Rada pre zahraničné veci, 20. februára 2023

Hlavné výsledky

Rada pre zahraničné veci začala minútou ticha, ktorou vzdala hold viac ako 40 000 obetiam ničivých zemetrasení v Turecku a Sýrii.

Agresia Ruska voči Ukrajine

V Rade pre zahraničné veci sa uskutočnila výmena názorov na agresiu Ruska voči Ukrajine takmer rok po tom, ako Rusko začalo nevyprovokovanú, protiprávnu a komplexnú inváziu.

Musíme pokračovať v našej silnej a neochvejnej podpore Ukrajiny, kým nezíska prevahu a nevyhrá. Preto čas zohráva zásadnú úlohu. Čím rýchlejšie budeme konať, tým bude menej obetí na životoch.

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri rokovali o vojenskej podpore Ukrajine prostredníctvom Európskeho mierového nástroja a o výcvikových činnostiach v rámci vojenskej pomocnej misie EÚ na podporu Ukrajiny (EUMAM Ukraine).

Rada rokovala aj o naliehavých značných potrebách Ukrajiny, pokiaľ ide o muníciu. V tejto súvislosti sa rokovanie zameralo na to, ako zintenzívniť spoločné úsilie EÚ, najmä prostredníctvom možného obstarávania na úrovni EÚ s cieľom riešiť tieto potreby. Touto témou sa pravdepodobne budú zaoberať ministri obrany EÚ na svojom nadchádzajúcom neformálnom zasadnutí vo Švédsku.

Ministri si tiež vymenili názory na prebiehajúcu prácu na prijatí 10. balíka sankcií voči tým, ktorí významne prispievajú k pokračovaniu útočnej vojny Ruska, na otázku úplnej zodpovednosti za zločiny Ruska vrátane zločinu agresie. V následnej diskusii sa venovali diplomatickým kontaktom s partnermi zo skupiny G7 a v rámci OSN s cieľom zabezpečiť širokú podporu pre návrh rezolúcie o zásadách charty OSN, ktoré sú základom komplexného, spravodlivého a trvalého mieru, o ktorom sa má hlasovať na Valnom zhromaždení OSN.

Rada sa napokon zaoberala aj Čiernomorskou iniciatívou pre obilniny, ktorej platnosť sa skončí v polovici marca. Ministri sa zhodli na tom, že je potrebné vyvinúť tlak na Rusko, aby umožnilo jej predĺženie a odstránilo obmedzenia vývozu poľnohospodárskych výrobkov. EÚ prispieva prostredníctvom koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré uľahčili vývoz 51 miliónov ton tovaru z Ukrajiny do zvyšku sveta a sú kľúčové pre stabilizáciu svetových cien potravín.

Neformálna výmena názorov s Nicom Popescom

Ministri zahraničných vecí EÚ si počas obeda neformálne vymenili názory s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskej integrácie Moldavskej republiky Nicom Popescom na vplyv agresie Ruska voči Ukrajine na Moldavskú republiku vrátane najnovšieho opakovaného narušenia moldavského vzdušného priestoru a na využívanie dodávok energie Ruskom ako zbrane.

Ministri potvrdili podporu EÚ Moldavsku na jeho európskej ceste a ochotu pomôcť pri posilňovaní odolnosti a bezpečnosti Moldavska.

V tejto súvislosti Moldavsko vyjadrilo želanie využiť misiu EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Rada túto možnosť preskúma.

Afganistan

Ministri si vymenili názory na Afganistan po neformálnej výmene názorov prostredníctvom videokonferencie so zástupkyňou generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Aminou Mohammedovou.

Rokovali o najnovšom vývoji v krajine, najmä o dekréte zakazujúcom ženám pracovať pre mimovládne organizácie a o jeho negatívnom vplyve na poskytovanie humanitárnej pomoci.

Zhodli na tom, že humanitárna pomoc EÚ a jej pomoc týkajúca sa základných potrieb a živobytia budú pokračovať, pokiaľ sa budú môcť poskytovať nediskriminačným spôsobom a v súlade so zásadami, na ktorých sa dohodlo medzinárodné spoločenstvo darcov humanitárnej pomoci. To sa bude počas šesťmesačného skúšobného obdobia pozorne monitorovať a rozhodovať sa bude prípad od prípadu.

Diplomacia v oblasti klímy a energetiky

Rada rokovala o diplomacii v oblasti klímy a energetiky za prítomnosti výkonného podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa.

Na rokovaní sa vyzdvihla potreba ďalšieho posilnenia dosahu EÚ v oblasti klímy a energetiky a zdvojnásobenia jej úsilia o zabezpečenie toho, aby nadchádzajúca konferencia COP 28 priniesla ambiciózne výsledky. Zdôraznila sa tiež naliehavá potreba zvýšiť financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy nad úroveň tradičných darcov a presadzovať naliehavú reformu multilaterálnych rozvojových bánk.

Zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia majú vážne dôsledky pre celosvetový mier a bezpečnosť a riziká vyplývajúce zo zmeny klímy sa musia systematicky začleňovať do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. O týchto otázkach sa čoskoro predloží spoločné oznámenie vysokého predstaviteľa a Komisie.

Aktuálne udalosti

Rada dnes rozhodla o uložení reštriktívnych opatrení voči ďalším 32 osobám a dvom subjektom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne.

• Irán: EÚ uložila ďalšie reštriktívne opatrenia voči 32 osobám a dvom subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv (tlačová správa, 20. februára 2020)