"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na ruskú agresiu voči Ukrajine.
Pred rokovaním Rady sa ministrom EÚ prostredníctvom videokonferencie stručne prihovoril minister zahraničných vecí Ukrajiny, Dmytro Kuleba a informoval ich o najnovšom vývoji v teréne a súčasných prioritách Ukrajiny.
Ministri rokovali o najnovšom vývoji, najmä o tom, že Rusko podniká systematické útoky na civilné obyvateľstvo a pokračuje vo využívaní zimy ako zbrane.
„Po útokoch dronov z Ruska je bez elektrickej energie len v Odese 1,5 milióna ľudí. V Odese je približne 0 stupňov Celzia.
Je jasné, že Putin sa snaží využiť zimu na to, aby sa Ukrajina vzdala, a zámerne pripravuje milióny Ukrajincov o vodu, elektrickú energiu a vykurovanie.
Môže sa to nazvať zločiny proti ľudskosti, sú to vojnové zločiny. [...] Odvaha ukrajinského ľudu si určite zaslúži rešpekt, ale viac než rešpekt a uznanie potrebuje podporu.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Rada rokovala o tom, ako pomôcť Ukrajine pri oprave jej energetického systému a zvýšiť vývoz elektrickej energie z EÚ na Ukrajinu, ako aj o práci EÚ na zabezpečení vyvodenia zodpovednosti za ruské zločiny spáchané počas vojny na Ukrajine.
Rada rokovala o prebiehajúcej práci na 9. balíku sankcií voči Kremľu za eskaláciu jeho agresie voči Ukrajine.
Irán
Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na Irán vzhľadom na najnovší vývoj v tejto krajine a mimo nej.
Rada odsúdila neakceptovateľné potláčanie prebiehajúcich protestov a zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv, ako aj vojenskú spoluprácu Iránu s Ruskom vrátane dodávok dronov nasadzovaných Ruskom v jeho útočnej vojne proti Ukrajine. Ministri sa venovali aj vyhliadkam na obnovenie spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) a regionálnej bezpečnosti. Rada schválila závery o týchto otázkach.
Rada prijala ďalšie sankcie voči Iránu za pokračujúce porušovanie ľudských práv v krajine a za pomoc, ktorú Irán poskytol Rusku v jeho agresii voči ukrajinskému ľudu.
Vysoký predstaviteľ napokon informoval ministrov o súčasnom stave JCPOA.
Chápete, že spoločný komplexný akčný plán je vo veľmi ťažkej situácii. Myslím si však, že na zabezpečenie toho, aby Irán nevyvíjal jadrovú zbraň, nemáme lepšiu možnosť ako tento akčný plán. Zostáva to v našom vlastnom záujme, a preto si stále myslím, že musíme oddeliť sankcie týkajúce sa ľudských práv a poskytovania zbraní Rusku od jadrového programu. Napriek tomu, že jadrová dohoda zostáva v patovej situácii a zintenzívnenie iránskeho jadrového programu vyvoláva veľké obavy, musíme sa naďalej čo najviac angažovať v úsilí o oživenie tejto dohody.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Aktuálne udalosti
Rada preskúmala monitorovaciu kapacitu EÚ v Arménsku, ktorá ukončí svoju činnosť 19. decembra. S cieľom zachovať dôveryhodnosť EÚ ako sprostredkovateľa dialógu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa od 20. decembra nasadí do Arménska tím, ktorý prispeje k plánovaniu prípadnej civilnej misie, ktorá sa má v prípade dohody začať v roku 2023.
Rada následne diskutovala o zhoršujúcej sa situácii medzi Kosovom* a Srbskom, kde najnovšie incidenty potvrdzujú znepokojivú špirálu smerom nadol v dvojstranných vzťahoch, a dohodla sa na možných krokoch s cieľom pokúsiť sa zmierniť napätie v severnom Kosove.
Od augusta sa nachádzame v začarovanom kruhu konfrontácií, provokácií a reakcií, ktorý sa v posledných dňoch vystupňoval a viedol k závažným bezpečnostným incidentom vrátane útoku na našu misiu EULEX a na kosovskú políciu. Barikády blokujúce cesty a ozbrojení ľudia potuľujúci sa po uliciach nie je niečo, čo sme pripravení akceptovať od partnerov, ktorí sa usilujú o európsku budúcnosť.
Táto situácia sa musí skončiť. Barikády sa musia odstrániť, musí sa obnoviť pokoj.
Rada jasne vyzvala obe strany, aby sa zdržali násilia a provokatívnych krokov.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Vysoký predstaviteľ navrhol ministrom, aby misii EULEX vyslali ďalšie posily, a požiadal osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu Miroslava Lajčáka, aby pred zasadnutím Európskej rady vycestoval do regiónu s cieľom posúdiť situáciu a informovať vedúcich predstaviteľov EÚ.
*Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
Rada tiež diskutovala o Moldavskej republike, južnom susedstve, ľudských právach, Tunisku, a stratégii Global Gateway.
Závery a rozhodnutia Rady
Rada schválila závery o Iráne, Jemene, a Pakte o civilnej SBOP.
Rada dosiahla politickú dohodu o zvýšení celkového finančného stropu Európskeho mierového nástroja o 2 miliardy EUR v roku 2023. Dohodla sa aj na tom, že v prípade potreby sa strop môže zvýšiť o ďalších 3,5 miliardy EUR do roku 2027.
Rada uložila voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike reštriktívne opatrenia vzhľadom na pokračujúci vývoj balistických rakiet v rozpore s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.
Rada do 31. decembra 2024 predĺžila mandáty civilnej misie EÚ na budovanie kapacít EUCAP Somalia, vojenskej výcvikovej misie EÚ EUTM Somalia a operácie ATALANTA, ktorá je jednou z výkonných námorných vojenských operácií EÚ.
– Reštriktívne opatrenia vzhľadom na situáciu v Mali
Reštriktívne opatrenia EÚ voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za ohrozovanie mieru, bezpečnosti alebo stability Mali alebo za marenie alebo podkopávanie úspešného dokončenia politickej transformácie Mali boli obnovené do 14. decembra 2023.
Iné body A
Rada okrem toho bez diskusie prijala body uvedené v zoznamoch nelegislatívnych bodov A.
„Po útokoch dronov z Ruska je bez elektrickej energie len v Odese 1,5 milióna ľudí. V Odese je približne 0 stupňov Celzia. Je jasné, že Putin sa snaží využiť zimu na to, aby sa Ukrajina vzdala, a zámerne pripravuje milióny Ukrajincov o vodu, elektrickú energiu a vykurovanie. Môže sa to nazvať zločiny proti ľudskosti, sú to vojnové zločiny. [...] Odvaha ukrajinského ľudu si určite zaslúži rešpekt, ale viac než rešpekt a uznanie potrebuje podporu.