríklad Mexiko, Čile a Mercosur.
Rada napokon rokovala o regionálnych problémových oblastiach, v ktorých je potrebné podporiť politický dialóg. Do Venezuely sa vyšle volebná prieskumná misia, ktorá bude mať za úlohu posúdiť, či podmienky umožňujú vyslanie pozorovateľskej misie v novembri.
Aktuálne udalosti
Vysoký predstaviteľ informoval ministrov o svojej nedávnej návšteve Libanonu, počas ktorej tlmočil libanonskému ľudu posolstvo solidarity EÚ, ako aj o výzve EÚ adresovanej libanonským politickým predstaviteľom, aby prevzali zodpovednosť za vytvorenie novej vlády orientovanej na reformy.
Ministri sa pred zasadnutím Európskej rady a v kontexte nedávneho stretnutia vysokého predstaviteľa s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Çavuşoğluom stručne venovali Turecku.
Ministri zahraničných vecí EÚ boli informovaní o výsledku stretnutia na vysokej úrovni v rámci dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa konalo 15. júna 2021. Počas tohto stretnutia, prvého na vysokej úrovni za deväť mesiacov, strany potvrdili svoje odhodlanie usilovať sa o komplexnú normalizáciu vzťahov a dohodli sa, že v procese dialógu budú pokračovať v júli.
V Rade sa uskutočnila stručná výmena názorov o mierovom procese na Blízkom východe. Vysoký predstaviteľ v tejto súvislosti informoval ministrov o svojich nedávnych kontaktoch s novým izraelským ministrom zahraničných vecí Yairom Lapidom.
Rada potom rokovala o dramatickej situácii v regióne Tigraj v Etiópii, v ktorom v dôsledku rozsiahlej humanitárnej krízy hrozí umelo vyvolaný hladomor a smrť približne 400 000 osobám. Na programe júlového zasadnutia Rady pre zahraničné veci je výmena názorov o Etiópii, ako aj plná diskusia na túto tému.
Vysoký predstaviteľ predložil Rade spoločné oznámenie o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom na účely strategickej diskusie na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa.
Ministri sa napokon stručne venovali výsledkom iránskych prezidentských volieb a súčasnému stavu prebiehajúcich rokovaní vo Viedni zameraných na oživenie dohody o iránskom jadrovom programe (JCPOA).
Rôzne
Rada prijala závery o úlohe kultúrneho dedičstva pri podpore mieru, demokracie a udržateľného rozvoja a tiež tretie kolo sankcií EÚ v súvislosti s vojenským prevratom a následnými represiami v Mjanmarsku/Barme.
V súvislosti s Bieloruskom sme dnes prijali najväčší balík sankcií, v ktorom je uvedených 86 osôb a subjektov. Tieto opatrenia sa koordinovali aj s Kanadou, Spojeným kráľovstvom a USA. [...] Európska únia je naďalej pripravená podporiť budúce demokratické Bielorusko komplexným plánom hospodárskej podpory až do výšky 3 miliárd EUR a naďalej vyvíja tlak na Lukašenkov režim prostredníctvom sankcií proti jednotlivcom a subjektom, ktoré boli prijaté dnes, a hospodárskych sankcií, o ktorých sa má čoskoro rozhodnúť.