Rada pre zahraničné veci, 23. januára 2023

Hlavné výsledky

Ruská agresia voči Ukrajine

Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na ruskú agresiu voči Ukrajine.

Pred rokovaním Rady sa ministrom EÚ prostredníctvom videokonferencie stručne prihovoril minister zahraničných vecí UkrajinyDmytro Kuleba a informoval ich o najnovšom vývoji v teréne a súčasných prioritách Ukrajiny. Ministri ho ubezpečili, že spoločné úsilie EÚ bude pokračovať dovtedy, kým to bude potrebné.

Rada sa zaoberala samitom EÚ – Ukrajina, ktorý sa má uskutočniť 3. februára, a bude prvým samitom od začiatku ruskej útočnej vojny a prvým samitom s Ukrajinou ako kandidátskou krajinou. Ministri potom rokovali o ďalšej vojenskej podpore EÚ pre Ukrajinu.

Dnes sme dosiahli politickú dohodu o siedmej tranži vojenskej podpory s ďalšími 500 miliónmi EUR a o dodatočnom opatrení pomoci v hodnote 45 miliónov EUR pre ukrajinské sily, ktoré sa cvičia v rámci vojenskej výcvikovej misie EUMAM Ukraine. Celková vojenská podpora v rámci Európskeho mierového nástroja tak dosahuje 3,6 miliardy EUR.

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri vyjadrili podporu iniciatíve Ukrajiny v záujme spravodlivého mieru, zdôraznili, že je dôležité zabezpečiť čo najširšiu globálnu podporu pre túto iniciatívu, a uviedli, že trvajú na jej kľúčových prvkoch: nezávislosť, zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej prirodzené právo na sebaobranu proti agresii Ruska.

Ministri napokon rokovali o možnostiach v rámci mechanizmu zodpovednosti. EÚ podporuje prácu, ktorá v tejto oblasti prebieha v Organizácii Spojených národov, a to aj v kontexte Valného zhromaždenia OSN, a zdôrazňuje, že je dôležité zachovať kľúčovú úlohu Medzinárodného trestného súdu v medzinárodnom trestnom súdnictve.

Ministri vyjadrili veľkú podporu tomu, aby sa ako prvý krok zriadila medzinárodná prokuratúra v Haagu.

Neformálna výmena s palestínskym predsedom vlády Mohammadom Shtayyehom

Ministri zahraničných vecí EÚ si počas obeda neformálne vymenili názory s palestínskym predsedom vlády Mohammadom Shtayyehom o súčasnom stave dvojstranných vzťahova možných spôsoboch ich ďalšieho posilnenia na ministerskej úrovni.

Predseda vlády Shtayyeh informoval ministrov o situácii v teréne a o pretrvávajúcom napätí. Ministri potvrdili, že EÚ podporuje ochranu realizovateľnosti riešenia založeného na existencii dvoch štátov, a diskutovali o význame jasného harmonogramu pre uskutočnenie národných palestínskych volieb a dosiahnutie pokroku v súvislosti s palestínskym reformným plánom.

Sahel a pobrežné krajiny západnej Afriky

Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na región Sahel a pobrežné krajiny západnej Afriky, pričom potvrdila, že tento región je pre EÚ naďalej prioritou, a to aj napriek zhoršujúcej sa bezpečnostnej a politickej situácii.

V nadväznosti na rozhodnutie o zriadení novej misie vojenského partnerstva v Nigeri, ktorá sa má začať vo februári 2023, sa Rada dohodla na vypracovaní koncepcie krízového riadenia s cieľom ponúknuť pobrežným štátom v Guinejskom zálive konkrétnu angažovanosťa cielenú odbornú prípravu a podporu. EÚ tiež vyšle vojenských poradcov do delegácií EÚ, aby toto úsilie usmernili.

• Vzťahy EÚ – Afrika (podkladové informácie)

Aktuálne udalosti

Rada odsúdila brutálne potláčanie protestov a popravy, ktoré sa konajú v Iráne, a vyjadrila pokračujúcu podporu právu Iráncov protestovať na obhajobu svojich základných ľudských práv. Rada ďalej doplnila 18 osôb a 19 subjektov na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia v kontexte existujúceho sankčného režimu v oblasti ľudských práv vzťahujúceho sa na Irán. Patria medzi ne vysoko postavení predstavitelia iránskych revolučných gárd, médií a politického aparátu.

• Irán: EÚ prijala ďalšie reštriktívne opatrenia z dôvodu porušovania ľudských práv (tlačová správa, 23. januára 2023)

Rada zriadila novú plnohodnotnú civilnú misiu v Arménsku (EUMA Armenia), ktorá bude mať až 100 zamestnancov na pozorovanie situácie na mieste a podávanie správ o nej, čím prispeje k bezpečnosti ľudí a budovaniu dôvery medzi arménskymi a azerbajdžanskými orgánmi.

• Arménsko: EÚ zriaďuje civilnú misiu na podporu stability v pohraničných oblastiach (tlačová správa, 23. januára 2023)

Ministri potom rokovali o hrozivom vývoji v Afganistane, kde sa voči afgánskym ženám a dievčatám zavádzajú ďalšie obmedzenia. Rada posudzuje dôsledky tohto vývoja, a to aj prostredníctvom existujúcich alebo dodatočných mechanizmov na vyvodenie zodpovednosti Talibanu za porušovanie ľudských práv.

Vysoký predstaviteľ napokon stručne informoval Radu o dialógu o normalizácii vzťahov medzi Kosovom* a Srbskom, a najmä o misii osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu Miroslava Lajčáka v Kosove* a Srbsku spolu so štátnym tajomníkom ministra zahraničných vecí USA a poradcami pre zahraničnú politiku vedúcich predstaviteľov Francúzska, Nemecka a Talianska s cieľom pokračovať v rokovaniach o návrhu o normalizácii vzťahov.

Rada si tiež vymenila názory na Venezuelu, Čiernu Horu a Etiópiu.

Rada okrem toho bez diskusie prijala body uvedené v zozname nelegislatívnych bodov A.

*Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.